Črepiny zničenej Zeme (recenzia)
Tento prvý diel bol fajn, zaujímavý nápad aj príbeh. Veľa otvorených otázok. Neznámy nový vesmír a jeho obyvatelia. Nové hrozby, nové entity. Tešil som sa, pretože som čítal od autora knihu Děti času a tá ma bavila fakt, že veľmi. No v druhej časti tejto série Architektov svetov mal autor potrebu neustále čitateľovi pripomínať dej toho, čo sa udialo na predošlých stránkach ako keby mal krátku pamäť či čo :D A potom hlavná postava Idris. On sa vôbec nikam neposunul a prišiel mi hrozne otravný, ublížený, uplakaný, ...v tejto časti mi liezol na nerv. Chápem čím prešiel ale aj tak. Som zvedavý na tretiu časť snáď to bude aspoň tak dobré, ako prvý diel.
17.02.2025 17:33:53

Čo ťa nezabije...
Zopár vecí ma tam rušilo. :) „Vidím tvoju bodku na radare.“ Možno by bolo lepšie nahradiť slovom „pozíciu“ alebo „signál“. „nacapiť na stenu jaskyne“ „Nacapiť“ znie trochu neformálne a skôr humorne, čo môže narúšať tón scény. „pocit víťazstva" Skôr pocit úľavy, nie? Teo bol v napätí a strachu, pocit úľavy by bol prirodzenejší. „Musí to zvládnuť, aj kvôli nej.“ V takej vypätej chvíli by skôr konal inštinktívne než uvažoval nad motiváciou. To napätie od začiatku a živosť scény boli super, ako tam beží zadýchaný chodbami, aj dialógy pôsobili prirodzene a vravel som si nie, Minotaur, vážne? Ale nakoniec sa ukázalo, že je to niečo technologické, čo dodalo príbehu zaujímavú vrstvu. Pekný balans medzi mytológiou a sci-fi prvkami. :)
17.02.2025 17:13:22