Chodbou ťahali nevládne telo. Zopár väzňov pozorovalo predstavenie. Väčšina sa len obzrela, keď išli strážcovia popred ich celu, inak ich to príliš nezaujímalo.

„Musím sa odtiaľto dostať,“ zašepkal novému, keď stráže odišli.

„Počul som, že si pomáhal ujsť aj tamtomu,“ zle skrýval záujem. Starší ho už stihli varovať, ale aj tak.

„Už si niečo počul. Hajzli! Boja sa. Takí tu zhnijú a ešte si myslia, že to tak má byť. Ale ty nie si ako oni, však? Kedy si po teba dojdú? O týždeň? O mesiac?“

„Ešte ani nezakopali tvojho posledného kamoša a už si si vybral novú obeť?“ starec si odpľul na zem. „Si kurva Eren. Sedíš tu preto, aby si nás vraždil lacnejšie ako kat.“

Nový znervóznel. Počul že takých, čo sa s Erenom dali do kopy vždy odnášajú. A Eren stále žije a plánuje ďalší útek. A on musí ujsť.

„Drž hubu. Závidíš im, že nie sú zbabelci ako ty. Ale tentokrát, by sa nám hodil tretí do partie. Trom nám to určite vyjde.“

Starec sa striasol. „Nechaj ma. Nečaruj ma. Viem ako ich vraždíš. Videl som ich priveľa. Nedaj na neho,“ otočil sa k novému. „Zabije aj teba.“

„Čo mám spraviť? Ako sa dá dostať von?“

„O dva dni pôjde na kontrolu ten s veľkými kľúčmi. Bude mať so sebou dve prasatá. Musíme ich zabiť troch naraz. Máme kľúče. Zoberieme ich šaty a vybehneme von. Prejdeme cez štyri dvere a s jeho mŕtvolou vyrobíme rozruch, že ho niektorá z týchto kuriev napadla. Kým to budú riešiť a hľadať, kto to bol, my zmizneme v lačných útrobách tejto zeme.“

Usmial sa, žmurkol.

„Keby že sme traja na troch, tak je to isté. Ak sme dvaja, zabijem ja dvoch a ty jedného. Najlepšie keby ten hlavný nebol mŕtvy hneď. O to sa postarám ja.“

Na tú chvíľu mu veril.

____

Otvorili sa dvere. Prísnym pohľadom si premeriavali trojicu v cele. Eren kývol hlavou a nový schytil jedného za krk. Starec sa vrhol na druhého a Eren mal kľúčiara. Kútikom oka zachytil ako hlavnému vybuchol krk a šmýkal sa v kaluži krvi. Veď to malo byť nenápadné. Starec padol k zemi po údere obuškom, nový v šoku cítil úder a opadol do bezvedomia. Potom sa strážnici pustili do zakrvaveného Erena, ktorý sa smial.

Dav ľudí pľul, hádzal po nich odpadky. Oprátky mali pevne utiahnuté. Niekto niečo hovoril. Dav bol hlasnejší a potom úplne stíchol. Počul vírenie bubnu. To mal vždy rád. Starec niečo povedal. Eren si odpľul a kat ho udrel. Doska pod nohami zmizla.

____

Otvoril oči. Chcel sa postaviť, ale hlavou udrel o drevo pred sebou. VON! Musí sa dostať VON! Rýchlo. RÝCHLO! Čím skôr, čím ďalej. Trieskal lakťami do dreva vôkol. Trieskal hlavou. Dosky povoľovali. Najprv len trochu a potom viac a VIAC. Do truhly mu prepadla hlina. Dobre DOBRE! Odhrabával hlinu. Použil ulomený kus dosky. Použil ruky, použil ústa. Žral svoj vlastný hrob a dostával sa ďalej. Hlina bola teplejšia a teplejšia a on sa cítil istejšie a lepšie. Von, na slobodu. Tá hlina bola tak horúca, tak super horúca.

Jeho ruku chytil niekto iný a ťahal. Najprv vyšla hlava, potom trup a potom padol na rozpálenú podlahu. So strachom sa rozhliadol. Videl starca, videl veľa iných mužov. A za ruku ho držal Eren.

Usmieval sa. Ruky krvavé, doráňané. „Vedel som, že sa na teba dá spoľahnúť.“ Pustil ho.

Po stenách lozili draci a upíri, okolo prechádzali obrovské príšery. So záujmom si obzerali skupinku. Neútočili, akoby sa trochu báli.

„Konečne doma.“ povzdychol si Eren.

„a VY, mi pomôžete získať späť, to čo je právoplatne moje.“