Kei
počkať, počkať. Nevravela som škrtať scifi prvky, to bolo to zaujímavé na prvej polovici. Ale: vyjde z domu, prediera sa davom, vojde do metra, kontroluje odchody, presunie sa, postoji pred pracou, poobdivuje budovu, zvezie sa výťahom kde je 8 ľudí, vystúpi a kráča chodbami, blíži sa ku kancelárii, vstúpi na pracovisko. Scifi časť bola zaujímavá a jedine pre to som sa tým prehrýzla, no stále som čakala o čo vlastne ide, kedy konečne sa niečo stane, čo vybočí z dennej nudy a pre čo je poviedka napísaná. Podané rovnako monotónne. Neuteká, lebo nemešká, nohou stojí v jazvečíkovi a nič (keby aspoň si to všimol na poslednú chvíľu a bol trochu preľaknutý...) a tak ďalej. Je samozrejme na autorovi, ako postaví svoju poviedku.
25.05.2013