Joj, zas sa jej niekam zatúlal. Pozerá na miesto, kde spáva. Miska s mliečkom nedotknutá, sa jej vidí, že včera neprišiel domov. Čosi počuje, že hrabe pod domom. Niekto zaklope. S nevôľou hľadí na dvere.

„Teta Černá, doma ste?“ pýta sa ustaraný hlas. Znovu škrabot pod podlahou. Joj, presne na takú háveď si ho doma chová.

„Napraví krucifix na stene, uhladí si sukňu, zoberie šatku.

Znovu klope.

„Teta, doma ..“

Otvorí dvere. Možno prirýchlo, trochu trhlo s farárom, ale upokojil sa, keď ju uvidel.

„Teta Černá, ja len, že či chcete posvätiť tento rok od .. od nás.“

„Pán farár viete, že mne chodia z druhého konca farár svätiť. Neunúvajte sa.“

Usmeje sa. Cíti z neho slaninu, isto dostal od Verkošovej pirohy. No, tu nedostane.

„Ešte dačo ste chceli? Ste klopali, akoby čosi súrne.“

Farár zvesil ramená.

„Nu, či vám niekto doma nechýba. Dačo vraveli, že okolo pastviska kohosi naháňali psy, či nie .. ten váš.“

Usmiala sa, tentokrát aj celkom vľúdne.

„Dobre že vravíte, idem sa pozrieť. Miska plná, aj mi prišlo, že sa kdesi túla.“

Vyberie sa Černá k pastvisku. Už je k večeru, menej ľudí chodí po svete, akurát sa chlapi zatvárajú v krčme. A ženy zatvárajú okenice ako ide dedinou. Ide zima, po nociach kde čo sa po svete preháňa. Treba sa mať na pozore.

Ide trochu do kopca, palička ju podopiera. Dobre sa ide. Trošku už prituhuje, hmla padá na kopec. Dobre. Menej rečí, lepšie.

Už počuje kravy bučať a zrazu čosi mňavčí. No akurát. Tak to si mohla hneď myslieť, že ho kravy zaujímajú. A jej doma škodci môžu aj chalupu zožrať.

Začuje hrozný rev, ako prichádza ku kaplnke, mňavčanie a rev, akoby sa rozprávali. Na kaplnke vidí sedieť obrovského tvora. Laby ako medveď, rohatý, dlhý chvost zabodnutý do vzduchu a vrčí. Pod ním mačka mňavčí pradie, príšera sa jej bojí.

„Oj ideš ty, potvora, čo mi môjho zlatúšika plašíš?!“ kričí babka. Nebojí sa. Udrie palicou mačiaka hnusného. Ten zasyčí, pozerá na Černú, pozerá na démona. Znovu sa babka zaženie, ale kocúr je rýchly a uhne. A aj múdry, tak sa otočí a utečie do hmly.

Démon zareve. Černá na neho vyčítavo hľadí. „Kde sa túlaš, huncút?! Na kravu si dostal chuť a ja ti doma vranie mlieko dolievam a teba nikde. Ešte aj z farára spadla kliatba a našiel moju chalupu!“

Hanbí sa démon. Zlezie z kaplnky, pritúli sa k babke. „Joj, jedno šťastie máš, že ťa mám tak rada, inak by som ťa s tou palicou dobila ako mačiaka,“ vraví babka a škrabe potvoru pod bradou.

Klope ktosi na dvere. Babka si odviaže šatku. Krucifix je otočený smerom nadol, ako to má byť. Otvorí dvere a usmieva sa.

„Joj, urodzený pán prišiel aj mňa malú pozrieť. No len poďte, čakám vás, už od minulého týždna.“

Tmavá postava vojde do miestnosti a päť sviec v symbole potemnie.

„Dobrý večer,“ povie sladko. Joj, dobre sa drží pán farár. Popentagramuje sa, ako aj chalupe na päť strán.

Sadne si a babka pred neho tlačí pečienku. Zoberie príchodzí mačaciu nohu, zahryzne sa, usmeje sa. Spod dosák vyjde potkan, tiež si utrhne kus mäska.

Démon len pozerá na hosťa.

Temný kývne na potvoru a tá pribehne k nemu, nechá sa hladiť.

„Temno nech ťa chráni Černá, a pomáha.“