Prvá časť

Boli asi 2 hodiny do polnoci. Kôň sa pomaly šinul po vyšliapanej ceste. Jazdec už z ďiaľky videl svetlá blízkeho osídlenia. Popohnal koňa a prikrčil sa. Krajina sa rýchlo míňala a asi 9 stôp od brány prikázal koňovi spomaliť.

Zastal pri bráne a vyhupol sa zo sedla. Široká kapucňa mu zakrývala tvár, pomaly ale veľmi prenikavo zaklopal na bránu. Na bráne sa otvoril malý poklop vykukol z neho obézny strážnik, z ktorého bolo výrazne cítiť alkohol a zahučal: „O takomto čase sú všetky brány zatvorené ale môžem ťa odviesť za kapitánom Bojanom a ten ťa môže pustiť do dediny.“ „Chcem vidieť kapitána!“ odpovedal mu drsným hlasom jazdec. „Tak ma nasleduj!“ Brána sa otvorila iba na malú škáru aby cez ňu mohol prejsť.

Obtlstlý strážnik ho viedol ku malej budove pristavenej pri opevnení. Jazdec si stihol všimnúť, že dedina je veľmi dobre zabezpečená. Opevnenie sa skladalo z 3 radov palisád a hliadky boli na každom kroku. Strážnik otvoril dvere, vpustil jazdca dnu a povedal: „Musím sa vrátiť ku bráne. Vnútri sú aj tak naši chlapci, takže nemôžeš spraviť niečo nekalé.“ Jazdec ticho prikývol. Prešiel cez krátku predsieň a vošiel do dverí ktoré viedli do jedinej miestnosti v tejto malej stavbe. Miestnosť osvetľovala iba jedna dohorievajúca sviečka. Kapitán Bojan bol mladý, urastený a svalnatý muž. Mal dlhé tmavé vlasy a jemné strnisko. Oblečený bol v bielej košeli a tvrdých kožených nohaviciach. Na rukách mal chrániče predlaktia a za opaskom mal pošvu z dlhým švajčiarskym mečom s bohato vykladanou rukoväťou. Jazdec sa predstavil „Som Aradan z rodu Vynyar ale bol som vyhostený a teraz pracujem pre kráľa Noldora.“ Aradan si všimol jemné potemnenie v hlbokých tmavých očiach kapitána. „Viem prečo si tu.“ Odpovedal Bojan. „Tak potom zaplaťte dlh ktorý činí 3508 denárov ak odmietnete zaplatiť mám vám oznámiť ,že za obzorom čaká 12 desiatok kráľových mužov. Tvorí ich kavaléria, pechota, obliehacie stroje a druidi. Čas máte do polnoci.“ Predniesol formálne Aradan a zložil si kapucňu a dlhý plášť ktorý ho celý zakrýval. Pod kapucňou sa zjavila tvár s ostrými črtami a veľkou jazvou ktorá prechádzala cez celú ľavú časť tváre. Dlhé svetlé vlasy mal spustené a padali mu na chrbát, na ktorom mal ako tulec šípov pripevnený ľahký dvojručný meč. Oblečenú mal pevnú koženú kazajku, oceľové náplecníky a ľahký holenný chránič. Na opasku mal v pošve jednú dýku a druhú mal iba voľne na opasku. Bojan si všimol aj šabľu ukrytú v plášti a predpokladal že ju mal predtým na sedle koňa. Kapitán jemne odstúpil a pomyslel na svoju vlastnú zraniteľnosť. Od strážcov ktorý stáli vzadu započul Aradanov vytrénovaný sluch šeptanie „Pozri sa naňho vyzerá ako pripravený na boj.“

Aradan do ticha, ktoré vzniklo oznámil: „Moja úloha práve skončila, vrátim sa k mojim vojakom a ak do polnoci nepošlete posla s peniazmi budeme nútení zaútočiť.“ A potichu odišiel.

Druhá časť

„Videl si niečo podozrivé?" Spýtal sa Aradan vojaka ktorý mal stráž pri tábore. „Nič obvyklá nudná noc." Aradan sa rýchlo spýtal: „Koľko zostáva času do polnoci? "„Asi pol hodiny." „Ďakujem"

Aradan vstúpil do veliteľského stanu kde sedeli kapitáni jednotiek. „Zdravím" pozdravil ho kapitán kavalérie. „Tak ako to dopadlo, budeme bojovať?“ spýtali sa ho takmer všetci kapitáni naraz. Iba kapitán druidov vyzeral, že ho to nezaujíma. „Rozkážte mužom pripraviť sa na boj, odmietli zaplatiť.“ Všetci kapitáni sa zdvihli a odišli. Zložil si plášť, prezrel zbrane a zobral si pohodlnejšie sedlo. Vonku vládol čulý ruch. Vojaci prebudený zo spánku sa obliekali do brnení, jazdci si prehliadali kone a sadali do sediel.

Zahliadol kapitána kavalérie Arthiona ktorý bol rovnako ako on z elfského rodu. Bol to ešte iba mladý výrastok ale hodnosť kapitána si získal vďaka účasti na bitke pri Gondoline kde porazil generála Helmolda známeho svojimi bojovými schopnosťami. Aradan sa rozbehol za Arthionom ktorý si osedlával koňa a povedal mu: „Povedz ostatným kapitánom aby zatiaľ ostali pripravený na kopci do boja pôjdeme od začiatku iba s kavalériou.“ Arthion zasalutoval „Rozkaz!“ Arthion sa vybral splniť rozkaz ale vtom si Aradan na niečo spomenul: „Nezabudni vyslať špehov“. Arthion prikývol a odišiel.

„Zvedi hlásia, že mešťania sú pripravený na boj.“ Oznámil neskôr Arthion Aradanovi. „Tak poďme na to!“ zakričal Aradan a vytasil obidve dýky ktoré mal na opasku. Kone sa rozbehli dolu svahom a čochvíľa už popri nich presvišťala prvá salva šípov. Narobila veľa paseky Aradanov kôň sa zrútil k zemi a zanechal za sebou krvavú škvrnu. Podobne to skončilo aj s mnohými ďalšími koňmi. Aradan keďže ovládal ľahkú elfskú mágiu si okolo seba rýchlo vyčaril štít a postupoval dopredu. O chvíľu dorazili k prvej línii mešťanov. Všimol si nepozorného vojaka a od chrbta z neho urobil rešeto svojimi dýkami. Zrazu za sebou zacítil pohyb vzduchu otočil sa zablokoval meč svojimi chráničmi predlaktia a podrezal útočníka. Musel postupovať veľmi rýchlo chcel sa prebiť až k lučistníkom ktorý stále ostreľovali bojové pole. Urobil dlhý skok a dopadol na dvoch meštianskych strážcov ktorých ešte v lete prepichol. Ešte v tej chvíli sa naňho rozbehli dvaja vojaci, jeden z nich sa zahnal mečom. Aradan sa snažil úder zablokovať keď videl že to nestihne snažil sa vyčariť si aspoň malý ochranný štít okolo ruky. To sa mu aj podarilo. Ale meč skĺzol iba na čepeľ dýky a vyrazil mu ju z ruky. Aradan zanadával veľmi rýchlo sa pomocou piruety vyhol ďalšiemu úderu našiel slabé miesto v plátovom brnení a zapichol svoju dýku do miesta medzi helmou a krkom. Dýka ostala v tele, Aradan vytasil svoj obojručný meč ktorý mal pripevnený na chrbte. Sekol a hlava druhého vojaka sa oddelila od tela. Uvidel bojujúceho kapitána Bojana. Musel uznať že bojuje fakt dobre. Stál proti 3 vojakom a dokázal im ľahko ukázať kto je tu pán. Aradan sa im vydal pomôcť. Rozbehol sa očakával seknutie Bojanovho meča, urobil piruetu dostal ho z rytmu a prudko sekol. Ale meč sa iba skĺzol po magickej bariére ktorú si Bojan vytvoril. Toto Aradan nečakal a zinkasoval tvrdú ranu päsťou do tváre. Rýchle sa zohol aby sa kryl pred seknutím a podrazil Bojanovi nohy. Išiel zasadiť rozhudujúci úder ale do ruky ho zasiahol šíp. Zaklial a meč mu vypadol. Bojan využil zaváhanie kopol ho do slabín. A hlavou mu uštedril ďalší úder do tváre. Aradan sa snažil silou mocou držať pri vedomí a zdvihnúť zo zeme svoj meč. V tej chvíli uvidel ako sa mu na pomoc blíži Arthion. Bojan už stál na nohách a bojoval. Aradan stále s trochu zatemnenou mysľou sa snažil uhýbať jeho úderom. Zatiaľ čo Arthion sa snažil nejaké údery rozdať. Aradan vyskočil a snažil sa vo vzduchu prehupnúť cez Bojana a po dopade ho zapichnúť ale nepodarilo sa mu to. Bojan ho chytil a hodil o zem.

Nemohol ho doraziť lebo sa musel kryť pred Arthionom ktorý bojoval veľmi dobre. Keď a zemi ležiaci Aradan uvidel ako sa Bojanovi blíži pomôcť jeden vojak pozviechal sa hodil mu do tváre piesok a sekol. Rana bola veľmi presná a vojak sa zosypal na zem. Aradan sa otočil a videl ako sa Bojan na kolenách kryje pred údermi Arthiona. Aradan stal a nemilosrdne ho prepichol skrz na skrz. A vtom uvidel niečo čo nemal vidieť.