0=1
S radosťou v duši odovzdávam ťa milá poviedka na stránky tohoto portálu. Už nesmútim, že si neuspela v súťaži, buď tu k dispozícii čítaniachtivým. A konečne upútavka: tu niekde začína výskum psychočipov...
„Tak už začni konečne plakať,“ zareval profesor Švárny a vylepil androidovi zaucho. Dvaja prítomní asistenti sa strhli, akoby ho dostal oni. Takto svojho šéfa nepoznali.
Bol to malý, plešatý šesťdesiatnik, ktorý bol vždy dobre naladený. Chápali jeho nervozitu, no nečakali, že sa uchýli k fyzickému násiliu. Veď aj jemu muselo byť jasné, že android za ich neúspechy nemôže.
Obaja si profesora vážili a dobre vedeli, že je jeden z mála, ktorý je schopný zvládnuť túto náročnú úlohu. Jeho oddanosť, loajalita a vytrvalosť bola legendárna. Tlak však zlomil aj silnejšie nátury.
Androidova hlava ostala naklonená a z jeho trhaných pohybov bolo zrejmé, že sa ju márne pokúša vyrovnať.
Juro Kašík, expert na hardvér k nemu pristúpil, opatrne mu ju zobral do rúk a jemne pokrútil.
„Ále profesor, čo vás to popadlo? Odpálili ste mu krčné servo.“
„Ospravedlňujem sa,“ zašepkal rovnako šokovaný profesor a vreckovkou si poutieral spotenú plešinu. So zrakom sklopeným k zemi odišiel z laboratória.
Android odprevádzal profesora pohľadom a v tvári mal prekvapený výraz.
„Spravil som niečo zlé?“ Opýtal sa hlbokým a príjemným hlasom herca Dušana Szabóa, ktorý bol už pol storočia mŕtvy.
„Nie, Duško, všetko je v poriadku. Profesor je len trochu unavený,“ snažil sa ho ukľudniť druhý asistent Miro Kamhal a sám sa čudoval, prečo to urobil. Upokojovať stroj. Kto to kedy videl? Miro bol jedným z prvých programátorov - psychológov.
„To ten psychočip, však?“ Duškova tvár bola starosť sama o sebe.
„Veru tak, to ten psychočip,“ zdupľoval Juro.
Psychočip. Zhltol dvanásť rokov tvrdej práce vedeckého týmu profesora Hochštetera a asi päťsto miliónov eur.
Cieľom projektu bolo sledovať ľudskú radosť a smútok a previesť ich do matematických dát. Vedci sledovali príčiny vzniku týchto základných emócií, následné reakcie na ne a prepisovali ich do zložitých funkcií.
Jediná izolovaná príčina vzniku smútku s následnými možnými reakciami bola zapísaná v rovnici tak komplikovanej, že by zaplnila tisíc stranový román. Každá udalosť mala svoj osobitý matematický zápis a celých dvanásť rokov vedci zaznamenávali všetky možné životné situácie a kódovali ich do čistého jazyka čísel.
Výsledkom ich snaženia boli dva psychočipy. Radosť a Smútok.
Na ich veľké sklamanie v tých časoch neexistovali počítače, ktoré by z nich dokázali plynulo spracovať informácie. Výrazy a operácie v rovniciach boli príliš zložité.
Profesorovi Švárnemu sa to však podarilo. Jeho DNA procesor obrátil svet naruby a spolu s Psychočipmi mohol okrem iného vdýchnuť androidom toľko želanú a očakávanú štipku ľudskosti.
Už dva mesiace mal andriod Dušan psychočip Smútok pripojený k mozgu a rovnaký čas sa ho tím profesora Švárneho pokúšal rozplakať.
Púšťali mu televízne správy, v ktorých iné, ako tragické udalosti neboli, čítali mu príbehy so smutnými koncami, dokonca mu spievali clivé pesničky. Všetko márne. Simulovali snáď všetky podnety, ktoré by mali navodiť smútok, dokonca mu oznámili, že ho na ďalší deň zošrotujú, želanej reakciu sa však nedočkali.
Android Dušan bol špeciálne zostrojený pre testovanie psychočipov. Mal úžasne jemnú motoriku tváre, do očí mu dokonca viedli slzné kanáliky, ktoré viedli ku zásobníkom s vodou a tak Duško mohol pri splnení podmienok smútku plakať. Nevyronil však ani slzu.
Celé to frustrujúce snaženie vyvrcholilo fyzickým útokom inak mierumilovného profesora Švárneho a zdalo sa, že celý projekt je v slepej uličke.
„Prečo necítim smútok?“ Duškova tvár dychtivo očakávala odpoveď.
Juro si musel neustále opakovať, že je to len stroj, pretože mal sto chutí zobrať ho von, kúpiť mu kávu a všetko mu trpezlivo vysvetliť, pretože vyzeral, ako človek a aj sa tak správal.
„Nevieme, snažíme sa to zistiť,“ povedal Miro a asi miliónty krát pustil diagnostiku čipu. Vedel, ako dopadne. Čip je v poriadku.
„To, čo ste mi ukazovali a spievali je naozaj smutné, ale ja smútok necítim, hoci veľmi chcem. Leží mi na srdci, ktoré nemám, vaša spokojnosť a hlavne tá profesorova. Dnes som ho nahneval a urobím všetko pre to, aby som svoju chybu napravil.“
„To dúfam,“ povedal Juro viac menej pre seba v momente, keď vošiel do laboratória profesor. Hlavu mal vztýčenú a očividne sa už zo svojho skratu spamätal.
„Tak vážení, prišiel čas na zmenu, ktorá nám určite pomôže. Od teraz testujeme Radosť. Kašík, vymeňte subjektu čip a skúsime zopár testov.“
Asistenti sa na seba pozreli, a vedeli, že sa opäť raz nevyspia. Profesor povedal ´subjekt´ a nie Duško, ako ho od začiatku volali a to znamenalo len jediné. Profesor zjedol svoje povzbudzujúce pirule a je pripravený hnať ich na hranicu možností.
Miro pokrčil ramenami, zašiel ku stene, v ktorej bol zamurovaný sejf. Vybral z neho psychočip Radosť, prešiel za androida, otvoril mu zadný kryt hlavy a vymenil ho za Smútok.
Začali testy. Na stene sa objavovali obrázky detí šantiacich na ihrisku, jarnej prírody, či milencov túliacich sa k sebe. Bez reakcie. Žiaden úsmev, či smiech.
Testy pokračovali vtipmi. Automat ich vyberal náhodným výberom. Juro s Mirom sa dobre zabávali, no Duškova tvár bola bez reakcie. Z reproduktorov znelo:
“Jeden dôchodca hovorí druhému. Stratil som zubnú protézu. A čo budeš teraz robiť? Šušľať.“ Vtedy sa Duško sa pohol. Jeho telo sa napriamilo a vo výraze pochopenia tajomstva večného života roztvoril oči, z ktorých mu začali tiecť slzy.
Snímače jeho mozgovej aktivity začali vykazovať abnormálne krivky. Po toľkých týždňoch všetkých troch androidova prvá emocionálna reakcia tak prekvapila, že neboli schopní zareagovať.
Profesor sa spamätal, ako prvý.
„Vy zveri. Tak ja nad vami držím ochrannú ruku a vy ste zatiaľ vymenili čipy. Prečo by inak plakal, že? Celá práca je tým pádom nehodnoverná. Ja hlupák, choval som si na prsiach aligátorov.“
„Hovorí sa hadov, pán profesor,“ poznamenal Miro. „Neviem ale, z čoho nás obviňujete. Duško, teda subjekt má určite v hlave Radosť. Nech sa páči, pozrite sa,“ s týmito slovami strčil profesorovi pred nos tablet, na ktorom boli zobrazené hardvérové výstupy a medzi nimi, ako Burdž Chalífa v Dubaji, trčali charakteristiky psychočipu. Nebolo najmenších pochýb.
„Boha jeho, naozaj,“ uľavil si profesor a asistenti pocítili miernu nevoľnosť. Ak boli pri predchádzajúcej facke šokovaní, teraz boli zhrození. Profesor sa vulgarizmom vyhýbal priam fanaticky. Neúspechy ho menili viac, ako sa na prvý pohľad zdalo.
Ich vzájomné pohľady sa pýtali: kde je náš milý, plachý a mierumilovný profesor?
Ten miesto ospravedlnenia spustil obvyklú kanonádu príkazov.
„Kašík, vizuálna kontrola mozgu. Musíme vylúčiť mechanickú závadu. A skontrolujte si, či je nahrávanie v poriadku. Musíme všetko zaznamenať. Kamhal prejdite diagnostiku reakcií. Však my prídeme na to, prečo miesto smiechu, plačeš.“
„Nič, profesor,“ oznámil Miro po trojhodinovej kontrole. Juro svoju robotu skončil len pár minút predtým, rovnako bez výsledku.
Duško celé ich počínanie sledoval bez záujmu. Zásobník so slzami vyplakal za dve minúty a odvtedy na sebe opäť nedal nič znať.
„V poriadku, dáme si hodinovú pauzu. Buďte dochvíľni,“ povedal profesor a bez pozdravu odišiel.
Miro pozrel na hodiny. „No do frasa, ďalšia nočná. Ideš so mnou do bufetu?“
„Nie...alebo áno, počkaj. Musím odtiaľto na chvíľku vypadnúť. A ty,“ ukázal Juro prstom na androida, „nikam nechoď.“ Duškova hlava, umiestnená na trupe bez rúk a nôh, sa zatvárila nechápavo.
„Čo to má znamenať? Nemôžem sa dostať do systému. Vyzerá to, akoby bol niečím zahltený. Využitie DNA procesoru je na deväťdesiat dva percent. Dúfam, že v tom nemáš prsty,“ obrátil sa Juro na androida položartom.
Do laboratória sa spolu s Mirom vrátili už po dvadsiatich minútach. Nedokázali čakať celú hodinu a tak sa rozhodli, že znovu preveria, či nie je chyba niekde v záložných počítačoch.
„Podľa vášho príkazu sa snažím pomôcť rozlúštiť záhadu môjho zlyhania. Preto som...“
„Ja som ti žiadny príkaz nedal,“ skočil Juro Duškovi do reči.
„Dnes som ho nahneval a urobím všetko pre to, aby som svoju chybu napravil,“ ozval sa Duškov hlas z reproduktorov počítača, ktorý zaznamenával všetko dianie v laboratóriu. Miro si na tieto Duškove slová spomenul a vedel, že bude nasledovať jeho tichá odpoveď: „To dúfam.“
„Ty si mu povedal, že dúfaš? Veď to sa rovná priamemu príkazu,“ pohoršoval sa Miro.
„Dobre, dobre,“ priznal Juro svoju chybu. „Asi je zbytočné hovoriť, že som tým nemyslel, aby si sa začal vŕtať v systéme. Tak mi chytro vysvetli, čím si zahltil počítače?“
„Skúšam, či sa nedajú emocionálne rovnice nejako zjednodušiť. Sú však tak zložité, že to chvíľu potrvá aj DNA procesoru.“
„On zasahuje do štruktúry čipu? To je nemysliteľné. Zastavte to.“ ozvalo sa spoza nich. Profesor tiež nevydržal čakať celú hodinu.
„Neodporúčam zastaviť prebiehajúce operácie. Mohlo by to mať za následok stratu všetkých údajov.“ Duškova poznámka zastavila Jurovu ruku, mieriacu k tlačidlu ´reštart´.
Profesor malými, nepokojnými očami poskakoval po vybavení laboratória.
„Kedy to skončí?“ vyštekol nervózne.
„Ešte dve minúty, trinásť sekúnd,“ odpovedal Duško.
Všetci traja si pomysleli, že dlhšie dve minúty a trinásť sekúnd asi nikdy nezažijú.
„Zjednodušovanie rovníc ukončené. Výsledok môžete vidieť na obrazovke,“ oznámil Duško.
Vedci sa naklonili k monitoru na ktorom svietilo: 0 = 1.
„To je čo?“ prerušil ticho a začudované pohľady profesor.
„Je to výsledok zjednodušovania emocionálnych rovníc. Všetky majú podobu, ktorú vidíte na obrazovke.“
Profesor sa posadil a stolička škrípavo zaprotestovala.
„To je sila,“ vydýchol šokovaný Juro. „Z matematického hľadiska je to jasné. Rovnica nemá riešenie. Čo ale tento výsledok znamená z pohľadu prepisu emócií do jazyka rovníc? Radosť aj smútok riešenie majú. Denne sa s nimi stretávame. Sú reálne, existujú,“ vložil sa do rozhovoru Juro.
„Odpoveď na vašu otázku nemám v programe,“ povedal pokojne Duško a zdalo sa, že pokrčil plecami.
Miro sa postavil, pomaly prešiel k Duškovi a opýtal sa otázku, ktorá už mala byť položená dávno: „Prečo si pri tom vtipe plakal?“
„To bol vtip? Pre mňa bola tá príhoda smutná. Pred desiatimi dňami, dvomi hodinami a štrnástimi sekundami profesor spomenul, aké je problematické zohnať kvalitnú zubnú protézu. Ten pán z príbehu ju stratil a ja...“ Miro natiahol ruku k zdrojovému káblu záznamového počítača a vytiahol ho zo zástrčky. Oko monitora bliklo a zhaslo. V ďalšom okamihu vypol aj androida v strede vety.
„Prečo ste to urobili?“ opýtal sa profesor. Pod pravým okom mal nervový tik.
„Je to v prdeli, vážení. Myslím, že viem, o čo ide a pri vysvetľovaní nechcem mať svedkov,“ povedal Miro a rovno sa pustil do vysvetľovania.
„Výsledok zjednodušenia rovníc hovorí za všetko. Toto je skutočne jediný správny zápis ľudských emócií. Ak by sa niekto podujal zmapovať a zaznamenať nenávisť, žiarlivosť, či spokojnosť, výsledok by bol asi rovnaký. Nula sa rovná jednej. Riešenie rovnice neexistuje. Misky váh sú naklonené na jednu stranu a rovnováha je narušená.
Inými slovami, neexistuje možnosť, ako predvídať reakciu človeka na akýkoľvek podnet, aj keby sme sledovali ľudstvo tisíc rokov. Nula sa rovná jednej je symbol pre správanie, ktoré je od nás očakávané a my ho nenaplníme.
Aj preto jedného dážď rozplače, lebo mu pripomenie povodeň, ktorá mu odplavila dom a iného rozveselí, pretože preňho bude znamenať bohatú úrodu. To je dôvod, prečo sa Duško pri vtipe rozplakal.
V ľudskom správaní sa vždy nájde premenná, ktorá zruší všetky reálne korene v rovnici a jeho výsledkom bude nepredvídateľný, respektíve matematicky nereálny výsledok.“
Profesor si šúchal koziu briadku a opýtal sa: „Chápem. Čo navrhujete?“
„Nenavrhujem nič. Ale poviem vám, že tie čipy v sebe majú viac ľudskosti, ako je mi milé. Mám strach práve z ich nepredvídateľnosti. Ľahko sa môže stať, že pri ich dlhodobom vplyve na Duškov mozog by ho mohlo pri nejakej veselej uspávanke napadnúť, že nás povraždí.“
„Z vášho nekonečného optimizmu ma začína páliť záha. Hádam si nemyslíte, že vám dovolím zničiť dvanásť ročnú prácu drahého profesora Hochštetera len pre vašu bujnú fantáziu a nepodložené špekulácie? Viete si čo i len predstaviť, čo by to pre mňa, alebo pre vás znamenalo?“
Miro s Jurom svorne sklonili hlavu. Dôsledky by boli nesmierne.
„Koniec kariéry, prepustenie, súd, väzenie,“ zašomral ako prvý Juro.
„Veru, asi na tristopäťdesiat rokov,“ uchechtol sa Miro.
Profesor sa ešte chvíľu nehýbal. „Tak nula sa rovná jednej. Dvanásť rokov práce v...“ zašomral si popod nos, takže záver vety počul len on.
Pomaly pristúpil ku sejfu, obradne z neho vybral psychočip Smútok a položil ho na hlavu nehybného androida.
Miro s Jurom na seba nechápavo pozreli.
„Nie, nedovolím vám tie čipy zničiť,“ povedal profesor a vyšiel na chodbu. Po pár sekundách sa vrátil. V rukách držal hasičskú sekeru.
„Vám nie,“ prehlásil a zapol kábel záznamového počítača do elektickej siete. Kamery v okamihu naskočili. S vášňou v očiach pristúpil k androidovi.
„Nula sa rovná jednej,“ zavrešťal profesor hlasom kamikadze vrhajúceho sa na americkú lietadlovú loď. Kamera sa poslušne otočila jeho smerom.
Sekera dopadla trochu zošikma a náraz nedotknutý psychočip odhodil na stenu.
„Mne neujdeš,“ oznámil mu bodro profesor, doslova sa k nemu pretancoval, zodvihol ho zo zeme a vrátil na pôvodné miesto. Hlava v sebe mala vyseknutú hlbokú ryhu.
Druhá rana bola dokonale presná. Smútok sa po dopade oceľového ostria rozprskol a sekera uviazla medzi Duškovými očami v miestach, kde bol uložený druhý Psychočip.
„Okej, nula rovná sa jednej,“ vykríkol Miro, zapískal a potleskom odmenil profesorovu ranu. Juro pokrčil plecami a rozrehotal sa.
Culter
Diskusia
Stano Lacko
Pacilo sa mi to, ale koniec, teda rozuslenie bolo prilis dlhe (co do dlzky textu) a zaroven priliz kratke (rozhodnutie padlo na zaklade jedneho placu a rovnice 0=1). Skor by som cakal, ze bude viacero zaujimavych prihod, mozno kombinacii pouzitia cipov a nasledne az by Dusko riesil nevyriesitelne, hmm?
11.06.2011
Pacilo sa mi to, ale koniec, teda rozuslenie bolo prilis dlhe (co do dlzky textu) a zaroven priliz kratke (rozhodnutie padlo na zaklade jedneho placu a rovnice 0=1). Skor by som cakal, ze bude viacero zaujimavych prihod, mozno kombinacii pouzitia cipov a nasledne az by Dusko riesil nevyriesitelne, hmm?
11.06.2011
Aldeberan
tak prečítané a moje pocity sú asi také, že to bolo milé, ale celkom chápem, prečo sa to nezmestilo do prvých troch priečok v nejakej súťaži. Po prvé, v podstate celá poviedka až na úvod bol dialóg - bol "dobre" napísaný, to znamená, že sa dal čítať bez ujmy na zdraví, ale stále to bolo trochu jednotvárne a fádne. Po druhé, pointa nebola príliš úderná. Záverečné konštatovanie o ľudských citoch bolo, no, povedzme banálne :) Bolo to trochu nelogické (ked chceli "iba" ľudských androidov, prečo proste ich ľudské reakcie nesfalšovali. Viem, že vytvorili niečo až príliš dokonalé, ale dôvod je divný) a silené - vykonštruované preto, aby bolo nejaké morálne poučenie nazáver. Na druhej strane, koniec profesor so sekerou bol cool :)Takže - milé, prečítal som to na jeden raz a nenudil som sa - dávam 7.
11.06.2011
tak prečítané a moje pocity sú asi také, že to bolo milé, ale celkom chápem, prečo sa to nezmestilo do prvých troch priečok v nejakej súťaži. Po prvé, v podstate celá poviedka až na úvod bol dialóg - bol "dobre" napísaný, to znamená, že sa dal čítať bez ujmy na zdraví, ale stále to bolo trochu jednotvárne a fádne. Po druhé, pointa nebola príliš úderná. Záverečné konštatovanie o ľudských citoch bolo, no, povedzme banálne :) Bolo to trochu nelogické (ked chceli "iba" ľudských androidov, prečo proste ich ľudské reakcie nesfalšovali. Viem, že vytvorili niečo až príliš dokonalé, ale dôvod je divný) a silené - vykonštruované preto, aby bolo nejaké morálne poučenie nazáver. Na druhej strane, koniec profesor so sekerou bol cool :)Takže - milé, prečítal som to na jeden raz a nenudil som sa - dávam 7.
11.06.2011
Culter
Na poviedku som mal 18 000 znakov, takže som tam nemohol dať včetko, čo ma k rovnici 0=1 napadlo. Aj to príliš rýchle vyriešenie bolo z tohoto dôvodu. Zaujímalo by, čo konkrétne by ste VY na poviedke zmenili, aby bola lepšia.
13.06.2011
Na poviedku som mal 18 000 znakov, takže som tam nemohol dať včetko, čo ma k rovnici 0=1 napadlo. Aj to príliš rýchle vyriešenie bolo z tohoto dôvodu. Zaujímalo by, čo konkrétne by ste VY na poviedke zmenili, aby bola lepšia.
13.06.2011
lucia hujsiova
Preškrtať. (Naučila som sa, že to nikdy nie je na škodu veci).
Dám ti príklad (je to samozrejme subjektívne, ale takto by som to robila ja):
„Tak už začni konečne plakať,“ zareval profesor Švárny a vylepil androidovi zaucho.
Dvaja prítomní asistenti sa strhli, akoby zaucho dostali oni. Obaja si profesora vážili a vedeli, že je jeden z mála, ktorý je schopný zvládnuť túto náročnú úlohu. Chápali jeho nervozitu, no nečakali, že sa uchýli k fyzickému násiliu. Veď aj jemu muselo byť jasné, že android za ich neúspechy nemôže. Tlak však už zlomil aj silnejšie nátury.
69 slov vs 90 slov a pritom sme obidvaja opísali, že profesor bol vážený muž, ale už začína dostávať z androida nervy
13.06.2011
Preškrtať. (Naučila som sa, že to nikdy nie je na škodu veci).
Dám ti príklad (je to samozrejme subjektívne, ale takto by som to robila ja):
„Tak už začni konečne plakať,“ zareval profesor Švárny a vylepil androidovi zaucho.
Dvaja prítomní asistenti sa strhli, akoby zaucho dostali oni. Obaja si profesora vážili a vedeli, že je jeden z mála, ktorý je schopný zvládnuť túto náročnú úlohu. Chápali jeho nervozitu, no nečakali, že sa uchýli k fyzickému násiliu. Veď aj jemu muselo byť jasné, že android za ich neúspechy nemôže. Tlak však už zlomil aj silnejšie nátury.
69 slov vs 90 slov a pritom sme obidvaja opísali, že profesor bol vážený muž, ale už začína dostávať z androida nervy
13.06.2011
lucia hujsiova
No je mi ľúto, ak som ti to dostatočne nevysvetlila, ale som trochu obmedzená rozsahom príspevkov do tejto diskusie. Ak ťa to naozaj zaujíma, napíš mi na didaida@zoznam. sk, môžme tvoju poviedku prebrať do väčšej hĺbky.
13.06.2011
No je mi ľúto, ak som ti to dostatočne nevysvetlila, ale som trochu obmedzená rozsahom príspevkov do tejto diskusie. Ak ťa to naozaj zaujíma, napíš mi na didaida@zoznam. sk, môžme tvoju poviedku prebrať do väčšej hĺbky.
13.06.2011
lucia hujsiova
Inak ešte jedna vec: ak už ideš s kožou na trh a zverejníš dielo, musíš byť pripravený na to, že ti ho skritizujú. Ber to ako šancu na zlepšenie sa. Každý z nás si tu už schytal svoj diel kritiky a sarkazmu, nie je to príjemné, ale zase pomáha to rásť ďalej.
13.06.2011
Inak ešte jedna vec: ak už ideš s kožou na trh a zverejníš dielo, musíš byť pripravený na to, že ti ho skritizujú. Ber to ako šancu na zlepšenie sa. Každý z nás si tu už schytal svoj diel kritiky a sarkazmu, nie je to príjemné, ale zase pomáha to rásť ďalej.
13.06.2011
Culter
Počkať, počkať, ja som to myslel úprimne. To nebolo myslené ironicky.Ten rozbor bol myslený vážne? Mohol by som aj iné poviedky?
13.06.2011
Počkať, počkať, ja som to myslel úprimne. To nebolo myslené ironicky.Ten rozbor bol myslený vážne? Mohol by som aj iné poviedky?
13.06.2011
Aldeberan
no, ja by som o niečom podobnom nikdy nepísal :) ale, keby to už píšem, tak zmením štruktúru. Začnem až v momente, kedy prišli do labáku a počítače prepočítavali rovnice. Pozadie vysvetlím striedavo v flashbackoch a dialogoch aby to nebola kopa priamej reči na sebe a zároveň tým ušetrím dosť vela znakov, pretože to môžem ignorovať logickú štruktúru dialógov a používať skratky a náznaky. Profesora by som spravil psychotickejšieho a vysledok rovnice by som predstavil až úplne na zaver - keď by mal sekeru v ruke tak by ho vykríkol ale dovtedy by o ňom hovorili len nepriamo. Bolo by to síce "cheesy", ale zasa uderne a potencialny porotca by si poviedku zapamätal. Škrtanie je vec štýlu, ja osobne si myslím, že dôležitejšie je čo hovoríš ako koľkými to povieš - King hovorí opak, ale King je diletant :)
13.06.2011
no, ja by som o niečom podobnom nikdy nepísal :) ale, keby to už píšem, tak zmením štruktúru. Začnem až v momente, kedy prišli do labáku a počítače prepočítavali rovnice. Pozadie vysvetlím striedavo v flashbackoch a dialogoch aby to nebola kopa priamej reči na sebe a zároveň tým ušetrím dosť vela znakov, pretože to môžem ignorovať logickú štruktúru dialógov a používať skratky a náznaky. Profesora by som spravil psychotickejšieho a vysledok rovnice by som predstavil až úplne na zaver - keď by mal sekeru v ruke tak by ho vykríkol ale dovtedy by o ňom hovorili len nepriamo. Bolo by to síce "cheesy", ale zasa uderne a potencialny porotca by si poviedku zapamätal. Škrtanie je vec štýlu, ja osobne si myslím, že dôležitejšie je čo hovoríš ako koľkými to povieš - King hovorí opak, ale King je diletant :)
13.06.2011
lucia hujsiova
Pošli, jasné. Môže mi to chvíľu trvať, hlavne ak toho je veľa, ale posnažím sa.
13.06.2011
Pošli, jasné. Môže mi to chvíľu trvať, hlavne ak toho je veľa, ale posnažím sa.
13.06.2011
jurinko
Mne sa to zdalo nedokoncene a nelogicke. Chlapici strasne strasne dlho robili nejaky ppci drahy a zlozity projekt, aby nejaky android za necelu polhodinku prisiel na to, ze je to cele zle? A poviedka vlastne vyzerala takto: juchu, chceme spravit ludske emocie; kurvadrat, nedari sa nam to; ideme na obed; fuck, ono je to cele zle, co teraz? nemozeme to nikomu povedat, lebo nas zavru (wtf? za co? za vedecky pokrok?); hystericky zachvat so sekerou; ehm, to je koniec? Samotne odhalenie bolo prilis nenapadne, aby dokazal poviedku utiahnut same, ale namiesto neho neprisiel zmysluplny zaver. Bud to sprav cele nejasne a zahmlene, aby si na koniec prekvapivo a nahle ukazal pointu - ze je to cele aj tak na hovno, alebo to sprav jasne a priamociare, s najvacsim odhalenim nemastnym-neslanym, ale daj tomu nejaky rozumny koniec ("android si prirobi nohy a vsetkych povrazdi" - ako jedna z moznosti). ...
13.06.2011
Mne sa to zdalo nedokoncene a nelogicke. Chlapici strasne strasne dlho robili nejaky ppci drahy a zlozity projekt, aby nejaky android za necelu polhodinku prisiel na to, ze je to cele zle? A poviedka vlastne vyzerala takto: juchu, chceme spravit ludske emocie; kurvadrat, nedari sa nam to; ideme na obed; fuck, ono je to cele zle, co teraz? nemozeme to nikomu povedat, lebo nas zavru (wtf? za co? za vedecky pokrok?); hystericky zachvat so sekerou; ehm, to je koniec? Samotne odhalenie bolo prilis nenapadne, aby dokazal poviedku utiahnut same, ale namiesto neho neprisiel zmysluplny zaver. Bud to sprav cele nejasne a zahmlene, aby si na koniec prekvapivo a nahle ukazal pointu - ze je to cele aj tak na hovno, alebo to sprav jasne a priamociare, s najvacsim odhalenim nemastnym-neslanym, ale daj tomu nejaky rozumny koniec ("android si prirobi nohy a vsetkych povrazdi" - ako jedna z moznosti). ...
13.06.2011
jurinko
[pokr.] Takze ano, preskrtaj to (celkovo nie je dobre pisat umelo na rozsah - najprv napis celu poviedku, a potom ju zreviduj do zelanej dlzky, nie, ze zrazu zistis, ze nemas koniec, ale k dispozicii mas uz len 200 znakov, tak to rychlo rychlo ukoncis), ale hlavne - daj tomu rozumny dej a rozumny koniec. Takto som dal 5
13.06.2011
[pokr.] Takze ano, preskrtaj to (celkovo nie je dobre pisat umelo na rozsah - najprv napis celu poviedku, a potom ju zreviduj do zelanej dlzky, nie, ze zrazu zistis, ze nemas koniec, ale k dispozicii mas uz len 200 znakov, tak to rychlo rychlo ukoncis), ale hlavne - daj tomu rozumny dej a rozumny koniec. Takto som dal 5
13.06.2011
jurinko
Apropos, Lucia, tak ja ti z gmailu poslem poviedku, a ani mi neodpises, ale pritom verejne ponukas konzultacie? tststs :-)
13.06.2011
Apropos, Lucia, tak ja ti z gmailu poslem poviedku, a ani mi neodpises, ale pritom verejne ponukas konzultacie? tststs :-)
13.06.2011
lucia hujsiova
Jurinko, ja viem. Myslim na teba, len som v poslednych dnoch mala toho trochu vela a zaroven ma nahanali za ine clanky. Dnes som ti to vsak pisala. Som tlchuba a mam k tomu kopec pripomienok. Hadam poslem este dnes :)
13.06.2011
Jurinko, ja viem. Myslim na teba, len som v poslednych dnoch mala toho trochu vela a zaroven ma nahanali za ine clanky. Dnes som ti to vsak pisala. Som tlchuba a mam k tomu kopec pripomienok. Hadam poslem este dnes :)
13.06.2011
Arcey
Ľudkovia, keď si tak navzájom hodnotíte poviedky, možno by sme mohli spraviť nejaký "svojpomocný" workshop. Ja o niečom podobnom snívam už dlho.
13.06.2011
Ľudkovia, keď si tak navzájom hodnotíte poviedky, možno by sme mohli spraviť nejaký "svojpomocný" workshop. Ja o niečom podobnom snívam už dlho.
13.06.2011
Stano Lacko
Arcey: Neboj a to je v plane mozno zatial takto cez web v novom systeme, potom mozno na niektorom istrocone..., zisti u Sana, on to chce nejako organizovat
14.06.2011
Arcey: Neboj a to je v plane mozno zatial takto cez web v novom systeme, potom mozno na niektorom istrocone..., zisti u Sana, on to chce nejako organizovat
14.06.2011
Culter
jurinko: ja len na doplnenie: Android nezistil, že je to cele zle. Aj vysledok 0=1 je vysledok, akurat znamena, že rovnica nema riešenie, a ja som to len interpretoval ako nepredvidateľnosť v ľudských reakciach. To mala byť pointa (bola? nebola?) príbehu. Vedci chceli emocie zaškatuľkovať do matematických rovníc a nakoniec to bolo naprd. Preto sa profesor spraval iracionalne, nevedecky.
14.06.2011
jurinko: ja len na doplnenie: Android nezistil, že je to cele zle. Aj vysledok 0=1 je vysledok, akurat znamena, že rovnica nema riešenie, a ja som to len interpretoval ako nepredvidateľnosť v ľudských reakciach. To mala byť pointa (bola? nebola?) príbehu. Vedci chceli emocie zaškatuľkovať do matematických rovníc a nakoniec to bolo naprd. Preto sa profesor spraval iracionalne, nevedecky.
14.06.2011
jurinko
Jan Galik: Aha, tak sorry, nebolo to "cele zle", ale "naprd" - uz som to pochopil :-D Nuz, neviem, podla mna na to, aby vedec zacal konat iracionalne, treba viac, ako len vedecky neuspech. A hlavne to potom uz tomu cloveku zostane asi navzdy, kedze sa zblazni... Cize okrem logiky a ukoncenosti tam este nefunguje ani psychologia.. Nic si z toho nerob, aj ja s tym mam mega problem, zobrazovat psychologiu hrdinov, o ktorych motivaciach viem (ale citatel samozrejme nie), povazujem za najtazsiu cast pisania. Nemozes to cele vysvetlit, lebo to bude polopatisticke a jednoduchucke, nemozes to cele iba opisat zvonka, lebo to ludia nepochopia, a takmer cokolvek medzi tym je zle. Jedine, co funguje, je alchymysticky namiesana stredna cesta, ktora je ako vlas nad priepastou a kazdy milimeter vedla znamena smrt psychologie postavy :-) Je to frustrujuce ;-)
14.06.2011
Jan Galik: Aha, tak sorry, nebolo to "cele zle", ale "naprd" - uz som to pochopil :-D Nuz, neviem, podla mna na to, aby vedec zacal konat iracionalne, treba viac, ako len vedecky neuspech. A hlavne to potom uz tomu cloveku zostane asi navzdy, kedze sa zblazni... Cize okrem logiky a ukoncenosti tam este nefunguje ani psychologia.. Nic si z toho nerob, aj ja s tym mam mega problem, zobrazovat psychologiu hrdinov, o ktorych motivaciach viem (ale citatel samozrejme nie), povazujem za najtazsiu cast pisania. Nemozes to cele vysvetlit, lebo to bude polopatisticke a jednoduchucke, nemozes to cele iba opisat zvonka, lebo to ludia nepochopia, a takmer cokolvek medzi tym je zle. Jedine, co funguje, je alchymysticky namiesana stredna cesta, ktora je ako vlas nad priepastou a kazdy milimeter vedla znamena smrt psychologie postavy :-) Je to frustrujuce ;-)
14.06.2011
Culter
Niektorým pojmom v príspevkoch nie celkom vždy porozumiem, ale tento posledny bol...taký pekný.
14.06.2011
Niektorým pojmom v príspevkoch nie celkom vždy porozumiem, ale tento posledny bol...taký pekný.
14.06.2011
jurinko
Horsie je, ze som si nasiel v tom prispevku hrubicu: *alchymisticky* ofc. (nie je to odvodene od slova "mystika", a tak po "m" nebude "y") Hanbim sal a vsetkym sa tymto verejne ospravedlnujem za moju nizku uroven pisaneho textu. Je to nepristojne.
14.06.2011
Horsie je, ze som si nasiel v tom prispevku hrubicu: *alchymisticky* ofc. (nie je to odvodene od slova "mystika", a tak po "m" nebude "y") Hanbim sal a vsetkym sa tymto verejne ospravedlnujem za moju nizku uroven pisaneho textu. Je to nepristojne.
14.06.2011
Aldeberan
Ján Gálik: áno, ten King, čo napísal tie tony hnoja a pár krát sa trafil. A áno, som literárny nacista :) Stano: online literárny workshop, hurá! Sano tusim take nieco spominal este na minulom istrocome. Inak uplne bezna vec na anglojazycnych serveroch. Najlepší mechanizmus podľa mňa na ktorý som narazil je, keď autor svoju poviedku "pred-zverejní" a majú k nej prístup len ním vybraní užívatelia ("mentori"), tí mu dajú rady a autor ju potom môže v systéme meniť, mentori znovu dávajú rady atď. Aký systém plánujete vy, keď sa môžem spýtať? Odpoveď napíš do blogu, nech sa zaplna :-P
14.06.2011
Ján Gálik: áno, ten King, čo napísal tie tony hnoja a pár krát sa trafil. A áno, som literárny nacista :) Stano: online literárny workshop, hurá! Sano tusim take nieco spominal este na minulom istrocome. Inak uplne bezna vec na anglojazycnych serveroch. Najlepší mechanizmus podľa mňa na ktorý som narazil je, keď autor svoju poviedku "pred-zverejní" a majú k nej prístup len ním vybraní užívatelia ("mentori"), tí mu dajú rady a autor ju potom môže v systéme meniť, mentori znovu dávajú rady atď. Aký systém plánujete vy, keď sa môžem spýtať? Odpoveď napíš do blogu, nech sa zaplna :-P
14.06.2011
Ash
Aldeberan, spravujem "Klub písačov a čítačov SF&F" http://www.ashsid.sk/sffbb/ ktorý má veľmi podobné pravidlá (pozri http://www.ashsid.sk/sffbb/vie wtopic.php?f=3&t=4).
15.06.2011
Aldeberan, spravujem "Klub písačov a čítačov SF&F" http://www.ashsid.sk/sffbb/ ktorý má veľmi podobné pravidlá (pozri http://www.ashsid.sk/sffbb/vie wtopic.php?f=3&t=4).
15.06.2011
Ash
Stano, náš Klub má odlišný účel než scifi.sk. Jeho podstatou je, že výtvory doňho vložené nie sú pokladané za "zverejnené". Cieľom je umožnenie komunikácie nad nehotovým dielom. Dokončené diela sú potom samozrejme publikované inde alebo sú poslané do súťaží (ktoré majú často podmienku nezverejnenia diela).
Už v minulosti boli niektoré poviedky z klubu publikované na tomto serveri (Arceyho "Pri svite Mesiaca" alebo moja Liberty v zborníku "Zárodky hviezd"). Predpokladám, že aj v budúcnosti sa nejaké texty z Klubu ocitnú na aj tu.
09.08.2011
Stano, náš Klub má odlišný účel než scifi.sk. Jeho podstatou je, že výtvory doňho vložené nie sú pokladané za "zverejnené". Cieľom je umožnenie komunikácie nad nehotovým dielom. Dokončené diela sú potom samozrejme publikované inde alebo sú poslané do súťaží (ktoré majú často podmienku nezverejnenia diela).
Už v minulosti boli niektoré poviedky z klubu publikované na tomto serveri (Arceyho "Pri svite Mesiaca" alebo moja Liberty v zborníku "Zárodky hviezd"). Predpokladám, že aj v budúcnosti sa nejaké texty z Klubu ocitnú na aj tu.
09.08.2011
Stano Lacko
Ash: Ahoj zmysel klubu je jasny, ved cielom je vytvorit dobre a velm dobre poviedky. No ale ved po odoslani sutazi a vyhodnoteni, co sa nepublikuje v zborniku (gratulujeme tym poviedkam, ktorym sa to podari) sa ostatne mozu zverejnit aj tu, ci?
09.08.2011
Ash: Ahoj zmysel klubu je jasny, ved cielom je vytvorit dobre a velm dobre poviedky. No ale ved po odoslani sutazi a vyhodnoteni, co sa nepublikuje v zborniku (gratulujeme tym poviedkam, ktorym sa to podari) sa ostatne mozu zverejnit aj tu, ci?
09.08.2011
Ash
Máš pravdu. Samozrejme, závisí to od rozhodnutia autorov, ale za seba môžem sľúbiť, že prejdem svoje staršie poviedky a zopár ich sem pošlem.
09.08.2011
Máš pravdu. Samozrejme, závisí to od rozhodnutia autorov, ale za seba môžem sľúbiť, že prejdem svoje staršie poviedky a zopár ich sem pošlem.
09.08.2011