"Pri Perúnovej chlpatej riti, do čoho som sa to zase namočil?"

Ctibor sa díval to šestice žiariacich očí. Rohatý netvor pred ním mu pohľad opätoval.

"Keď mi žrec Kozina nakázal zabiť jedného vola, mal som iné očakávania," sťažoval sa Ctibor. Démonický býk pred ním mlčal. Junák len pokrčil ramenami.

"No, čo už," zhodil z chrbta štít a tasil meč. "Poďme na to, nech to mám za sebou. Za Perúna a Boženine cecky!" Netvor sa nad junákom týčil ako hora. Nad jeho smelým pokrikom si len odfrkol a z nozdier mu vyšľahli plamene.

"Ebém ci!" spravil Ctibor kotúľ, aby sa vyhol plameňom. Stihli mu však jemne oškvariť pozadie. S nadávkami vyskočil na na nohy a ohnal sa mečom. Železo narazilo na chlpy a meč len tak zarinčal. Oblude sa však nič nestalo. Ctiborovi od márneho nárazu brnela ruka. Chystal sa k ďalšiemu útoku, keď mu do nosa udrel puch hniloby. Otočil sa a už len stačil zazrieť tlamu plnú ostrých zubov.

Netvor si spokojne vykračoval. Ďalší hlúpy hrdina skončil predčasne v Náve. Dúfal, že to bude dlho, než príde ďalší.

Býčou tvárou náhle prešiel bolestivý kŕč. Hneď na to ďalší a netvor sa zastavil. Sklonil hlavu a kŕč tentokrát prešiel celým telom. Bolestne zaručal a naplo ho.

Zo zubatej tlamy sa vyvalila ako prílivová vlna červenožltá tekutina. Na nej sa ako surfér viezol Ctibor a nadával ako pohan, ktorým bol.

Netvor sa zrútil k zemi a pohľadom junáka prebodával.

"Cha, cha!" pozviechal sa Ctibor na nohy. "Z vonka si tvrdý ako úd pred svadobnou nocou, ale zdnuka je to iná pesnička!" Zatiaľ čo pozoroval ako oblude vyprcháva život z očí si žmýkal z brady krv a zvratky.

"O jedného vola menej," pochválil sám seba, otočil sa na päte a hrdo, aj keď čvachtavo vykročil smerom domov.