MInox

Moona Lagersová je jednou z chovankýň v sirotinci. Pár dní pred jej štrnástimi narodeninami sa jej začali snívať čudné sny. Je to vážne len sen? Alebo to súvisí aj s jej prichádzajúcimi štrnástimi narodeninami?
Podporte scifi.sk
I. Kapitola
Nočná mora
Chodbou sa ozývali rýchle kroky. Zadychčaná žena utekala a hľadala v tme cestu von. Musí sa tam dostať. Nie, nesmie zastať.
Zlepené tmavé vlasy jej padali do tváre, ale aj tak bolo vidieť prenikavé svetlomodré oči panicky bežiace po tmavej chodbe.
Rozhodla sa. Zabočila doprava. Bol to správny výber? Sama to nevedela. Vedela len, že sa stadiaľ musí dostať. Utekala ďalej, pevne držiac malé mrviace sa telíčko v rukách.
,, Všetko bude v poriadku, neboj sa,“ utešovala skôr seba ako dieťa.
Zrazu sa sebou započula kroky. Alebo žeby pred ňou? So strachom sa obzerala vôkol seba. Nič
len tma. Vedela, že sa ďaleko nedostane. Ale dieťa, aspoň to dieťa musí dostať do bezpečia.
Akoby jej to vohnalo novú silu. Bežala najrýchlejšie ako vedela, ale okolo nej nič nebolo, len holé kamenné steny, sem tam osvetlené fakľami.. Potrebuje nádej, že tu je nejaký východ. Zrazu sa pred ňou vynorili dvere. S úľavou sa na ne vrhla. Prikročila k nim a stlačila kľučku.Nič. Boli zamknuté. ,, Nie, dofrasa!“ Zalomcovala ňou ešte silnejšie.
,,Nie, nie nie!“ zakričala hystericky. Tušila, že je v pasci.
,, Meaanima.“
Žene zasvietili oči a pri jej nohách sa zvíril prach. Pomaly sa začali objavovať modré iskričky, až sa zjavil veľký tvor. Jeho jasná svetlomodrá farba pôsobila v tej ponurej miestnosti nesmierne rušivo. Malé trblietavé zrniečka prachu padali na zem a hneď ako sa jej dotkli, zmizli. Mal nimi pokryté celé telo a tak to pôsobilo, akoby bol len duch či zjavenie.
Levica zavrčala a pozrela na svoju paniu. Pokojne si sadla k nej, akoby na niečo čakala.
,, Nie, prečo sa tak rýchlo vzdávaš? Myslela som, že mi pomôžeš! Musíme nájsť cestu von, musíme!“ Pri posledných slovách sa jej hlas zlomil a rozplakala sa. Sadla si k levici. Dieťa v jej náručí sa nespokojne zamrvilo. Začalo vydávať plačlivé zvuky. Žena ho pohladila po malej tváričke s láskyplným úsmevom na tvári. Onedlho nato opäť zaspalo.
Dlhú chvíľu ticho sedeli. Levica zrazu vstala a pozrela sa na miesto pred nimi. Žena zbystrila pozornosť. Opatrne položila dieťa na zem a tiež sa pomaly postavila.
Pred ňou sa začali zjavovať obrysy postavy. Silueta sa potichu približovala až nakoniec zastala. Tvár mala v tieni, ale žena vedela presne kto to je.
,,Megan, Megan,“ ozval sa chladný ženský hlas, ,, tak rýchlo odísť z mojej hostiny? To sa predsa nepatrí.“ Výsmech sa nedal prehliadnuť.
,, Odstúp odo mňa, Synatra. Ak urobíš čo i len jeden krok
“ Levica pri Megan hrozivo zavrčala.
Synatra sa zasmiala. ,,Myslíš, že sa bojím tvojho chlpáčika? Ale choď. Veď môj Minox a ten tvoj sa veľmi dobre poznajú. Však, Chassell?“
Z tmy sa vynoril ďalší svetlomodrý tvor. Kĺzavými pohybmi sa pomaly približoval. Nakoniec zastal tesne pred levicou. Had potichu zasyčal.
,, Ako sa opovažuješ dávať Minoxovi meno? Vieš, že ťa to môže zabiť. Nieže by ma to veľmi trápilo,“ posledné slová vyslovila s nenávisťou v hlase.
,, Si naozaj hlúpa, Megan. Môžeš sa zachrániť, ale ty sa namiesto toho o milosť sama pripravuješ. No, ľutujem to dieťa. Tak skoro umrieť
,, Môjho dieťaťa sa ani len nedotkneš!“ vrieskala, ,, Počuješ? Nie, to nedovolím!“
Levica sa ako na povel vrhla na hada. Oba tvory sa pustili do zúrivého boja.
,, Hlupaňa! Zomrieš ako tvoj brat. Aj ako tvoj manžel!“ Synatra sa rozosmiala štekavým smiechom.
Megan sa tisli slzy do očí. ,, Takže si ich zabila? Ty zmija!“
,, A čo si si myslela? Že ich nechám žiť, keď mi zničili polovicu môjho domu? Aspoň som si vyskúšala nové nože od tety Marry.“ Zlomyseľne sa usmiala. ,, Ale viac ako zničený dom ma trápi to, že ešte stále neviem to, čo som chcela vedieť.. Stačilo mi povedať, kde to je. Jedno slovo
A mohli ste byť
ešte stále šťastná rodinka. Ale chybu môžeš napraviť. Sprav to pre svoje dieťa.“
,, Gearlo Noma!“ Zvrieskla Megan. Synatru hodilo o dobrých sto metrov ďalej. Postavila sa. Chvíľu vyzeralo, že znova spadne na zem, ale udržala sa. Na jej tvár dopadlo matné svetlo z jednej fakle visiacej na stene. Strieborné vlasy sa jej uvoľnili zo spony a rozstrapatené jej spadli na chrbát. Pod vysokým čelom svietili veľké čierne oči. Rozzúrene a napoly šialene sa zabodávali do Megan. Nos mala rozbitý a celý od vlastnej krvi. Stekala jej až k perám, ktoré boli skrútené v bolestnom úškľabku.
,, To by už stačilo. TO bola posledná kvapka v pohári.“ Pevným krokom prichádzala bližšie a bližšie k Megan. ,, Nerusso impresia,“ zašepkala.
Morgan sa chytila za hrdlo a snažila sa nadýchnuť. Neviditeľná ruka jej ho sťahovala a zabraňovala jej v dýchaní. Bolo počuť prasknutie rebier. Tlak jej tlačil celé telo. Vykríkla od bolesti.
Levica sa zakolísala a tackavo sa pohla k svojej panej. Akoby úplne zabudla na boj s hadom a jediné čo musí teraz urobiť je dostať sa k nej.
Synatre svietili oči tak jasne, až nadobudli sivú farbu. Zaklipkala očami. Svetlo z nich zmizlo a spojenie sa pretrhlo. Morgan sa nadýchla a spadla na zem. Levica sa zviezla popri nej. Obe ležali na zemi.
Nastalo hrobové ticho. Prerývané dýchanie sa striedalo so záchvatmi kašľa.
Synatra sa na ne spokojne zahľadela. Pohladkala hada po hlave, ktorý sa jej medzi tým strašným výstupom spokojne ovinul okolo krku.
,, Máš poslednú šancu, aby si mi povedala, kde to je,“ zašepkala Synatra, ,, alebo ťa čaká smrť.“
,,Vieš, že sa smrti nebojím. Zabi ma. Nikdy
Nikdy ti to neprezradím. Počuješ? Nikdy!“
Morgan sa zahľadela Synatre do očí. ,, Preklínam ťa. teba aj tvojho Minoxa. Nech ťa výčitky postupne zničia. A raz, och áno, raz sa ti to odplatí. všetko
čo si spravila
mne a mojej rodine. Moja dcéra
bude to ona. Ona bude tá, ktorá ťa zničí.“ Kašeľ jej zabránil rozprávať ďalej. Z úst jej vytekal pramienok krvi.
Synatra sa škrekľavo zasmiala. ,, Myslíš, že tie tvoje čáry - máry ochránia tvoje usmrkané decko predo mnou? Ja výčitky nikdy nemám. Nebudem mať ani zľutovanie.“
No ona jej nevenovala pozornosť. Trasľavými rukami sa natiahla po bábätko. Pritisla si ho k srdcu. Levica sa priplazila k jeho hlavičke a zatvorila oči.
Synatra zúrivo prebehovala pohľadom z jednej na druhú. Už ju to prestalo baviť. Vymykalo sa jej to spod kontroly. Aj tak z nej nič nevymámi.
Natiahla ruku dopredu. ,, hirveba die
Morganine telo ochablo. Levica začala blednúť až nakoniec zmizla. Dieťa sa rozplakalo a hýbalo malými ručičkami. Mŕtve ruky uvoľnili dieťa z pevného zovretia. Teraz tam ležalo bez akejkoľvek ochrany.
Synatra vykročila ku dieťaťu. Už-už sa ho chcela dotknúť, keď tu zrazu miestnosťou prešiel slabý vánok. Znehybnela. Dieťa prestalo plakať. Vôbec sa jej to nepáčilo.
Vzduch preťalo jasné svetlo. Synatra vykríkla a zaspätkovala dozadu. Zakryla si oči rukami. Počula, ako had nespokojne syčí. Z prenikavého svetla sa ozval tichý, ale hrozivý hlas:
,, Preklínam ťa
Preklínam
,, Nie, Morgan! Si mŕtva!“ Zvrieskla vydesene.
,, Navždy
Prekliatie ťa bude sprevádzať
navždy
“ Pokračoval hlas ďalej, ,, Zničí...Raz príde čas...čas...“ Hlas pomaly utíchol. Jas zo svetla bledol až nakoniec tiež zmizol.
Aj keď to všetko trvalo len pár minút, Synatra vedela, že je to Kliatba života. Opatrne sa pozrela na dieťa. Nie, teraz k nemu nesmie ísť. Nesmie ho zabiť. Ani to nedokáže. Ale ona si počká
Príde čas, keď sa ho bude môcť zbaviť. Ono za ňou samo príde
So zúrivým výkrikom sa rozplynula.
Moona sa strhla zo spánku. Posadila sa na posteli a utrela si spotené čelo. V hlave jej hučalo. Hrozný výkrik jej ešte stále znel v ušiach. Natiahla sa k nočnému stolíku, aby si vzala pohár vody.
,, Pss, Moona. Si hore?“ zašepkal akýsi dievčenský hlas.
Moona začala kašľať, od ľaku vyprskla polovicu vody na perinu.
,, Si normálna? Takto ma vystrašiť. Čo ešte nespíš? Pobudíš ostatných.“
,, Ty dačo hovor. Som prekvapená, že sa ostatní neprebudili. Kričíš tu na celé kolo. Kto to má počúvať?“
Moona zacítila ako sa tá osoba posadila vedľa nej.
,, Zase si mala nočné mory?“ Ozvala sa súcitne.
,, Áno. A ešte k tomu tú istú ako vždy. Opäť vražda a tá hnusná ženská...Brrrr.“ Striasla sa.
Zahľadela sa na siluetu dievčaťa. ,, Koľko je vlastne hodín?“
,, Bude šesť. O hodinu a pol vstávame. Som stráášne unavená a to len kvôli tebe, niežeby som ťa z niečoho obviňovala. A okrem toho je tu stráášna zima.“ Zahundralo dievča.
Moona sa pousmiala. Už nebolo pochýb kto to je. Kamarátka z vedľajšej izby. Veľmi rada používala slovo ,,stráášna“ a na všetko sa sťažovala.
,, Sme asi najchudobnejší sirotinec na svete. Ešte ani kúrenie nemáme..“
Zamrvila sa na posteli. ,, No ja už idem. Nechcem , aby ma tu niekto načapal. Nemala by som tu vôbec byť. Tak na raňajkách. Papa.“
Posteľ zavŕzgala a o chvíľu bola o jednu osobu ľahšia. Dvere sa potichu zatvorili.
Moona si vzdychla a ľahla si znova do postele. Poriadne sa prikryla perinou, aby si trochu oteplila skrehnuté prsty na nohách. V jednom mala Victoria pravdu. Naozaj boli najchudobnejší sirotinec, ak nie na svete, tak aspoň v meste. Veď aj na posteľ sa už ledva zmestila. Bola prikrátka a priúzka. Mohla ďakovať svojej útlej postave za to, že z nej nepadala každú chvíľu. Aj keď žiadne dieťa v domove s tým nemalo problém, pretože strava bola tak isto hrozná . Niekedy sa dokonca ani nedala jesť.
V izbe spali po päť dievčat. V priestrannej izbe sa nachádzali veľké hnedé skrine, ktoré zakrývali zlúpanú omietku. Tri umývadlá pri jedinom okne v izbe boli v takom katastrofálnom stave, že voda sa v noci aj cez deň kedykoľvek spustila. Vtedy im došla teplá voda a museli sa sprchovať v studenej, ba až v ľadovej vode. Vyblednuté parkety vŕzgali pri každom kroku dievčat- jednoducho jedna katastrofa za druhou.
Bolo by niečo iné, keby mala rodičov? Určite. Už veľakrát si to predstavovala vo svojich najtajnejších snoch. S túžbou pozerala na každú reklamu v televízore, keď sa tam objavila nejaká rodinka. Ale to všetky deti v sirotinci. Či dievčatá alebo chlapci. Nikto o tom nerozprával, akoby slovo RODINA nepatrilo do slovníka opustenej siroty.
Moona si pod tým krásnym slovíčkom predstavila mamu, otca, súrodencov stojacich pred veľkým rodinným domom. Šťastne kývali do objektívu fotoaparáta a objímali sa okolo pliec. Ale ona stále bola len fotograf, ktorý si môže snímku nechať, no nikdy sa nestane jej súčasťou. Pri tej predstave vždy zosmutnela ešte viac.
Ešteže tu má Victoriu. Zapáčila sa jej hneď ako vkročila do sirotinca. To popoludnie, keď ju spoznala by bolo úplne obyčajné. Sedeli v učebni a učili sa ako vždy, ale vtom tam vtrhol riaditeľ Grooft so slovami, že im predstaví ich novú zverenkyňu. Vysoké chudé dievča nesmelo vkročilo do miestnosti s malým ošúchaným kufríkom v rukách. Nervózne sa pozeralo dookola, ale v tmavých očiach jej svietili šibalské ohníčky prezrádzajúce dobrodružnú povahu. Trošku väčší nos dodával jej tvári nezvyčajnú krásu. Dlhé hnedé vlasy mala v ten deň posplietané do malých vrkôčikov, ktoré mali na konci farebné koráliky. Bohužiaľ jej to nevydržalo dlho, lebo vychovávateľky jej tak ako ostatným dievčatám, ostrihali vlasy až po ramená. Ešte veľa nocí bolo počuť jej tichý plač. Aj keď spala vo vedľajšej izbe, cez tenké steny sa všetko donieslo až k Mooniným ušiam.
Až o týždeň sa Victoria rozhodla prehovoriť. Moona sedela v prednej lavici pri katedre a písala si do denníka. V otvorených dverách sa zjavila Victoria. Pevným krokom podišla k Mooninej lavici. ,, Je tu voľné?“ To bola prvá veta Victorie odkedy prišla do sirotinca.
Od tej chvíle chodili všade spolu a bolo nemysliteľné, aby sa od seba oddelili na dlhšie ako na hodinu.
Pokračovanie nabudúce. :D

Jane

Jane

Diskusia

xius
Harry Potter bol urcite inspiraciou. :) Pokusas sa o nieco podobne? O roman, o epicke edvencr, o mladom dievcati, o kliatbe, o magii? Zatial to vcelku drzi pokope, ale bojim, ze ak nemas dost skusenosti, zacnes pri romane stracat nit, motivaciu ci napady. Ale skus, ak uz nic ine, budes zivym dokazom. :) ...a yo, zatial je to strasne neprekvapive. V kazdom kusku citim nejake ine, svetozname dielo a vyvoj ma nudi. (minox, kliatba zivota, sirotinec, strata vlasov) Niezeby som dostaval krce do viecok z toho, ale bodlo by citatela obcas neautorsky prekvapit. :) (autorske prekvapkanie nestavia na vyusteni deja, ci logiky daneho sveta, ale proste a jednoducho sa stane)
10.04.2008
55555
celkom suhlasim s xiusom. Trochu originality by sa tam vazne zislo. Aj ten modry tvor co sa tam na zaciatku. Zmizol vtedy ked ta zena zomrela, to znamena ze asi snou bol nejako spojený. Takze to bude bud nejake jej kuzlo (nieco ako patronus), mohlo by to byt aj nieco ako demon (neviem ci ste citali his darks materials - philipe pullman - nieco ako dusa v hmotnej podobe). V kazdom pripade nic originalne teda okrem farby. Modra je dobra.
Ale styl pisania bol celkom dobry.
Takze, stipku originality a bude to fajn.
10.04.2008
jurinko
Suhlas. Neoriginalne. Ale zatial celkom prijatelne. Trosku skripali niektore vety a slovne spojenia, boli take kostrbate. A nepaci sa mi useknut to len tak z nicoho nic, lepsie by bolo, keby to malo aspon nejaku parcialnu ked uz nie pointu, tak aspon zaverecny zlom. Proste nieco na koniec. Mam problem, ze ma nic netaha tesit sa na pokracovanie. Chcelo by to viac chytit citatela a vtiahnut ho do deja, takto to bolo prilis take sterilne. Dal som 5
10.04.2008
SARS
Nechcem nikoho uraziť, ale ste hrozní alibisti. Minule ked autora som kritizoval aj za neoriginalitu nikto ma nepotržal a teraz malý náznak HP a už je to strašne neoriginálne dielo. Originalitu poviedok na scifi.sk už neriešim. Teraz k poviedke. Vcelku dobre čitateľné a dokonca aj zaujímavé, ale chybičky sa vyskytli. Použitie synoným v opisoch si pochopila, ale nie ich naväznosť. Trochu tvalo kým som si spojil tajomné modrého tvora a levicu (to isté so syrianim minoxom). Tiež na popis dvoch postáv "žena" nestačí, čitateľ musí detukovať koho vlastne myslíš. Ver mi, že do predstavenia dvoch čarodejníc som sa pár krát stratil. Potom pár logických chýb (neviem si predstaviť svietiace čierne oči). A najmä pokračovanie. Už by sa autori mohli naučiť, že scifi.sk je poviedkový server, nie románový a každý profesionálny vydavatel ti povie, že román nie je dobrý začiatok. Ak to mám napísane, pošli pokračovanie, inak sa ťeším na kratšie diela od teba.
11.04.2008
xius
SARS: Jaaak alibistiii? Ja nechcuuu byt alibiistaaa... :( Mozno tam neoriginalitu prebil nejaky iny, vacsi a prisernejsi problem? Buuu... Odvolaaaj toooo. :P
11.04.2008
xius
A nevidim v tom len HP kopiu, to som ostatne ani nenapisal. Ale vsetko, co sa tam dialo bolo takee... prvoplanove. :/ Ak by som pisal podobnu situaciu, dany vyvin by mi napadol ako prvy.
11.04.2008
55555
SARS: ja a alibistka?!! to ani nahodou:)
ja som len napisala, co my tom najviac vadilo. Ked citas nieco nove, automaticky od toho ocakavas nieco . . . noooo . . . nieco nove.
Aj ked by bolo nepochybne zaujimave zobrat si par bestselerov , z kazdeho vybrat par casti a pozliepat to dokopy, ale o tom preca pisanie nie je. Je to o novych zaujimavych napadoch, niecom co by citatela zaujalo a tak.
Ale ako som aj pisala, styl je dobry, chce to len trochu originalnejsi napad :)
11.04.2008
SARS
Cloveku to zdvihne mandle, ked ja niečo napíšem o neorginalite (toto slovo tu skloňujeme odkedy sem chodím), Saňo odpíše, že treba dať priesto všetkým autorom (pritom som nekritizoval originálnosť, ale dlžku a nedokončenosť) a všetci sa zdrazu tvária, že kritizovať originalitu na scifi.sk je fakt nevhodné (bol som nútený i ja to priznať) a teraz hned prvej vete čítam o neuveriteľnej gýčovosti poviedky a pritom mne sa vôbec nestala neoriginálne (s porovnaním Wewovým Matrixom ;). Anime ma naučilo, že i z klišé nápadu je možné navariť fakt výbornú polievku (napr. narutaru). Po konflikte so šaňom originalitu diela neriešim a budem rád ked aj vy pôjdete príkladom (inak sa ospravedňujem za alibistov). Mne osobne vadí, že prečo začinajúci autori vždy najprv siahnu po románe, než poviedke, ktorá sa o dosť ľahšie hodnotí (pravdupovediac aj ja som začínal s románom). That's all folks...
11.04.2008
xius
Okej, okej, tusim si tu debatu aj pamatam... nevem, rypal som aj ja? Bojim, bojim, necem vediet radsej. :P Nojo, ved nech sa kazdy najprv nauci pisat a az potom... sak tie moje onee, vytvory, tiez neovplyvaju neopakovatelnymi splodmi podvedomia. :) Len Minox-u viac menej nebolo, co ine vytknut... A ten roman, to tiez.
11.04.2008
jurinko
SARS podla mna spojil dve diskusie: poviedka "Beh" (kde som neoriginalitu spomenul ja s tym, ze mi nevadila, ale dalej sme sa o tom uz ani moc nebavili) a "Hrozba z vesmiru" (kde sa SARS pozastavoval nad tym, ze nedokoncene diela na scifi.sk nepatria). Aspon sa mi to tak vidi :-) A kritizovat neoriginalitu mi pride normalne, ale mozu ju vyvazit klady, cim sa (ako aj SARS spominal) z klisoviteho napadu vytvori fajn dielko. Tot moj skromny prispevok.
11.04.2008
55555
SARS: bohuzial som tu diskusiu necitala . . . alebo hej a uz si to nepamätam?? Ale urcite som tvoj prispevok nekritizovala (teda ,neviem ale to nemam vo zvyku) . Ale hej v pohode, ja sa prispoobim ak sa nema hodnotit originalita, aj ked si myslim, ze je to dost dolezite. Nooo, hoci teraz, ked vacsina knih o originalite ani nesnivala, mozno ani nie.
11.04.2008
SARS
jurinko, áno, máš polovičnú pravdu (polopravdu ;), mal som na mysli iba jednu diskusiu a to Hrozba z vesmíru (autor osobne napadol moju osobnu), ale nie Beh (teraz som si ju pozrel, originalita vôbec nebola hlavná téma diskusie, skôr moje spisovateľské a kritické schopnosti). Kritkou originality som nemyslel konkrétnu diskusiu, ale všeobecný postoj ku začínajucím autorom. Chápem, že ťažko písať objektívnu kritiku a (ne)originalita je prvá vec (po hrubke v nadpise) čo ti skočí do očí, ale autorovi to nijak nepomôže, skôr ho to nahnevá, pretože väčšina umelcov bere útok na originalitu a celkovú kvalitu jeho diela priveľmi osobne (česť výnimkám). Od Behu (kde som dostal pochvalu od autora za konštruktívnu kritiku diela, ktoré som absolútne zvozil) už na scifi.sk píšem iba konštruktívne kritky (budem rád, ked častejšie budem písať "úžastné, nemám slov," namiesto "čítal si to po sebe!" :).
11.04.2008
SARS
55555, prepáč za urážku, teba osobne som nemyslel (v oných diskusiách si nemala ani jeden príspevok). Znova sa ospravedlňujem a berte to ako "chvíľkovú sľabosť"
11.04.2008
55555
to je v poho. Ja vas tu vlastne vsetkych obdivujem, ze tu uz od zaciatku hodnotite kazde pridane dielo, bez ohladu na to aka je to kravine, ako zle sa to cita a ake je to nudne. Vacsinu poviedok, co som nehodnotila som nedokazala ani precitat:)
11.04.2008
Maijro
Nuž po dlhej dobe poviedka, v ktorej bolo minimum gramatických chýb (skor iba take male chybicky krasy). Inspiracia Harrym Potterom je naozaj dosť viditeľná, i keď to neznamená hneď problem. Myslim, ze to vobec nie je zly zaciatok, avšak v nasledujucej kapitole by bolo lepsie sa od tejto inspiracie co najviac vzdalovat a dostat sa ku svojej vlastnej tvorbe... inak to bude zase len dalsia kopia HP....pokojne by som to hodnotil ja na 8/9 bodov, ale podla jednej kapitoly to nema vyznam.... pockame si na pokracovanie
11.04.2008
žjuvka
Mne sa to páčilo. Aj keď tomu neverím. Ale páčilo sa mi to.
12.04.2008
zabka
inspiraciou nebol len harry potter ale asi aj trilogia od pullmana zlaty kompas-magicky noz-jantarovy dalekohlad
20.04.2008
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.