Ó, aký bezútešný bol Saint Michelle tej noci kedy som doň prišla. Na vysokej skale, večne fackovanej morským prílivom, tam stál, šedivý a bezútešný, dielo mužov, škaredé svojím vzhľadom aj účelom. Kráčala som pomaly po prašnej cestičke, ktorá k nemu viedla a so mňou šli mračná ktoré zakrývali nočné hviezdy, menili šero toho kraja mužov na čierno-čiernu tmu démonov.

"Zvláštne, že mračná prichádzajú od pevniny, brat Samuel." povedal jeden z dvoch míchov, ktorí postávali pred domom blízko brány, práve keď som prechádzala. Zasmiala som sa tomu smiechom, ktorý rozohnil už tisíce mužských sŕdc, pre ktorý muži zabíjali jeden druhého a ženy plakali pri opustených maželských ložiach.

"Počul si to, brat Samuel ?" opýtal sa znovu ten istý mních.

"To je len vietor, ide búrka." kludne odpovedal ten, ktorého volal Samuel, "Poď, mali by sme pozatvárať okenice, nech nám vietor neporozbíja okná."

Ach, áno, blížila sa búrka, moji krásny nedotknutý mnísi, búrka vami dosiaľ nespoznanej slasti, akú vám prinášam.

Pomaly a vznešene som prešla cez dvor k opátovmu príbitku, peknému domu z kameňa a dubového dreva, ktorý sa vôbec neponášal na smutné cely ostatných mníchov z nepálených tehál, tak chladné a nevhodné na prvú noc plnú lásky v novom domove.

Počkala som zopár minút kým akýsi rozkošný mladý mních nedoniesol svojmu predstavenému neskromnú večeru a prešmykla som sa cez otvorené dvere kým ich stihol znovu zabuchnúť. Hovorím vám, sestry, pri prvom pohlade na domov opáta som vedela, že nebude nič ľahšieho ako zviesť tohto roztopašného muža. Kožušiny, drahý plstený koberec, truhlice, istotne plné zlatých mincí, skrine plné šiat, zlaté prstene na komode vedla jeho lôžka, krásnej a pohodlnej baldachíovej postele, nádherného miesta pre lásku a milovanie.

Odíď ! Odíď ! Odíď ! Kričala som v duchu na mnícha, bastarda, úbohého čašníka, núteného obskakovať svojho nadriadeného aj keď sa mal už dávno modliť vo svojej cele, prepravujúc sa na nočný spánok. Áno, nočný spánok, ktorého si dnes opát príliš neužije, bude zaspávať až skoro ráno zmorený rozkošou akou ho obdarím.

Konečne mladík odišiel, zanechvajúc za sebou iba prosté "Pochválen buď" ... on, bastard Tyrana na nebi. Opát tam sedel sám, za svojím veľkým stolom, iba v ľahkom hodvábnom župane, určite sa nehodiacom pre muža odriekania a pokánia. Hahaha ! Aký musel byť prekvapený keď sa rozviazala šnúrka a záhadný ľahký vánok odhalil jeho nahú kožu a mne sa naskytol pohľad na neho ako mužia v plnej krásne. Zatiaľ čo on sa zmätene obzeral, ja som obišla jeho stôl a postavila som sa medzi neho a mäkkučké baldachýny jeho postele. Teraz, konečne, prišiel čas aby som sa zjavila jeho očiam.

Zasmiala som sa, znovu tým smiechom aký som vám tu už opisovala, a keď sa obzrel za zdrojom toho záhadného zvuku, už nevidel len vzduch, ostatný pred ním, ale videl mňa, s vlajúcimi ohnivými vlasami, nahú len vo vysokých čižmách z červenej babylónskej kože. Ach, hlupáčik, nevidel síce krídla na mojom chrbáte, ani tesáky v mojich ústach, ani pazúry na mojich rukách ... ale či opát môže sa vrhnúť tak ako on na succubu. či ho nevarovali predstavený, či nečítal knihy ? Ani len náznak odporu neprejavil ten chlípnik, ani sa len prežehnal a nepoprosil Tyrana o pomoc, dokonca ani púhe "Odstúp, démon !" nepovedal. Mala som vari cítiť urazená ? Možno som sa aj trochu cítila, sestry, zobral ma ako fakt, najkrajšia žena sveta v jeho izbe, ktorú treba využiť ! Keby všetci muži boli taký, už dávno by sme kraľovali na nebesiach ...

Vrhol sa na moje telo, hrýzol moje prsia, ako hlúpy býk sa pokúšal dobiť moju svätyňu, asi zvyknutý na neokrôchané sedliačky z kláštorných dedín, mačkal môj zadok svojimi hrubými rukami. Ale ja som bola o štyritisíc rokov skúsenejšia ako on a tak som pomaly preberala vládu, ako v posteli tak nad jeho hriešnou dušou. Jeho bujačenie som zmenila na rafinovanú lásku, jeho hrubé dotyky na slastné pohladenia a to všetko behom tej jednej noci, načo budem až do bitky pri Megide hrdá, sestry.

A tak, keď začalo vyhádzať zradné slnko a jeho prvé lúče oblažovali tento šedivý kraj, keď už mnísi boli niekoľko hodín po raných modlidbách, úplne pohrúžený do každodeného kolotoča namáhavej práce či štúdia alebo pisárenia, až vtedy vyšiel vyčerpaný opát zo svojho domova, už bez svojej duše, ktorá odvtedy patrila mne.

Ale v tom kláštore bolo viac sladučkých broskyniek na odrthnutie ako jeden starý zoschnutý opát. Ó, aký rozkošný bol ten mladučký čašník z minulej noci. Jeho meno bolo Michael. Zatúžila som okúsiť jeho panenské telo a druhej noci som si ho aj vzala, aj jeho venček, nevinosť i úbohú dušičku. Ach, istotne poznáte tých neskúsených mladíkov, ktorí sa pod vašimi rukami tvarujú ako hlina ... raz z neho spravíte mladého býčka, hneď nato prítulného kocúrika a nakoniec hoc aj hrizúceho krokodíla. A to všetko bez odporu, ktorý kladú starší, zvyknutý na stereotypy. Ba dokonca sa nadšením a s rozkošníckym nadšením sa nechajú ovládať, za trošku slasti, títo mládenci.

"Ty si panna Mária ?" spýtal sa m vtedy prvý krát.

Mária ... možno. Ale panna niesom. Zasmiala som sa. Môj smiech ho prikoval k zemi a tú chvíľu som využila k tomu aby som ho zhodila na posteľ.

"Panna Mária ! Čo ako nás budú počuť ostatní ?"

Neboj sa, ty môj rozkošný. Oni tvrdo spia. A samozrejme sa nezobudili, aj keď Michael kričal ako zmyslov zbavený a ja som nebola o nič tichšia, aj keď posteľ praskala pod našou láskou a aj keď v miestosti spalo okrem Michaela ďalších jedenásť chlapcov. Ach, aké je krásne mať moc Lilith !

Neodolala som a chodila som za ním každé ráno nad svitaním, potom ako sa opát unavil a milovala som sa s ním, aj keď len hodinku, kým sa nezačali ranné modlidby. A možno práve to bola moja najväčšia chyba ...

Mladý a krásny mních Michael bol učňom starého a škaredého majstra pisára Gregora. Hnusný odporný zoschnutý starec, s vráskami po celom tele. Kedysi určite býval tlstý, ako to majú skazený mnísi vo zvyku, no ako zostarol prestal mu slúžiť žalúdok a prudko schudol. Výsledkom boli pollakťové záhyby kože, ach, len preháňam sestry ! Nedeste sa ! Jednoducho záhyby kože, ktoré ho zakrývali ako zdochnutého hrocha ... dokonca aj jeho mužstva sa stratilo kdesi v tom vodopáde kože. Čo by nebolo na škodu, pretože starý Gregor nebol už milovania zo ženou dávno schopný. Toho starého chlípnika vzrušovali už len hladučké tváre a pevné zadky novicov a mladých mníchov a taký klenot ako krásny Michael mu nemohol uniknúť. Už dávno pred mojím príchodom sa ho zmocnil, s prísľubom rýchleho postupu po ... no, po čomkoľvek po čom mohli chlapi zamknutý v kláštore stúpať. A, samozrejme, vedomostí a prístupu k zakázaným knihám po ktorých z nejakého dôvodu mnísi tak túžia.

Gregor si všimol, že Michael sa mu v temnom scriptóriu oddáva stále s menšou a menšou chuťou. A ten úbohý, mladý a krásny chlapec nemohol dlho vzdorovať náporu starého odporného mnícha. Povedal mu o mne a našich nočných stretnutiach a po prvý krát sa mu odmietol poddať.

V noci som znovu pristúpila k Michaelovej nepohodlnej prične. Nevedla som o jeho rozhovore s Gregorom.

"Michael !" zašepkala som. No Michael sa nezobudil

"Michael !" povedala som hlasnejšie. Ani sa nepohol.

"Michael !" skríkla som nahnevaná a strhla som z neho plachtu.

Ležal tam nahý a spútaný povrazmi, dotlčený. Po stehnách a zadku mal zaschnuté pramienky krvi a handru v ústach mal úplne vlhkú od slín a sĺz.

Z postele vedľa Michaelovej zrazu vyletala prikrívka. Spod nej vyskočil zoschnutý Gregor, s krížom a knihou v ruke. Za ním ostatný novici, vyzbrojený podobne.

"Odstúp, démon !" vykríkol, "Špinavá dcéra Samaela !"

Zasmiala som sa. Už nie smiechom, pre ktorý muži zabíjajú, leč smiechom, pre ktorý sa muži zabijú radšej sami.

Mne nemôžeš ublížiť, mních !

Na rukách mi narástly pazúre, v ústach tesáky, moje prsia a brucho pokryl pancier. V očiach zahorel oheň a vlasy sa zmenili na jedovaté hryzúce zmyje.

No on tam len stál. S odhodlaným výrazom na tvári otvoril knihu na mieste, kde bola záložka. Podla ilustrácií som hneď spoznala, že to nebola biblia.

Čítal : "Traja anieli zvestovali Lilith : 'Vráť sa späť do raja, slúž Bohovi a buď družkou Adamovi.' Ale diabol ju hladil po stehnách a pritom jej hovoril : 'Staň sa mojou. Splodíme potomstvo mocnejšie ako anieli, ženám budeš královnou a muži budú mojimi otrokmi.' Lilith podľahla jeho vábeniu. Meno diabla bolo Samael. A poslovia Boží trojhlasne riekli : 'Nech je tvoja vôla, Lilith, no vedz, že žiadneho tvojho potomka nenecháme v pokoji, budeme ich prenasledovať a naše mená budú ich koncom.' Ich mená boli : ..."

Neľakajte sa sestry, nie som tak bláznivá, aby som ich vyslovila.

"Ich mená boli..."

Gregor sa zastavil a pozeral sa na moje stuhnuté telo, vychutnával si okamžiky víťaztva, skôr ako pvoedal mená lovcov. A v momente kedy ich vyriekol sa moje telo zmenilo na kameň.

"Ich mená boli..."

Gregor bol krutý. Donútil ma sledovať ohnivú smrť mojich dvoch milencov a aj zopár ďalších na hranici. Neskôr si ma umiestnil rovno pred dvere opátskej cely, ktorú ako nový predstavený kláštora okupoval, a ja som každé ráno musela sledovať jeho odpornú tvár až kým nezomrel. A potom tváre ďalších opátov, pekných i škaredých, hriešnych i svätých, celé stáročia. Celé stáročia zrak uprený na jedno miesto, bičovaná dažďom i vetrom, špinená holubmi, cítila som každý dotyk, počula každý zvuk, no nemohla som sa ponúť. Predstavte si, byť byť obdivovaná tisícmi mužov v múzeu, dávno po tom ako zabudli. že niesom socha, pozerať sa na tých mužov, mnohých krásnych a výnimočných, bez toho aby som ich mohla ukradnúť Tyranovi na nebesiach.

"Ich mená boli..."

"A tu je Succubus so Siant-Michelle, dielo neznámeho stredovekého geniálneho sochára, pravdepodobne Gregora leLoups, ktorému vraj za vytvorenie tehto diela pridelili miesto opáta ..." hovorili dve generácie sprievodcov v múzeru ako básničku, naučenú poučku, štyridsať rokov bez zmien.

"Ich mená boli..."

Ach, sestry, aká som vďačná, že ste ma zachránili Že ste ma priviedli do takého vďačného času pre dcéry Lilithine. Môžem sa znovu hýbať, lietať a milovať. Ale aj tak nikdy nezabudnem na ten vyschnutý strom Gregora, a tú noc kedy povedal ich mená.

"... boli Senoy, Sansenoy a Semangelof !"

Chichichichichichichichichichichichichichichichichichichichichichichichichichichi!