V roku 2105 sa v pásme asteroidov medzi Marsom a Jupiterom postavili bane ktoré mali ľuďom zabezpečiť zásoby dôležitých surovín ,ktoré sa zo zeme už dávno vyťažili. Práca vesmírneho baníka bola tou najnebezpečnejšou aká exituje a každý rok v pásme zahynuli desiatky baníkov a preto to sa megakorporačná vláda rozhodla že na túto prácu bude posielať väzňov odsúdených na smrť. Pásmo je však obrovské a neprebádané miesto a ako sa rozširovala ťažba začali sa v pásme diať zvláštne veci a stalo sa nebezpečným nie len pre väzňov ale všetkých ľudí ktorí ho prebudili k životu.

Sedel som na posteli sledoval stekajúce kvapky na stene mojej cely a premýšľal o tom či sa ešte niekedy pozriem na more a zhlboka sa nadýchnem toho sviežeho vzduchu. Ani za tých 6 rokov čo som v pásme som si nezvykol na ten hnusný zápach ktorý tu bol všade prítomný. Otočil som sa na druhý bok skúšal som zaspať aj napriek mojej únave sa mi nedalo . „Tom - zajtra sa presúvame na A328 C ideme tam spraviť prieskum, vraj bude tou najväčšou baňou v pásme“. Spýtal som sa môjho spolu väzňa na posteli podo mnou .„Toho sa mi aj tak nedožijeme Adam “. Odvetil hundravým hlasom Tom. „To hovoríš ty veď si v pásme už 20 rokov a stále si živí tak s čoho máš obavy “ ? „Počul som ako sa dozorcovia bavia že na A328 C našli nejaké neidentifikovateľné plyny a my máme nájsť ich pôvod, a teraz ma už nechaj spať “.Tom ma poriadne vystrašil. O dve hodiny zavŕzgali dvere a vošiel dozorca. „Vstávame vtáčence dnes máte výnimočnú úlohu“. Ja a Tom sme si navliekli skafandre a v sprievode dozorcu sme prišli do prepychovej lesklej haly kde nás postavili pred veľkú obrazovku. Na obrazovke sa zjavil vedúci zvláštnych úloh. „Na A328C sme zaznamenali únik neidentifikovateľných plynov, boli ste vybraný aby ste našli ich pôvod a preskúmali ho“ ! Ja a Tom sme len tupo pozerali a stále nechápali čo sa deje. „Ak sa vám operácia podarí ste voľný“ . Odrazu som spozornel a neveril vlastným ušiam. „Voľný počul si to Tom dostaneme sa s pásma“ . Tom sa však tváril ľahostajne. „Tom pôjdeme domov tebe je to fuk“ ? Tom podišiel k obrazovke a rozčúlením hlasom spustil na vedúceho zvláštnych úloh. „My vieme že nás tam čaká istá smrť a vaše ste voľný si môžete viete čo, nikto ma na tú hnusnú skalu nedostane“. Odrazu sa vypla obrazovka dozorcovia nás chytili za ramená a ťahali nás k pretlakovej komore. „Nikoho tvoj názor nezaujíma pohni sa“ . Zvrieskol dozorca na Toma a potom nás hodili do kokpitu lode. „ Šťastnú cestu“ povedal dozorca posmievačne a zavrel pretlakovú komoru. Loď sa uvoľnila a cez šachtu nás vyvrhlo do kozmu . Na ovládacom paneli sa zjavil znova vedúci zvláštnych úloh. „Zadajte kurz A328C , potom dostanete ďalšie inštrukcie“ .Tom sa postavil a snažil sa spustiť samo deštrukčný systém lode. Keďže bol s veliteľskej korvety za nami blokovaný nedarilo sa mu to. „Tom prestaň ja ešte nechcem zomrieť“. Tom sa na mňa pozrel a pokojne mi povedal. „Bude to len horšie Adam“. „Ja to chcem skúsiť“ Odvetil som.

Pomaly sme doleteli k Asteroidu. Znova sa zapla obrazovka a na nej veliteľ korvety za nami.

„Vojdite do asteroidu cez prasklinu pred vami a potom pôjdete za plynovou stopou“. Vošli sme dnu potom chvíľu leteli dlhou chodbou. Na konci tunela sme magneticky zakotvili loď. Obrazovka sa znova spustila, ale bola to už len nahrávka. „V kufri za vami je vaša výbava“. Ozvalo sa s reproduktoru „Asi sme už stratili signál“. Povedal Tom. Zobrali sme výbavu a spustili sa do šachty pred nami. Keď sme boli na konci šachty začul som zvláštny zvuk. „Počuješ to Tom akoby steny ‒ dýchali“. „Vravel som bude to len horšie len horšie“. Ja som však zostal kľudný a pomaly som vyberal sondu a pripravoval ju na vypustenie do tunelu pred nami odkiaľ išla plynová stopa. Sonda bola na šnúre lebo steny asteroidu boli príliš hrubé a signál bol slabý.

Keď som sa sonda dostala na koniec tunela na obrazovke som zbadal niečo zvláštne.

„Tom prestaň tu lamentovať a pozri sa na to ,čo to môže byť “. „Vyzerá to diamanty kopy diamntov Tom ,priblížim sa aby som odobral vzorku“. „Nerob to Adam “!Keď sa sonda dotkla povrchu celý sa zavlnil. „Čo to do čerta je“. Povedal Tom. Odrazu sa vypla kamera a ja som videl len šum. „Poďme preč sonda je v čudu“ povedal Tom. „Skúsim ju navinúť späť“.

V tej chvíli strhlo šnúru a navijak v zlomku sekundy preletel z lanom do tunela. „Ty kokos to čo bolo Tom ,tak dobre ideme preč“. Hneď ako som dopovedal sa rovno pred mojimi očami sa zrútila stena a to čo som uvidel bolo rovnako krásne ako aj strašné. Tvor gigantický rozmerov ktorého priesvitná pokožka bola posiata jemnou perleťou. „Pane Bože spaste duše“. Povedal Tom a dal na útek. Zasiahol ho nejaký zvláštny výboj energie a ja som len nemo hľadel ako letí dole roklinou. Strhol som sa hekticky šplhal späť k lodi. Keď som sa k nej konečne dostal sadol som do záchrannej kapsule a vystrelil sa cez chodbu predo mnou von do kozmu.

„Rýchlo ,rýchlo preč odtiaľto“. Letel som priamo k veliteľskej korvete, vletel som do pretlakovej komory. Otvoril som kabínu a nado mnou stály dvaja dozorcovia a mladá žena v doktorskom plášti. “Čo sa tam stalo znamenali sme mohutné otrasy“. „Tom je mŕtvi rýchlo odtiaľto odleťme“ . Ukľudnite sa teraz ste v bezpečí čo ste videli“. Opýtala sa ma mladá žena.

„Vy nechápete je to obrovské dostalo to Toma a dostane to aj nás rýchlo nezmizneme. „Ale čo“! Pozrel som sa cez okno a videl som ako sa trhá vrch asteroidu a obrovskou rýchlosťou sa kunám z neho blíži ten gigantický tvor. „Toto“. Odrazu som uvidel biely záblesk a upadol do bezvedomia.