Bola hlboká noc. Na oblohe svietil mesiac v splne. Všetci vo Vengenborgu už spali až na jednu mladu ženu. Bola odena cela v ciernom a jej bielu plet ozaroval mesiac. Na kolenach mala polozenu malu knizku. V pravej ruke mala pero a nieco aj za tmy pisala.

„ Ja Tiratis z Vengenbrogu by som sa chcela podelit o jeden pribeh. Nikdo o nom nikdy nepocul. Vsetci jeho ucastnici buď mrtvi alebo sa nechcú podeliť o svoje zazitky. Až na mňa. Túto knihu pišem tu vo Vengenbrogu, bol to moj domov po celé stáročia a dufám ze tomu tak zostane az do mojho uplneho konca. Túto knihu som dostala od jedneho elfa v čase ked som putovala s Kainom. Sú v nej ochranné kúzla takže by ma mala prežiť aj nadchadzajucu vojnu. Chcela by som v nej povedať o tajných hrdinsvach a obetiach ktore nie sú spomenuté ani v tej najlepsej kronike aj ked maju rovnaky a možno aj vacsi viznam jako hrdinstva Liontera z Vengenbrogu alebo Borika z Keptonu. Tiez by som chcela spomenut a podakovat mojim priatelom ktorym vdacim za život ktory mam teraz. Vela ma toho naucili o ludoch s ktorymi teraz zijem. Predovsetkym mojmu celozivotnemu ucitelovy Kainovi. Ludi poznal hadam lepsie jako sameho seba. Prisvojil si vsetky ich pocity a cnosti. Poznal sucit aj nenavist. Doteraz neviem co ho privielo k tomu aby studoval spravanie ludi a zacal sa nim riadit. Dokazal predpovedat ich spravanie lepsie nez svoje vlastne. Väčšina jeho tajomstiem mi asi zostane skryta az do konca mojho zivota. Späť do Vengenbrogu by som sa nikdy nedostala ani bez mojho spolubojovnika a verného priaťeľa Dakka. Podakovanie patri tiez Arisovi ktory uviedol všetky kolieska do pohybu.“

Tiratis z Vengenbrogu

-----------------------------------------------------------------------------------------------

Kain sa pousmial. Tuto jaskynu poznal. Bolo to po prvy krat co sa jeho spoločnici Dakk a Tiratis prechadzali po jej chodbach. Z jej stropu viseli stalagnity vacsie nez Kainovo predlaktie. Každý z nich mohol lahko rozdrtit lebku kazdemu navstevnikovy tejto jaskyne. Kain sa nahle zastavil. Jeho spolocnici nasledovali jeho prikladu. V okamziku kde tak urobili, tiene sa zacali hibat. Pomali sa spojovali do stredu chodby kde sa zhmotnili do podoby postarsieho muza.

Ten muz bol odeny cely v ciernom. Aj v umlnej tme, ktora panovala v jaskyni sa dalo rozoznat ze muz sa mierne pousmieva. Zpod cierneho plasta dlheho skoro az po podlahu chodby mu vytrcala rukovet meca. Zpoza chrbta vytiahol malu vrhaciu dyku. Nastalo uplne ticho. Zatial co si neznami muz len tak pohadzoval dyku z jednej ruky do druhej Dakk a Tiratis zaujali mierne prikrceny postoj. Kain lavou rukou nahmatal rukovet meca. Z toho muza mal zly pocit. Nemal rad kde mu niekto zatarasi cestu bez toho aby sa predstavil alebo aspon pozdravil.

Prehadzovanie dyky ustalo. Uz nebola v muzovej ruke. Letela priamo ku Kainovej hlave. Kain bez vacsich poroblemov dyku vykril teraz uz tasenym mecom. Muz nadludskou rychlostou vytasil mec. Dakk a Tiratis na muza obaja zautocili s tasenymi mecmi. Neznamy muz Dakkov vypad vykryl jednoduchym pohybom meca. Superi sa znovustretli. Muz Dakka odkopol na druhy koniec chodby. Tiratis na muza zautocila odchrpta. Muz sa zasmial. Kym sa Dakk pozbieral Tiratis uz bola s muzom v zurivej vymene nazorov. Dakk sa rozbehol svojej spolocnicke napomoc. Prebehol okolo Kaina ktory sa zatial ani nepohol. Keď odtrhol zrak od stále nic nerobiaceho Kaina, uvidel Tiratis sediacu na zemi snaziac sa mu nieco povedat. Keď sa obzrel spat na muza uvidel uz len jeho päst. Potom uz pocul len smiech.

Kainovi sa tento muz zdal strasne znamy. Bol si isty ze ho uz dakedy videl. Ale kedy? A kde? S nadludskou rychlostou okolo neho prebehol Dakk. Neznamy sa znovu zasmial. Kainovi ztuhla krv v zilach. Bol zdatny bojovnik urcite by porazil Dakka aj Tiratis, ale oboch naraz? Muz sa otocil tvarou ku Kainovi, mec mal polozeny na pleci. Neznamy mal na tvary arogantny usmev. Kain sa rozhodol ze to zmeni.