Odkiaľ sa tu nabrala nikto ani len netušil. Ktovie, akú dlhú púť vesmírom musela prekonať, kým zavítala na prahu našej sústavy. Aké odľahlé končiny vesmíru navštívila? A prečo vlastne nekrúži okolo svojho slnka v nejakej planetárnej sústave? Priveľa otázok a žiadne odpovede. Ale to sa malo čoskoro zmeniť...

Banícka loď sa možno zdala byť nie najvhodnejšou voľbou, no opak bol pravdou. Hermes už šesť rokov spoľahlivo vykonávala prieskum v odľahlejších častiach sústavy a nebola ďaleko chvíľa jej odchodu medzi vesmírnych vyslúžilcov. Bola to spoľahlivá loď a navyše, aj keby sa niekomu táto voľba nepáčila, iná možnosť nebola. Hermes bola najbližšie k neznámemu pútnikovi a tým bola jej misia určená...

- Mám tu výsledky spektrálnej analýzy! - vstúpil na mostík prvý dôstojník. Bol to starší muž, ostrieľaný vesmírny muž. Dlhý pobyt v bezváhovom stave sa zračil na jeho tvári a hoci vlasy už mal celkom šedivé, v modrých očiach sa mu odrážala akási tajomná sila osobnosti. Teraz stál s holografickým kryštálom v ruke a na stenu mostíku premietal najnovšie pozorovania.

- Takže je to pravda... - pokrútil hlavou navigátor. Bol najmladším členom posádky, no kolegovia si ho vážili pre jeho všeobecný prehľad a znalosti. Akurát ich občas mierne šokoval večnou honbou za senzáciami. Každopádne, teraz mal pravdu: tá prekliata planéta, ktorá už týždne máta hlavu všetkým vedcom, je skutočne kusom ľadu! Až na to, že ten ľadovec mal polomer viac než 6300 kilometrov...

- Áno, je... Nuž, aspoň to bude o niečo zaujímavejšie. Idem poslať správu na Zem... - sucho dodal kapitán Hermesu, asi štyridsiatnik bez emócii. - Možno to bude zaujímať biológov. - dodal a predal riadenie dôstojníkovi.

- To je úžasné! - nadchol sa navigátor len čo kapitán zmizol v poklope. Rádiostanica bola totiž, ako je tomu u ťažobných lodí zvykom, až úplne v zadnej časti lode. - Ľadová planéta! Ako sa sem vôbec mohla dostať?

- Neviem, možno tú Snehulienku poslala macocha na jahody. - neodpustil si rypnutie prvý dôstojník... Každopádne, hoci to rozhodne nemohol myslieť vážne, pomenovanie "Snehulienka" už neznámej planéte ostalo... Určite to znelo lepšie ako názov "ORG-12-6c", pod ktorým bola Snehulienka evidovaná od jej objavenia.

- Myslím, že na Zemi z toho kusu ľadu moc veľkú radosť mať nebudú - zapojil sa do rozhovoru jeden z prospektorov, ktorý doteraz ticho sedeli v zadnej časti mostíku a pozorovali žiariace hviezdy.

- Prečo myslíš?

- Myslím, že dúfali skôr v urídium, orichalk, zlato, alebo aspoň nejaké palivo, ale ľad...

- Ale veď to nie je dôležité! Ideme predsa na ORG...Snehulienku zistiť, čo prinútilo takú veľkú planétu potulovať sa voľne po vesmíre, nie na to, aby sme ju pritiahli k Zemi a rozvŕtali do reaktorov...

- Skutočne tomu veríš že "iba na prieskum?"

- Prečo by som nemal?

- Pche... - starý prospektor pozrel znechutene na navigátora.

- Skutočne nevidíš, čo sa na Zemi v poslednej dobe deje? Koľkým ľuďom ide už len dnes o výskum, he?

- No...

- Ide im o peniaze... A o moc. Keď som bol ako ty, skutočne nám išlo o to niečo objaviť a niečo spoznať.. ale tie časy sú už dávno preč.

Navigátor pozeral prekvapene na prospektora a nechápal. Čo mu to tu ten človek tára za nezmysly? No nič - pomyslel si a išiel ešte raz prepočítať koordináty na približovací manéver. No niektoré slová toho starého človeka mu stále nedávali pokoj. Na Zemi sa toho skutočne zmenilo veľa... veľmi veľa...

- Planet News, zvláštne vydanie, nové objavy na ORG... - boli toho plné ulice. Nikto si nechcel nechať ujsť najnovšie správy o tomto podivnom votrelcovi vo vlastnej slnečnej sústave...

- Pierr, myslíš že je to možné?

- Nuž, neviem... Možné je všetko...

- Ale nie, to je nezmysel: zrejme iba bažia po senzáciách...

- Hm, lenže kto to tam potom postavil?

- A vieš naisto, že tam niekto niečo postavil?

- Veď Hermes...

- Prosím ťa, sú na orbite dva dni, určite sa mýlili...

- No neviem, sú to skúsení ľudia.

- Nemusíš vždy všetkému veriť, Norr...

- Ale...

- Pozri, zajtra chystajú zostup na planétu, potom sa ukáže že mám pravdu. Ale opakujem: neverím že tam dakedy mohlo niečo žiť, to je nezmysel...

V podobnom znení sa odohrávali rozhovory na celej planéte, ba i v blízkom okolí. Fotografie z Hermesu, na ktorých z bieleho ľadového povrchu Snehulienky vytŕčali akési trosky, nedali nikomu pokoj. Jedni tvrdili, že ide o jasný dôkaz existenice inteligentného života na Snehulienke, iní boli presvedčený, že ide iba o skreslenie nejakého prírodného útvaru v žiare svetlice, pri ktorom automatická sonda fotografovala. Deň pravdy sa však neúprosne blížil...

- Pozor.. pozor.. Výborne.. zapojiť retrothruster... Dýza C na šestnásť...

- Vzpery zaistené...

- Brzdiace motory na 82 percent...

- Dvesto metrov, stabilizované...

- Zadok trochu vyššie, znížiť priečny náklon, dýza B na šesť!

- Loď stabilizovaná, sto metrov...

- Držte sa chlapci, trochu to buchne!

Ozval sa tupý náraz a nepríjemný škripot. Tá loď by už fakt mala ísť do šrotu...

- Všetky systémy v poriadku... Vítam vás na Snehulienke, mládenci! - kapitán si zložil prilbu a začal si odopínať bezpečnostný pás. Takže boli tu. Na ľadovej planéte, blúdiacej vo vesmíre. Čo ich tu čakalo nemohol nikto ani len tušiť, ale zvedavosť ich zmáhala už veľmi dlho. Nevedeli sa dočkať nasledujúceho dňa, keď mali ísť na prvú obhliadku...

- Tu Hermes, vysielanie pre Zem číslo 42-A. Správa z šiestej vychádzky na povrch planéty ORG-12-6c. Začiatok správy:

Dnes sme sa rozhodli preskúmať severnú planinu, presnejšie tie inkriminované miesta, kde naša sonda odhalila niečo zvláštne, čo vyvolalo na Zemi taký rozruch. Prieskum ukázal nasledovné skutočnosti: v kvadrante LS-220 sa našli v ľade zapustené trubky z nereze, medi a ocele. Chemická analýza v prílohe. Viditeľne ide o kovovú konštrukciu s neznámym účelom, vyhotovenú inteligentnými bytosťami. Stavba má tvar veže s štvoruholníkovým prierezom. Jej účel a vek zatiaľ nie je možné odhadnúť. Trubky boli spájané za vysokých teplôt, podobným spôsobom, ako sa používa pri zváraní. Viac informácii poskytneme zajtra po dôkladnejšom prieskume.

V okolí artefaktu neboli zaznamenané nijaké biologické stopy. Stavitelia tejto veže museli vyhynúť už pred tisíckami rokov. Koniec správy.

- Zem volá Hermes. Toto je posledná výzva. Prosím, ozvite sa a uveďte dôvod vášho mlčania. Ak vám nefunguje rádiové spojenie, vyšlite ľubovoľný iný signál. Pre tento prípad prikladáme upozornenie: podľa najnovších výpočtov je vrstva ľadu na ORG hrubá iba niekoľko kilometrov. Čo sa nachádza pod ňou nemožno určiť. Kódy DNA, ktoré nám boli zaslané pred troma dňami, ešte stále nie sú dekódované, avšak nesporne potvrdzujú prítomnosť života na planéte. Opakujem: okamžite sa ozvite. V opačnom prípade bude na ORG uvrhnutá karanténa.

Osobná poznámka: Mládenci, dúfam že ste v poriadku, ale pre boha robte dačo!

Koniec správy pre Hermes.

Ol-Dla-Veol sa usmial. Vedel, že teraz prišiel ich deň. Konečne systém so Slnkom a vhodnou planétou... A navyše taká krásna príležitosť pre odplatu...

Hej, boli to oni... Tie úbohé suchozemské dvojnožce! Keď na Zemi hrozila katastrofa, nasadli do lodí a zmizli... A pritom sme to boli my, kto im pomohol vyriešiť ten problém s preťažením pri štarte... My sme to boli a oni nás nechali napospas Slnku, ktoré explodovalo a nechalo celú planétu bludne cestovať vesmírom...

Ol-Dla-Veol vplával do Chrámu Kyslíku a znechutene pozrel na sochu Orady. Tiež patrila k NIM... Zhnusene zamával plutvami a socha sa zrútila na zem. Áno, prišiel čas pomsty... Tá smiešna loď, čo zavítala na Zem, na skutočnú Zem, na ich Zem, bola iba výstrahou. Na túto chvíľu čakal celé stáročia celý ich národ... Áno, presne na túto...

A keď sa na Snehulienke otvorila zem a stovky rakiet opustilo jej vnútro, na Novej Zemi ešte nikto netušil, že o dva roky už budú všetci v područí národu Delfínov...