Možno nás mali nechať spať. Veď nám v studenom hrobe nebolo zle. Čo tam hore? Len hukot plechových vozidiel bez koňov, ktoré smrdia na sto honov a čudne oblečená sedlač s akýmisi zrkadielkami v rukách, ktoré ich uhranuli natoľko, že sa pod tie divné vozy sami hádzali. Hovorím si: stojí zato takýto svet zachraňovať?

*****

Mohli by ste namietnuť, že to celé začalo vlastne nebadane. Ale nemali by ste pravdu. Ľudia Mu skladali básne, vznikali pre Neho rôzne spolky a rády, neskôr dokonca natočili množstvo filmov a tým, či oným spôsobom mu pochlebovali.

Mali ste toľko času si to všimnúť; doslova storočia. Storočia, počas ktorých ste sa stávali chamtivejšími, sebeckejšími, nenávistnejšími voči iným i sebe. A teraz sa Vám naraz stiahli rite strachom a utiekate sa k Bohu?

Vašim Bohom bol mamon, Vašou bibliou katalóg, vašou vierou silnejšia mena. Ach, ako rád by som na Vaše volanie odmietol odpovedať. Žiaľ, my také privilégium, ako je slobodná vôľa, nemáme. Ani to ste si nevážili…

*****

Z ťažkých viek truhiel odletujú hrdzavé klince. Aj ja odsúvam poklop svojho sarkofágu a znavene si preťahujem kosti. Nižší anjeli sa ponáhľajú, aby mi pomohli do zbroje. Pozdvihnem svoj plamenný meč a švihnem ním; raz doľava, raz doprava. Svojim zrakom roztrhnem nebesá, aby som povolal ďalších bratov. To len my, veteráni, sníme svoj večný sen pod tieňom katedrál.

A konečne sme roztiahli svoje krídla! Letíme nahor, prerazíme mramorové podlažie a na temnej oblohe sa stretávame zoči-voči Nepriateľovi. Dnes zvolil pôsobivú podobu Býka rozkladu. Dopadnem na koleno priamo pred Neho a nechám svojich bratov čakať na môj povel. Postavím sa, stiahnem krídla, napravím si prilbicu a upevním na ruke štít. Meč nechám pohasnúť; ešte vždy sa to snáď bude dať vyriešiť diplomaticky.

Dívam sa do jeho šialených očí a dochádza mi vážnosť celej situácie. To divé sebavedomie, ktorým mu planú, mi povie viac, než tisíc slov z jeho luhárskej papule. On si verí. A čo je horšie, mal podporu smrteľníkov, ktorí mu dali možnosť sa v tejto chvíli pred nás postaviť. V diaľke mu chrbát olizujú plamene. Je počuť kolísavý nárek ľudských vozidiel, ktoré vezú lapiduchov. Krik miliárd duší a ľahostajné ticho miliónov iných.

Meč mi znovu zahorí, pravou rukou dávam bratom povel. K veteránom sa už pridávajú nebeskí jazdci a svorne útočia na Knieža temnôt zo všetkých strán.

Smrteľníci spínajú ruky; prosia mlčky i s nárekom. Ja sám si presekávam cestu jeho páchnucim dychom a mierim mu priamo na tie zlovestné okále. Smrteľníci sľubujú vernosť Všemohúcemu, modlia sa k všetkým Svätým, umierajú v bolestiach, no šťastní, keď vidia, že máme prevahu.

Obrovské telo sa konečne nakláňa na stranu. Diabol stratil balans, ľudia sú vo vytržení a my postupujeme ďalej, až k jeho nečistým vnútornostiam, ktoré rveme po kusoch. Moji bratia padali po desiatkach, ale Satan je konečne porazený.

Svet sa vracia do starých koľají. Vojaci Svetla sa vracajú na nebesá, veteráni Prvej bitky sa sťahujú späť pod tiene katedrál. Len ja ešte zostávam na bojisku, snímam si z hlavy prilbicu a hľadím na miznúce telo Nepriateľa. Než zmizne býčia hlava spred mojich zrakov úplne, ešte na mňa uznanlivo žmurkne. Aj mne unikne pobavený úsmev.

Zvládli sme to znovu, presne podľa Dohody. Ľudia znovu zabudnú, skôr, než by sme čakali. My si to dovoliť nemôžeme. Zas budú hamižní, egoistickí a nenávistní. Zas Mu dajú moc a On sa ju zas pokúsi uchopiť. A je jedno, či si veriaci, agnostik, alebo ateista. Aj tak je to len šaráda pre davy. Dôležité je len to, na ktorej strane nakoniec stojíš.

Pretože niet Svetla bez Temnoty.