(Nasledujúce riadky boli získané z harddisku profesora Willclotha, pôsobiaceho na Dyerovej výskumnej stanici, umiestnenej v Zemi cisára Wilhelma v Antarktíde.)

2.12.24

Konečne mám stanicu pre seba! Toľko vybavovačiek, papierovania, nezmyselných psychologických testov… Hrôza na to vôbec pomyslieť. Ale už je to za mnou, konečne sa môžem plne sústrediť na môj výskum (Poznámka: Výskum profesora Willcotha spadá do kategórie PRÍSNE TAJNÉ, preto všetky detaily o ňom boli zo záznamu vymazané). Iba škoda, že na to nepristúpili skôr. Ako rád by som sa vybral na Gaussberg osamote! Takto ma čakajú mesiace polárnej noci.

Čo už, nemôžem mať všetko, čo by som chcel. Musím sa naučiť tešiť z maličkostí.

Plánoval som udržiavať si papierový denník, určený pre všedné veci, netýkajúce sa výskumu. Tento veterán mi však tak ulahodil, že som zmenil názor. Zaiste tu je od založenia stanice, bola by škoda nevyužiť ho.

3.12.24

Rozhodol som sa odpojiť všetky hodiny na stanici. S monitormi a mobilom to bolo trochu náročnejšie, nakoniec som však uspel aj s nimi. Načo je mi čas, keď je vôkol mňa nekonečná noc? Rozmýšľal som nad napodobnením pokusu speleológa Siffreho, no otravovalo by ma neustále hlásenie sa lodi. Nech si len skúmajú podmorskú flóru, aj tak to k ničomu nepovedie. Plynúce dni si budem značiť do diára. Ak by som naozaj dokázal predĺžiť pracovný deň na 24 až 36 hodín, značne by mi to zľahčilo prácu na (PRÍSNE TAJNÉ). Možno tak ušetrím aj zásoby, a predĺžim si pobyt. Lákavá predstava.

4.12.24

Už mi iba zostáva vyriešiť otázku dátumu. Ak sa mám na neho každých pár minút pozerať, aký má moja snaha vôbec význam?

Výskum pokračuje sľubne. Očakávam, že onedlho budem môcť prejsť k prvým testom. Mal by som ísť skontrolovať vybavenie, či všetko prišlo tak, ako malo. Jeden nikdy nevie, ktorý z doktorandov má grambľavé ruky. Nabudúce si všetko zabalím a prepravím sám, teraz som však nemal čas.

Počasie sa zhoršilo. Cez steny počujem zavýjanie víchrice. Istotne to tam musí byť riadne divoké. Priam to znie ako pazúry, škriabuce na vonkajšie steny. Zvláštne, ale vôbec ma to nevyrušuje. Kiežby som to mohol povedať o rádiostanici. Už hodnú chvíľu vydáva kakofóniu elektrického šumu. Vietor, či častice ktoré unáša, musia byť silno elektricky nabité. Neuveriteľne ma to rozčuľuje. Snáď sa to čo najskôr skončí.

5.12.24

Neočakával som, že tak skoro sa prestavím na nový čas. Mám však pocit, akoby som pracoval minimálne dvadsať hodín, možno aj viac. Za sebou mám zopár skúšobných testov, všetko zatiaľ vyzerá sľubne. Ešte mám však pred sebou kusisko práce.

Počasie vonku sa zhoršuje. Vonku zaiste musí zúriť riadna búrka, možno aj orkán. Vietor znie silno a zlovestne. Keby si miesto vymením s nejakým obmedzencom zo stredoveku, zaiste by tvrdil, že vonku na neho čaká obor, pripravený zožrať ho.

Rádiostanicu som odpojil a odložil do skladu. Ten hurhaj som už viac nemohol počúvať. Navyše, vďaka počasiu som sa ani len nedokázal dovolať na loď. Snáď to nijako nepoškodí či nenaruší stanicu. Už len to by mi chýbalo, aby mi sem poslali niekoho v helikoptére.

Idem spať. Pri tom zavýjaní sa nedokážem sústrediť.

?.12.24

Vyskytli sa problémy. Dobrou správou je to, že búrka vonku ustala. Spolu s ňou skončilo aj to neznesiteľné skučanie vetra. Neviem však, či je to lepšie. Celá stanica je teraz ponorená do takmer absolútneho ticha, čo mi vadí azda ešte viac.

Spolu s búrkou však odišla aj elektrina. Iba zázrakom, či skôr náhodou, je táto relikvia napájaná z iného zdroja, pravdepodobne umiestneného pod stanicou. Dedukujem to z toho faktu, že vykurovanie stanice pokračuje. Všetko ostatné nefunguje, vrátane svetiel. Pravdupovediac, jediné svetlo ktoré mi je dopriate pochádza z monitora. Povedať, že je mizerné, je slabé slovo. Niekoľko hodín som sa snažil nájsť baterku, aby som si mohol aspoň ako-tak posvietiť. Nikde však nie je. Miesto toho som si iba udrel nohy o každý roh, ktorý tu je. Istotne ju musela zapatrošiť predchádzajúca expedícia! Nečudoval by som ani tomu, ak by si ju so sebou zobrali, ako nejaký „suvenír“. Ich totálny nedostatok profesionality je dych vyrážajúci.

Ja si s tým však poradím.

?.12.24

Celú stanicu som prevrátil hore nohami, baterka však nikde nie je. Pomaly si však zvykám na všadeprítomnú tmu. Ešte niekoľko dní, a budem sa môcť bezpečne pohybovať, bez rizika zranení. Nohy ma inak stále bolia.

V projekte, samozrejme, nemôžem pokračovať, čo ma najviac mrzí. Myslím si však, že vedenie katedry bude viac než chápavé, keď im predostriem komplikácie, ktorým som čelil. Nečudoval by som sa, ak by z toho vyvodili personálne dôsledky pre vedúceho predchádzajúcej expedície. Budem na tom trvať.

Úplne som stratil pojem o čase. Viem, že to bolo mojím cieľom. Táto tma mi však prekazila všetky plány. Asi budem musieť kontaktovať loď, nech mi sem niekoho pošlú. Také ponižujúce!

?.12.24

Ďalšie problémy. Tentoraz naozaj veľké. Po rádiostanici akoby sa zľahla zem. Nemal som žiaden problém nájsť sklad. Keď som však vošiel dnu, čakala na mňa hotová spúšť. Police rozlámané, krabice roztrhané a vysypané… Neviem, čo to spôsobilo. Možno bola na vonkajšom plášti budovy trhlina, ktorú búrka a vietor rozšírili a tak napáchali škody? Iba teoretizujem, no zdalo sa mi, že som tam zacítil slabý prúd vzduchu. Keby som tak mal tú prekliatu baterku!

Netuším, čo robiť. Zásob mám dosť, mali by mi vystačiť aj na niekoľko mesiacov. Otázne je, ako na tom bude moja psychika. V tejto tme sa nedá robiť nič iné, než len písať sem. Snáď niekoho zo stanice vyšlú aj sami, keď sa im nebudem dlhšie ozývať.

Aspoň v to dúfam.

?.?.25

Koľko času ubehlo? Dni? Týždne? Už ani neviem či spím, alebo bdiem. Pred posledným spánkom som strávil niekoľko hodín vymýšľaním vylepšení pre (PRÍSNE TAJNÉ). Zapísal som niekoľko dokumentov, ktoré by mi značne pomohli, len čo by som mohol opäť pracovať. Všetko to však bol sen! Navyše mi tie informácie takmer okamžite vyfučali z hlavy, nepamätám si ani útržky! Takmer som od zlosti vrazil päsťou do tohto prekliateho rárohu. Potom by som sa však ocitol v úplnej tme, zaiste by som zošalel.

Asi som urobil chybu.

?.?.25

Našťastie, včerajšok sa mi nesníval. Cítim však, že balansujem na hrane šialenstva, ako ten povrazolezec medzi Dvojičkami. Zakaždým, keď sa zobudím, spočítavam koľko proviantu mi zostáva. A posledných pár dní mi počty nevychádzajú. Balíčky potravín ako keby mizli. Ich počet nesedí s tým, koľko ich zjem. Viem, že nesedia, pretože som našiel malý zápisník a pero, a v slabom svite obrazovky som si zapísal ich počet. Každý deň je ich menej, než ich sám skonzumujem. Vari sa stávam námesačným, a vyjedám sám seba? Ak to takto ďalej pôjde, nevydržím dlho. Čas sa kráti. Na lodi majú dve helikoptéry, obe modifikované na miestne podmienky. Čo sa to tam vonku udialo?

Musím prestať písať. Cítim, ako sa ma zmocňuje panika.

?.?.25

Našiel som baterku! Netuším, ako som ju mohol prehliadnuť! Koľko času ma to stálo! Teraz je však už neskoro plakať nad rozliatym mliekom.

Radosť z jej nálezu ma nanešťastie rýchlo prešla. Sklad vyzerá ešte horšie, než som si predstavoval. Akoby v ňom vybuchla bomba, či by vnútri vyvádzalo besné zviera. Všetko poničené a nepoužiteľné, vrátane zatepleného oblečenia na výskum vonku.

Po rádiostanici taktiež ani stopy. Nerozumiem tomu. Vari som námesačný, a počas tohto stavu som ju odložil dakde inde? Veď som tu sám, kam sa podela?!

Som tu ale naozaj sám? Nie, takéto myšlienky sú cesta do šialenstva. Nemôžem takto začať premýšľať.

?.?.25

Niečo nie je v poriadku. Bojím sa, len s vypätím síl potláčam triašku. Modlím sa, aby som prichádzal o rozum. Bude to milosrdnejší osud, než druhá možnosť.

Našiel som baterky do baterky. Heh, ako zvláštne to znie, však? Baterky do baterky do baterky do baterky do baterky do baterky do baterky do baterky.

Musím si pospať. Zozimilo sa. Žeby sa pokazilo kúrenie?

?.?.25

Nie som tu sám.

Niekto... NIEČO tu so mnou je. Kiežby som zošalel. Nechcel som to sem písať. Teraz ale musím. Už niekoľko dní počujem zvuky. Dýchanie. Kroky. Škrabot. Šepot.

Spolu s tým prišiel aj smrad. Mŕtvolný, hnilobný, zatuchnutý, prastarý. Trochu sa ponáša na huby.

A potom je tu To.

Stretli sme sa v kuchyni. Balíčky potravín pootvárane. Spoly zjedené. Preferencia pre kuracie mäso. Zelenina nie.

Sudovité telo. Hubovitá pokožka. Stovky ostrých zúbkov. Šarlátové oči, tri páry. Viacero končatín. Prekvapivo elegantné pohyby. Rýchly ako blesk. Utieklo to do skladu.

Rýchlo som schmatol čo sa dalo. Vodu. Neotvorené balíčky. Nože.

?.?.?

Ani si nepamätám, ako som zaspal. Prebudil som sa na zemi, celé telo mám premrznuté na kosť. Dvere som zabarikádoval všetkým, čo mi prišlo pod ruku.

Včerajší zážitok mnou existenčne otriasol. Čudujem sa, že som neprišiel o rozum. Keď sa pozerám na včerajší záznam, ďaleko som od toho nemal.

Návštevníka počujem, ako sa prechádza po stanici. Väčšinu času trávi v kuchyni. Asi to bude obligátny mäsožravec. Pri včerajšom úteku som zobral aj niekoľko ním načatých balíčkov. Priam až pedantne oddelil zeleninu a cestoviny od mäsa. Zaujímavé chovanie.

?.?.?

Zásoby sa míňajú. Vystačia nanajvýš na týždeň. Ak vôbec.

Návštevník sa ozýva hlasnejšie. Prehovára ku mne. Znie to ako... vlastne ani neviem. Šumenie mora. Praskot lámajúceho sa dreva. Vietor v korunách stromov. No aj tak mu rozumiem. Volá ma ku sebe. Vábi ma. Prehovára mi do mysle. Vsúva mi do nej obrazy.

Budem sa musieť rozhodnúť.

?.?.?

Nie. Už viac nie. Nemôžem. Nemôžemnemôžemnemôžem.

Pustil som ho dnu. Sedí mi po pravici. Krásny. Ohyzdný. Prastarý. Vedomosti, o akých sa nám ani nesnívalo. Výskum (PRÍSNE TAJNÉ) je oproti tomu detskou hrou. Eóny vedomostí sa mi vlievajú do mysle. Strašné, nepredstaviteľné poznatky.

Nesmú ma zachrániť. Nemôžu s ním prísť do kontaktu. Celý svet by zošalel. S otvorenou náručou by sme Armaggedon privítali.

Zostáva mi len jedna možnosť.

***

(Telo profesora Willclotha nebolo doteraz nájdené. Záchranársky tím musel použiť násilie na vstup do stanice. Celý objekt sa nachádzal v dezolátnom stave. Pri počítači, na ktorom boli napísané záznamy, bol nájdený kuchynský nôž, spolu so zaschnutými stopami od krvi. Rozbor DNA potvrdil, že sa jedná o krv profesora Willclotha. V skladovej miestnosti boli nájdená narušená podlaha. V stene bol vyrytý nápis „Nec spe, nec metu“. Výskumná stanica bola vyradená z prevádzky. Všetky informácie, týkajúce sa (PRÍSNE TAJNÉ) boli zaistené a premiestnené.)