Marek Páperíčko Brenišin
@Arcey: Ďakujem, poviedku som naklepal za dvadsať minút, už mi neostával čas veci dotiahnuť. :-)
@Olex: To isté, čo som písal kolegovi vyššie - málo času, človek tlačil, čo sa dalo. Aj názov som dával v snahe vystihnúť, nepodarilo sa. Ono, trošku viac času a venoval by som sa aj mame :-D A čo sa týka zlých životných osudov, každého občas niečo pritlačí, ja sám som mnohokrát videl, aké je lákavé skĺznuť na šikmú plochu, lebo sa to zdá ľahšie a rýchlejšie (okej, vražda je hrot, ale kto vie, čo sa deje v mysli šialenca). Uznávam, dalo by sa to napísať lepšie, pohrať sa viac s osobnosťou hlavného hrdinu.
A propos, stačí si spomenúť na reportáže o ľuďoch, ktorí znenazdajky zavraždili rodičov, druhov, susedov a tí, ktorí žili vedľa páchateľa roky často reagujú v štýle: "Jeden by to naňho nepovedal, taký milý chlapec to bol. Vždy pozdravil!"
25.09.2022