Diskusia 4/11: Týždeň čo týždeň, deň čo deň - 3. časť

Puf
Su uznavani autori romanov, ktori v zivote nevypotili jedinu poviedku. A drzo si publikuju bestsellery :) Kazde je tak trochu o niecom inom. Za nesplnene ocakavania ale nemoze ani admin, ani nepozornost citatelov. Ako celok to na mna posobi nevyvazene, dej tu velmi nefunguje ako tahac (skor ma zaujal pekne opisany svet ako tie otravne deti) a pointa je neuspokojiva.
10.06.2013

Adhara
Okej, aspoň som sa naučila čosi nové, že sa niekto na to môže dívať takto. Pre mňa zaujímavý poznatok potom, čo sa mi v prvej časti podarilo kritiku čitateľov celkom dobre predvídať, lebo tam ešte videli chyby prevažne v miestach, kde som ich s odstupom videla aj ja sama... Takže poviedka zostane do šuflíka. Chcela som v nej zostručniť vyjadrovanie, vylepšiť popisy, dialógy, opraviť nejaké logické chyby, ale stavba deja sa meniť nebude – aj keď to má znamenať, že (skoro) nikoho neosloví.
A tiež ma to vrátilo k premýšľaniu nad spomínaným románom na rovnaký motív. Prostredie a postavy budú síce iné ako v poviedke, no zaujímavé je, že trojica hlavných hrdinov sú charaktermi aj vzájomnými vzťahmi podobní tým v poviedke. To som si ale uvedomila až keď ich William Cody charakterizoval. :-)
11.06.2013

Adhara
Inak, ja mám najradšej také príbehy, kde na konci dostane svoj význam každá aj tá najnepodstatnejšia blbosť, každé hrdinovo kýchnutie či ohorok na ceste, dokonca aj také veci, o ktorých si čitatelia mysleli, že ich význam už poznajú, ale tu sa zrazu vynorí ešte lepší význam... ale takto geniálne napísaných diel je ako šafranu. Takže sa uspokojím aj s takými, kde jediným zmyslom drobností bola ich atmosférotvornosť – až keď nefunguje ani budovanie atmosféry, tak reklamujem. :-)
11.06.2013

Puf
Tak vies, v prvych castiach nebolo do coho ineho rypat, pretoze sme este nemali celkovy obraz a neprislo to najdolezitejsie - zaver/pointa, ktora moze nudny text urobit nezabudnutelnym alebo aj slusny pochovat. Vela stastia s romanom :)
11.06.2013

William Cody
Nápodobne prajem veľa šťastia. Pre mňa je napríklad isto lákavejšia téma postapo ako cestovanie v čase. Tam by som bol pre Tvoj román cieľová skupina. A najmä postapo považujem za čoraz blížiacejšiu, reálnejšiu a aktuálnejšiu tému. Radšej si na chalupe prečítam dobré postapo(v knižnej forme) a podporím slovenského autora. Ale nesmie chýbať ani akcia a trochu romantiky a citov tiež znesiem:D.... Len nie silné ženy milujúce slaboduchých, jemných fešákov :D...
11.06.2013

Martin Makúch
jurinko: Prebudenie na konci je druhý extrém. Majstrovstvo je zrejme v tom, správne to vyvážiť, pridať dosť náhodných prvkov, aby to nebolo strojové, ale nie toľko, aby to skĺzlo do chaosu. Závisí aj od žánru, v detektívke by to mala byť samá indícia a všetko logicky zapadnúť (hoci realita je iná), vo fantasy je to častokrát samý "umelý náhodný" prvok. Nesnažím sa ale hodnotiť "literárne remeslo", ja sa pozerám z pohľadu čitateľa - a toho čo mám načítané. Rozborom literárnych diel som nikdy nerozumel, a podľa mňa autor často nemyslel ani zďaleka to, ako sa tí vykladači snažili predostrieť :-) Pre mňa je kritériom či sa mi to páči, či ma to zaujme, či to prečítam "na jeden dúšok". Samozrejme hovorím o beletrii, nie keď čítam niečo o matematike či fyzike.
11.06.2013

Martin Makúch
William: Ja sa netajím tým, že Adharu poznám. Moje názory sú samozrejme subjektívne (koho nie sú), ale stojím si za nimi. Mne to nebolo jasné na začiatku, ale na konci to všetko do seba zapadlo, a pochopil som čo tie spomienky znamenali, že šlo len o nedávnu udalosť spôsobenú vychýlením osi, ktorá viedla k ráznym klimatickým zmenám a presídleniu (z ktorého boli tie rané spomienky). Možno mi pomohlo i to, že sa venujem aj astronómii, a tak mám určitú predstavu o vplyve podobných javov na klímu, a ľahko chápem zmenený cyklus dňa a noci. Udreli mi do očí iné nedostatky, ktoré sa tu ani nespomenuli, a ktoré sú z astronomického hľadiska oveľa väčší problém ako jednodňovky palmy či nevynárajúce sa delfíny. Ale vôbec ma to netrápilo - ja mám rád aj Star trek či Star Gate, a tam je nezmyslov omnoho viac. Ja som skôr typický Vulkánec ako Klingon :-)
11.06.2013

Martin Makúch
Odhliadnuc od preferencií jednotlivých čitateľov, negatívny vplyv má podľa mňa aj to, že sa to uverejňovalo postupne. Jednak čitatelia nevedeli, aký rozsah to bude mať (a teda čo očakávať), ale hlavne sa to čítalo na preskáčku s dlhými rozostupmi. Toto (aspoň u mňa) pri poviedke nefunguje. Dokonca aj román, ak by som každý týždeň prečítal len jednu kapitolu, by nezanechal dobrý dojem, nech by bol akokoľvek skvelý.
11.06.2013

Adhara
No vidíš, a ja práve postapo nemám rada... nebyť toho (dúfam) neotrepaného dôvodu apokalypsy a (dúfam) ďalších pár zaujímavých vecí, čo mi k tomu napadli, nešla by som do toho. Lebo mám pocit, že nejakú strieľačku s kusom romantiky, čo bude v podstate aj toto, dokáže napísať kdekto. Mojou srdcovkou zostáva cestovanie časom, tréning logiky na vybudovanie funkčnej kauzality v spletitých časových líniách. Ale neboj sa, ženská hlavná postava v tom postapo bude dostatočne slabá, lenže nie kvôli svojej hlúposti ako Laili. :-) K tomu dvaja ochranárski muži, pričom medzi jedným z nich a ňou to iskrí a tam to nezostane len pri iskrení. Druhý muž, vodca, bude zase čudák... Ale to aby som si už začala študovať čosi o zbraniach... :-)
11.06.2013

Adhara
Priznávam, to rozdelenie na tri časti som spravila ja. Netušila som totiž, aká môže byť maximálna dĺžka jedného príspevku, pár poviedok, na ktoré som si náhodne klikla, bolo oveľa kratších než moje dielko. Až neskôr sa tu objavila jedna dlhokáááánska poviedka, pri ktorej som pochopila, že som to mohla už mať celé dávno za sebou na jediný raz. :-)
11.06.2013