Olovená
Gentleman s nezvyčajnou požiadavkou.
Dvere sa otvorili s tlmeným zavŕzganím, pretože mať na dverách zvonček by bolo skrátka neprístojné. Atmosféra pohrebu sa jednoducho musí preniesť aj do priestorov spoločnosti, ktorá poskytuje zodpovedajúce služby.
Angus Hobbew ako vždy len ticho stál s dôstojným výrazom a všetku iniciatívu ponechal na zákazníka. Jeho zákazníci prichádzali spravidla v ťažkej hodine, alebo minimálne v očakávaní, že čoskoro nastane. Klásť veľa zbytočných otázok truchliacim bolo rovnako neprístojné ako mať na dverách zvonček. Bolo lepšie nechať na zákazníkoch, nech sa vyslovia sami.
Zákazníkom bol tentoraz gentleman v najlepších rokoch. Angus to aspoň tak odhadoval. Pri pohľade z profilu si nevšimol si žiadnu bielu tak na bokombradách, ako aj na tej časti vlasov príchodzieho, ktorú nezakrýval vysoký čierny klobúk. Bol oblečený vo fraku a lakovaných poltopánkach, ako keby práve prišiel z nejakej oficiálnej udalosti. Urobil po vstupe do miestnosti iba pár krokov než zastal a začal si celý priestor prezerať. Bolo očividné, že práve to robí. Pohľad pomaly posúval z ľavej strany miestnosti k pravej a díval sa postupne na všetko možné, čo s pochovávaním súvisí.
Keď mu pohľad padol na stenu, o ktorú boli na ukážku opreté vystavené rakvy, urobil tri kroky smerom k nim a znovu sa zastavil v pohybe. Následne sa nečakane prudko otočil čelom k Angusovi.
“Dobrý deň.”
Akoby si až teraz uvedomil, že v miestnosti je ešte niekto ďalší. Výraz gentlemenovej tváre pôsobil trochu vystrašene. Hlas, ktorým pozdravil, bol mäkký a nevýrazný. Angus iba striedmo na pozdrav pokývol hlavou. Gentleman sa opäť odvrátil, rovnako prudkým pohybom ako predtým. Urobil ďalšie dva kroky smerom k rakvám, takže ich teraz mal na dosah ruky. K jednej z nich ruku aj načiahol, no opäť sa zastavil v polovici pohybu.
Angus obišiel pult, potichu, ako duch a zastavil sa dva kroky za gentlemanom. Aj s týmto typom zákazníkov sa už stretol. Tí, ktorých nešťastná udalosť priveľmi zasiahne. Príliš ich vykoľají a oni sa potom správajú… No podobne ako tento gentleman. Angus si odkašľal.
“Sir.”
“V.. všet… všetky máte, drevené?”
“Sir?”
Z toho, ako Angus toto jediné slovo vyslovil bolo nad slnko jasné do akej miery nerozumie gentlemanovej otázke.
“Rakvy. Rakvy máte iba drevené?”
Nestávalo sa často, aby v rozhovore so zákazníkom niečo spôsobilo, že Angusove obočie vyletí nahor, až sa takmer stretne s líniou jeho ofiny, no teraz k tomu nebolo ďaleko. Zahanbil sa pred sebou, že nedokázal zachovať primeraný výraz tváre. No bolo treba povedať, že so žiadnou, takto neobvyklou požiadavkou sa doteraz nestretol.
“Prepáčte sir, ale z čoho iného by dobrá poctivá truhla mala byť?”
Gentlemanova tvár nadobudla výrazu ako keby sa miesto s Angusom zhováral so samotnou smrťou, neúspešne vyjednávajúc o svoj vlastný život.
“Č… čo takto, olovená? Áno, olovená!”
Olovená? O čo tomu človeku ide?
“Prepáčte sir, ale olovená?”
“MUSÍ BYŤ OLOVENÁ!”
Vykrýkol.
“Musí byť olovená.”
Zopakoval.
“Nemáte?”
Angus sa nezmohol ani na nesúhlasné zavrtenie hlavou. Iba stál na mieste a tváril sa, akoby mu včely uleteli.
“Samozrejme. Nikde nemajú! Prečo by ste mali mať Vy!?”
Po tomto vyhlásení, sa gentleman zvrtol na opätku a dlhými ráznimy krokmi odkráčal ku dverám. Angus si vôbec nebol istý poslednými slovami toho zvláštneho človeka. Vyslovil ich tak nejako spolu s tým ako za sebou zabuchol dvere. Zdalo sa mu ako keby povedal… Ale to predsa nie je možné! Skutočne ten mladík povedal?
“Ušiel už z tretej drevenej!”
Hodnotenie poviedky:
Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásený
Váš geek 101! Páči sa mi rovnako Star Wars ako Star Trek a v hľadáčiku mám aj MCU. Som fanúšik diel J. R. R. Tolkiena, G. R. R. Martina, Terryho Goodkinda, aj H. P. Lovecraft sa mi sem začína miešať... Samozrejme nemôžem opomenúť Sapkowského Zaklínača v hernej (hoci dvojku som ešte nehral vôbec) aj knižnej (a dúfam, že aj v seriálovej) podobe, hernej i knižnej série Warcraft, najmä tých ktoré písal Richard A. Knaak, Harryho Pottera, hernej trilógie Mass Effect (Andromeda bola taká, že meh, a to nielen kvôli bugom a facial modelom)... No prosto všehochuť zo sci-fi, fantasy a steampunku. Momentálne je ale moja najväčšia láska Ernest Cline a jeho Ready Player One, čo bol pre mňa ultimate nerdgasm. Nie preto, že by to bola z hľadiska storytellingu či príbehu najlepšia kniha, ale podľa mňa veľmi presne vystihuje geekov pohľad na svet a dôvody prečo sa zubami-nechtami drží toho, čo zbožňuje.
