žjuvka
Optimizmus.... to že nás TU niekto komplexne považuje za optimistov je úsmevné, ale nič v zlom, vážne. Myslím, aj keď to posudzujem podľa seba, veď ako inak, že každý z nás je tu na inom stupni pesimizmu a optiizmu zároveň. Nie je to nič nové, práve preto máme v troj a viacrozmernej ssústave názorov vždy nejaký svoj. Aj keď TU patrím medzi mladších (nie vekovo, ale návštevne), ešte donedávna sa mi darilo naivne veriť, že na pesimizmus mám monopol a moja pura skepsa je konštruktívnejšia ako kohokoľvek iného. Teraz, aj vďaka tebe vidím aké ľudské je mýliť sa a ako kvalitne musí človek popracovať na svojej filozofii pesimizmu aby mieril k výškam. Alebo kam to. Ale k téme. Názor na svet si každý vytvára sám a nebudem popisovať všetky vplyvy, ktoré k tomu prispievajú, je to otravné. Ja neverím v lepší ani horší svet, neverím v prerod ani zmenu, všeobecné blaho ani pokrok v globálnom poňatí. Zdá sa mi to zbytočne socio-logické, odpad štatistiky a nazeranie z výšky bez konkrétneho zmyslu. Naopak verím v svet ako v niečo zložené z ľudí a títo ľudia, ak už ich život nemá nijaký iný zmysel tak ten, že musí byť prežitý a prinajmenšom bude. V čom potom spočíva podstata takéhoto bytia? Obsahuje aj niečo viac ako len tú čistú trivialitu existencie pre existenciu? Je užitočný? A pre koho? Ja z teórie skepsy pomaly (ale isto) prechádzam do štádia humanizmu.
21.06.2008
