000 Prológ

Kamennú pláž pokojne obmýva voda z blízkeho mora. Kŕdeľ vtákov Sico sa prebúdza ku životu. Je prvé jarné ráno, začína sa otepľovať. Ale aj teplé obdobia v týchto končinách bývajú chladné. To však vtáky nezastaví pred založeným si rodiny. Toto prostredie pre nich pripravilo nemilosrdný život. V ich spoločenstve sa rodí málo samcov a preto každá samička si snaží nájsť svojho partnera za každú cenu. Niektorým samiciam sa podarí spáriť so samcom, ale vo veľa prípadoch ich samci opustia. Časom ostanú niektorej verný, ale takéto páry tvoria menšinu v spoločenstve a preto vytvárajú komunity.

Často sa stáva, že opustená samica sa snaží nakŕmiť svoje mladé a keď priletí z lovu, jej potomok je mŕtvy alebo ak je to samec, tak je unesený komunitou párov. Preto aj opustené samice vytvárajú skupiny, aby sa navzájom chránili. Je to jediný prípad v prírode kde spoločenstvo zvierat je riadené skupinou komunít a nie je tam výrazný vedúci jedinec.

001 Vtáky

Na kamennej pláži prebiehal snem vtákov a ich vrava sa šíri do ďalekého okolia. Skupina samíc zaútočila na pár, ktorý ukradol mláďa jednej z nich. Uklovali ich zobákmi na smrť a mláďa si vzali naspäť pod svoju ochranu. Problém však nastal, keď sa do toho zapojili iné komunity. Jedná bola proti tomu, aby ktokoľvek z nich umrel kvôli „drobnej“ krádeži. A druhá neuznávala to, aby sa v kŕdli kradli mláďatá a ani to aby sa kvôli tomu zabíjalo. Samozrejme, že skupina samíc si radikálne stála za svojím právom. Storočia tyrania zo strany ostatných členov kŕdľa, v nich vytvorilo tvrdý postoj ku okoliu. Nemienili sa už nikdy prispôsobovať. Škrekot na pláži sa zvyšoval a pravdepodobne sa schyľuje ku väčšiemu konfliktu.

Štyria ozbrojený muži sa blížia ku starému vojenskému bunkru na kamennom pobreží Lalomského mora. Nevšímajú si divoký snem vtákov. Majú poslanie a ako profesionáli si nemôžu dovoliť rozptyľovať sa. Musí to byť rýchle a efektívne. Veliteľ jednotky Boan, muž veľkej postavy, vytiahne ďalekohľad a pozorne si prezrie okolie bunkra. Všade je kľud a pravdepodobne ich nikto neočakáva. Trochu ho to prekvapilo. Čakal, že tu bude na nich niekto pripravený.

Pozorne si obzrie aj samotný bunker. Viac než polovica je zasadená do skaly. Je zvláštne, že nemá žiadne okná a ani dvere. Tento typ ich predsa zvykne mať. Vyzerá to tak, že prieskumný tým mal dobré informácie, preto sa pripravili aj na túto možnosť.

„Každí na svoje miesta, viete čo mate robiť.“ povedal mohutný muž a začal si skladať batoh z chrbta. Vytiahol z neho raketomet a rýchlo ho rozložil. Model 10B je oproti jeho predchodcovi ľahšie skladnejší a používa ten istý kaliber rakiet. Veliteľ si našiel vhodnú pozíciu oproti bunkru a čaká kým sa pripravia ostatný.

Tmavosivá pevnosť je síce stará, ale materiál, z ktorého je vyrobená má vysokú odolnosť. Je to plastobetón, ktorý bol vyvinutý za Veľkej vojny a slúžil na stavbu vojenských budov. Tento materiál odoláva silným vibráciám a nárazom. Za všetko vďačí svojej pružnosti a tepelnej odolnosti. Ale za tie roky sa podarilo objaviť jeho slabiny.

Bojovníci majú v pláne na neho vystreliť strelu, ktorá ho prudko zmrazí a potom ostreľovač, ktorý je mimochodom už na svojej pozícií, na neho vystrelí prierazné strely so svojej titanovej pušky. To určite poškodí štruktúru stien na toľko, aby sa mohli dostať dovnútra.

Posledný dvaja útočníci tiež už dorazili na svoje pozície. Postavili sa po stranách bunkru a pripravujú sa na rýchle vniknutie do neho. Všetci potvrdili svoj status a veliteľ vystrelil raketu na bunker.

Bola pripravená. Lekársky robot je skontrolovaný a vyčistený. Je nervózna, ešte nikdy predtým nerodila. Ku tej nervozite sa pridala aj emocionálna búrka, ktorú spôsobujú hormóny. Raz je naštvaná na všetko a všetkých okolo a hneď na to ju prepadne úzkosť. Pomyslela si na smrť Svema a hodinu kvôli tomu plakala. Potom sa išla najesť. Už hodnú chvíľu prežúva a hľadí na vetrací otvor, z ktorého počuť škrekot vtákov.

„Sprosté vtáky.“ zanadávala a išla si ľahnúť. Kvôli vtákom si pustila upokojujúcu hudbu cez slúchadlá a v momente sa ponorila do tmy nevedomia.

Teraz by mal začať sen. Tento pocit sa silno vtláčal do predostretej temnoty. Ale sen neprichádzal. Tma a ticho vytvárali pokoj, po ktorom tak posledný týždeň túžila. Jej vedomie sa so slasťou ponáralo do nevedomia. Temnota pulzuje v rytme hudby, ktorú počuť z diaľky. Do pulzu sa pridáva červená žiara. Niečo tu nesedí. Ten vzorec predsa pozná, ale nevie si spomenúť čo to znamená. A tak sa jej vedomie začína zmietať v červeno-čiernom pulze. Pozná ten vzorec, ktorý vyzerá ako... alarm. Táto informácia ju zobudí a v tom momente ňou silno zatrasie. Vlastne sa otrasie celý bunker.

Alarm bliká ako šialený. Ama si rýchlo zloží slúchadla z uší a rozbehne sa ku monitorom, aby zistila aká je situácia. Vyzerá to tak, že ju obkľúčili štyria votrelci. Použili mrazivú strelu, ale ich plán nevyšiel. Nedávno inovovala systémy celého bunkru. Akonáhle senzory detegujú tento typ útok, tak prudko sa zahrejú stenu, aby ich ochránili pred krehkosťou.

Keďže sa zatiaľ nič vážne nestalo, ide sa pripraviť na svoj útok. Rýchlo sa vyberie do zbrojovne a začne si obliekať energozbroj. Brnenie je staré, ale účinné. Tak isto má inovované systémy a tak isto je to pozostatok minulosti. Hlavne nová batéria jej dodáva viac energie a tým aj viac obrannej, ale čo je podstatné, útočnej sily. Najprv si oblečie mäkkú kombinézu, ktorá ju chráni pred tvrdým kovom energozbroje. Akonáhle si začne obliekať vrchnú časť, tak si uvedomí, že úplne zabudla na svoje veľké brucho. Na chvíľu zaváha. Asi by mala vymyslieť iný plán, ale v tom sa ozve druhý výbuch a po ňom silne otrasy. Vyzerá to tak, že sa útočníci len tak ľahko nevzdajú.

„Nefunguje to. Musí tam mať nejaký nový obranný systém.“ ohlasy do vysielačky situáciu ostreľovač.

„Budeme musieť prejsť na plán B.“ povie Boan. Zvykol si na vojenský prístup ku riešeniu problémov. Nikdy nebol vo vojne, práveže sa jej chcel vyhnúť, a tak sa pridal ku Celenu. Mal nadváhu, bol lenivý, ale tu ho zbavili týchto hriechov. Vyrastal v kláštore vysoko v Tichých horách Namofrovského pohoria. Tvrdá disciplína a prísna diéta mu pomohli dostať sa tam kde je teraz. Je jedným z veliteľov tajnej zásahovej jednotky Celena. Ešte keď bol Duchovný otec iba jedným z Duchovných synov, tak si vo svojom sídle cvičil malú armádu. Tu sa Boan pomaly prepracoval z lenivého vojaka na disciplinovaného veliteľa. Ale aj ako veliteľ rád rieši veci osobne.

Dá znamenie ostatným a vyberie sa smerom ku bunkru. Skrýva sa za väčšie balvany a mieri zbraňou na bunker, rýchlim ale opatrným krokom sa približuje ku tmavo sivej stavbe. Ak by sa niečo udialo, tak mu ešte k tomu ostatný kryjú chrbát. Dorazí k bunkru a skryje sa pod jeho previs. Tu začne vybaľovať akési kovové guľôčky. Je to vysoko koncentrovaná výbušnina. S veľkou pravdepodobnosťou to bunker nezničí, ale on má v úmysle odpáliť okolitú skalu, ktorá ho obklopuje. To by malo narušiť štruktúru stien a ak sa nepodarí ani toto, tak si ho odvezú do centrály a tam už vymyslia ďalší postup.

Všetci sú trochu nervózny. Pravdepodobne ich bezpečnostné systémy opevnenia zachytili, ale nič sa nedeje. Boan necháva túto myšlienku stranou a naplno sa venuje ukladaniu náloží. Chce to zvládnuť na jeden výbuch, preto nimi nešetrí. Spodok je pripravený, ešte sa bude musieť dostať na vrch. Vylezie spod previsu bunkra a v tom uvidí kútikom oka záblesk na streche. Ozve sa vystrel od ostreľovačovej pozície a zvuk kovového nárazu nad strechou bunkra.

„Je tam osoba v energozbroji!“ nahlási situáciu snajper.

„Do riti, útočte!!!“ skríkne Boan a ukryje sa späť pod previs. V momente si uvedomí nevýhodnosť svojej pozície. Stál sa prekážkou vo svojej taktickej výhode. Nervózne pozrel na množstvo pripravenej výbušniny okolo seba. Nachystá si zbraň a čaká.

Pobrežím sa ozve druhý výstrel, ale odraz nie je počuť. Ame sa podarilo vyhnúť strele, ale na to zaznejú trojranové salvy útočných pušiek z oboch strán. Obaja bojovníci po boku sa pustili do krycej paľby. Boan sa chystá vybehnúť spod bunkra.

Určite si neskôr nejaká strela nájde slabé miesto na mojej energozbroji. Pomyslí si Ama a najprv si vyberie ako svoj prvý cieľ ostreľovača. Namieri na neho dlane a do široká ich otvorí. Neváha ani chvíľu a neviditeľná sila uchopí kus krajiny okolo strelca a v momente ho teleportuje o niekoľko kilometrov nad more.

Boan ostal v nemom úžase. Na toto nebol nijak pripravený. Zo šoku ho prebral studený pocit v žalúdku.

„Musím niečo rýchlo vymyslieť.“ pomyslel si a začal robiť inventúru batohu. V hlave sa mu opakovala veta „Čo to bolo?“ a snažil sa zosúladiť si fakty. Jedno vedel na isto, je to nejaká nová zbraň, o ktorej ani nevedel, že existuje.

„Že by teleportácia.“ hľadal riešenie v hlave aj v batohu. Okrem výbušniny, zvyškov kuraťa, ktoré jedol pred útokom a jedného noža tam nenašiel nič. Trochu ho zamrzelo, že si nezbalil viac užitočných veci, ale chcel ísť do akcie bez zbytočnej záťaže. Už ta výbušnina vážila dosť, aj pre chlapa jeho rozmerov. Jedlo vylúčil z plánu ako prvé a na boj na nože je ďaleko od cieľa. Chladná logika hovorí, že ostáva len výbušnina a zbraň, ktorú drží v ruke. Ale ako ich použije?

Pobrežím zaznie strašný výkrik a vzplanutie. Jeden z útočníkov to schytal bleskom z energozbroje a zhorel na popol. Nová batéria fungovala lepšie než Ama očakávala. Na začiatok si mohla dovoliť použiť väčšie množstvo energie na teleportáciu a na blesk. Síce riskovala, že sa batéria vybije priskoro, ale nestalo sa tak. Teraz však bude musieť byť opatrnejšia a šetriť ju pre obranné systémy. Z púzdra, ktoré je ukryté v stehennom plate brnenia vytiahne obyčajnú mechanickú zbraň. Stará, ale účinná pištoľ funguje spoľahlivo. Na zem padol aj tretí nepriateľ. Ostáva už iba vodca smečky. V tom momente ucítila ako sa jej po stehnách roztiekla nejaká teplá tekutina.

„Budem rodiť.“ uvedomila si a od hrôzy ju oblial studený pot.

Ešte nikdy za celých dvadsaťjeden rokov sa neocitol v takejto situácií. A to v boji proti Piesočnému národu už zažil kadejaké veci. Dokázal sa udržať proti presile za obyčajnou dunou, dokonca týždeň trčal ako pozorovateľ nepriateľovej základne iba za jedným kríkom. Nemôže tu dnes umrieť. Mozog mu pracuje na plné obrátky ako motorová píla, ktorá sa s chuťou zahryzuje do dreva. Je síce v nevýhodnej pozícií, ale o to pociťuje väčšiu chuť vyriešiť daný problém..

Schmatol jednú z kovových guľôčok a pripojil na ňu rozbušku. Ako husľový virtuóz sa bez zaváhania presunul do druhej melódie. Vyšiel z popod bunkra, aby si pozrel pozíciu bytosti v kovovom brnení. Zazrel ju na vrchu bunkra, mierne na ľavo od jeho stredu. V momente švihol rukou a hodil výbušninu tak, aby dopadla za bojovníčku. Časovač predtým nastavil, aby bomba vybuchla v správny moment. Rýchlo zaliezol naspäť, ale len na okamih, aby sa vyhol tlakovej vlne. Výbuch.

Prepadla ju prudká kŕčovitá bolesť a tu bolesť nahradila iná. Tlak z výbuchu ju odhodil až na kamenitú pláž, ktorá obklopuje bunker. Batéria sa vybila pri vytváraní opačnej rezonančnej vlny než mala explózia. Síce vďaka tomu neutrpela žiadne zranenia, ale dieťa sa definitívne rozhodlo, že ide von.

Ama sa najprv snaží zbaviť kovovej vrstvy energozbroje a popri tom dostáva silne kontrakcie. Výhodou je, že sa dá brnenie rýchlo obliecť ale aj vyzliecť. Bolesti sú čoraz silnejšie a preto sa snaží tlačiť a dýchať ako to čítala v príručkách. Trochu sa zasmiala, keď si spomenula na to ako si všetko pekne pripravila. Ale úsmev zmizol po ďalšej dávke bolesti. Má pocit ako by ju išlo roztrhnúť na polovicu. Rozzipsuje kombinézu od hora až nadol. Dole ju ešte roztrhne, aby dieťa malo kadiaľ vyjsť. Potom nastáva nekonečná bolesť, dýchanie a tlačenie. Cez slzy v očiach vidí, ako ju Boan pozoruje. So zbraňou v ruke čaká na koniec. Po chvíli dieťa dopadne na kamene.

Muž pristúpi bližšie a namieri zbraň na dieťa. Ama sa snaží s posledných síl vstať a kryť dieťa svojim telom. Zaznie výstrel, ale náboj sa stratí v útrobách robota, ktorý sa pred pár stotinami zrútil z oblohy. Noha sa mu zlomí, a aby nespadol chytí muža za rameno. Odpojí padák, ktorý mu čiastočne pomohol a vietor ho odveje preč. Poobzerá sa okolo seba a v sekunde vyhodnotí, že muž ohrozuje ženu, ktorá práve od vyčerpania omdlela. Jeho oceľová ruka silnejšie uchopí mužovo rameno a ten od bolesti vykríkne. Druhou rukou mu ranou do krku zlomí väz. Mohutné telo padne na zem a robot sa zapotáca. Nemotorne doskáče ku dieťaťu, zdvihne ho zo zeme a capne po zadku. Dieťa sa rozplače a snem vtákov stíchne. Ich nemé oči sledujú koniec predstavenia, ktoré si do teraz nevšímali.

Robot vytiahne nôž a prereže pupočnú šnúru. Odreže aj kus z kombinézy a zabalí doň dieťa. Položí ho na matku a oboch ich vezme na ruky. Potom pripojí prístroj, ktorý má Ama na predlaktí, na svoju batériu a spolu s nimi sa teleportuje do bunkra.

Komunita samíc využije ticho, ktoré zavládlo a odletí preč aj so svojimi mláďatami. Teraz nadišiel ďalší dôležitý míľnik ich života. Musia sa osamostatniť.

002 Radca

Stojí pri okne a hľadí do čiernej tmy vesmíru. Je rozzúrený, dosť výrazne to ukazuje jeho vysoké, pokrčené čelo. Prieskumný tým mu pred chvíľou oznámil, že sa akcia nepodarila, po žene a dieťati nie je ani stopy. Dokonca aj samotný bunker zmizol, ostala po ňom iba diera v skale. Nikto mu nevie vysvetliť, čo sa tam presne stalo.

Duchovný otec Nikalis VI. nebol zvyknutý, aby veci nefungovali, tak ako on chce. Aj na post hlavy Celena sa dostal len vďaka vlastným, dobre miereným intrigám. Hneď po nástupe na svätý trón začal s reformami. Ako prvé sa snažil upevniť si svoju pozíciu a oslabiť spoločenstvo ôsmych Duchovných synov.

Hlavou Celena je Duchovný otec, ktorý má pri sebe poradcov, ôsmych Duchovných synov. Ty sú priami kandidáti na Duchovného otca, ktorého s pomedzi nich vyberie samotná Aeq. Hádže sa osembokým objektom, na ktorom je osem rún predstavujúcich jednotlivých kandidátov. Kameň je v priemere veľký ako človek a každých desať rokov sa musí hádzať na novom mieste. Keď sa kameň spustí z menšieho kopca, tak budúci kandidát je v rukách Aeq. Týmto sa zamedzuje prípadným ovplyvňovaniam voľby.

Ale Otec Nikalis VI. sa pripravil aj na to. Vo svojej haciende dlhé roky budoval armádu a tým vedcov, ktorí mu zostrojili superpočítač. Ten mu vyrátal najlepšiu možnú pozíciu a silu, akou má spustiť volebný kameň z kopca, aby voľba padla podľa jeho predstav. Potom už len dosadil svojho človeka do pozície spúšťača kameňa a stal sa Duchovným otcom.

Po tomto úspechu nechcel zaspať na vavrínoch a preto sa ihneď pustil do reforiem. Pomocou svojej súkromnej armády obsadil Hybateľa, veľkú vesmírnu katedrálu a ôsmych Duchovných synov nahradil ôsmimi počítačmi. Hlavným z nich sa stal počítač, ktorý mu pomohol vyhrať voľby. Nazval ho Radca. Ostatných sedem sú riadiace systémy samotnej katedrály a sú pripojené na Radcu. Ich hlavnou náplňou je starať sa o veci ako je strojovňa, archív, bezpečnosť, zásobovanie, výskum, výroba a zbieranie informácií o celom universe. Vrátane hriechov obyvateľstva.

Radca je vlastne hlavou katedrály a prostredníkom medzi ľuďmi a siedmymi výpočtovými jednotkami. Tie len zbierajú informácie a posielajú ich hlavnému počítaču.

Samotný Hybateľ je vesmírne plavidlo, ktoré vzniklo za účelom chrániť obyvateľov pred ničivými meteoritmi, proti ktorým bojoval aj samotný Alset. Syn milujúcej bohyne Aeq. Na Tichej skale, kde sa Alset obetoval postavilo Celeno svoj kláštor. Tu neskôr vybudovali štartovaciu rampu pre prve rakety, aby mimo atmosféry mohli vybudovať vesmírny koráb, ktorý braní príchodu ohnivého zla na zem. Celeno verí, že Aeq je samotnou zemou pod ich nohami a zlo prichádza s temnoty nad ich hlavami.

Pohľad do čierneho prázdna ho prestal baviť, a tak sa obrátil ku veľkému monitoru. Na ňom je zobrazená modrá pulzujúca žiara, ktorá čaká na otázky. Nikalisova drobná postava chvíľu pobehuje sem a tam.

„Radca, aké vyvodzuješ následky z tejto nepodarenej akcie?“ so silným sebazaprením sa pokúsil pokojne opýtať.

„Situácia ostáva stále ta istá.“ rozvlní sa modra žiara na obrazovke. „Zaran je stále hrozbou pre našu budúcnosť.“

Otec Nikalis ani inú odpoveď nečakal, len chcel postupne prejsť ku ďalšej myšlienke.

„Tak aký navrhuješ ďalší postup?“

Modra žiara chvíľu pokojne pulzuje a potom sa opäť rozvlní.

„Predpokladám, že riešenie ostáva také isté. Odstrániť Zarana. Momentálny problém vidím v tom, že nevieme za akých podmienok zmizol. Nedostatok informácií nám bráni vyrátať jeho pozíciu.“

Podľa Celena má prísť Zaran, bytosť, ktorá má narušiť chod vesmíru. Hovorí sa, že má byť jej ničiteľom. Podľa nich je stelesnením samotného ohnivého meteoru, ktorý kedysi zastavil kráľ Alset, ktorého múdrosť posunula ľudstvo o celé veky dopredu.

V jednom odľahlom lese v kraji Kales existuje kult, ktorý verí, že Zaran je ničiteľ len preto, aby otvoril cestu niečomu novému. Ale tento kult sa časom odklonil od svojej prvotnej myšlienky a začal oslavovať samotnú deštrukciu. Prinášajú obete na oltár ohnivého kameňa. Do ohňa rozžeravenej skaly obetujú zvieratá a niekedy dokonca aj ľudí.

„Nič iné nám neostáva, len čakať. Nech nám Aeq otvorí temnotu, v ktorej sa skrýva.“ povedal žoviálnym tónom, ale v duchu ho to vyvádzalo z miery a preto sa aj v tom momente rozhodol, že nebude čakať.

„Vyšli všetkých špicľov čo máme a kontaktuj všetkých informátorov.“

„Áno, Otec.“ stroho poslúchol Radca.

003 Cesta

Stále cíti tu uzavretosť. Nevie si jednoducho pomôcť. Vždy keď sa pozrie na monitor gigantického teleskopu, pocíti nekľud. Vidí hranice vesmíru a tým pádom aj jeho mohutnosť. Sme uzavretý v tejto guli, kde žijeme na jej vnútornom povrchu. Na obrazovke vidí opačnú stranu vesmírnej gule. Vzdialené krajiny, ktoré sú tak ďaleko, že odraz svetla z nich, k nám putuje miliardy rokov a nemusia už existovať. Obrovské sily, ktoré si človek nevie ani predstaviť, pôsobia na celý povrch vesmírnej gule, nazývanej aj Namä, a zmenšujú jej priemer.

Vedci sa domnievajú, že kedysi bol vesmír iba hmlovinou a postupným zmenšovaním vesmíru sa začala vytvárať hruda rôznych prvkov, v ktorej vznikali drobné dutiny. Vytvorili ich pulzujúce jadrá, ktoré sa neskôr stali slnkami. Ich sila nakoniec spomalila zmenšovanie vesmíru a postupne vytvorila jednú veľkú bublinu. Vesmír je v nej uzavretý ako v tlakovom hrnci. Predpokladá sa, že slnka časom vyhoria a vesmír sa zmenší až na singularitu.

Aj keď vedel, že uplynie ešte veľmi veľa epoch kým sa to stane, stále má z toho hrôzu. Nepáčila sa mu ta ľudská bezvýznamnosť a bezmocnosť. Má pocit že mu niečo uniká.

Nastavil teleskop na pozorovanie bližších objektov. Vždy ho fascinovalo sledovať tie pulzujúce slnka. Pripomínali mu srdcia reality, záchrancov vesmíru, ktorý bojujú o jeho stabilitu. Každe má svoj pravidelný pulz a všetky ho majú iný. Svojim tikotom určujú deň a noc na celom povrchu univerza. Život a smrť. Páči sa mu táto dvojtvárnosť a ukľudňoval ho pocit, že aj keď je vesmír uzavretý, tak v ňom slobodne poletujú planéty, kométy a ľudia.

Spomenul si, ako malého chlapca ho otec učil, že aj keď je telo uväznené, tak myseľ vie byť slobodnejšia než letiaci vták. Každý deň, ktorý boli uzavretý vo vojenskom väzenskom tábore, ho otec učil ako oslobodiť myseľ pomocou fantázie. Neskôr prišiel na to, že je potrebné mať aj silnú vôľu a tu odpozoroval od otca.

Matka a sestra mu zomreli v krutých bojoch s nepriateľom a on s otcom skončili ako vojnový zajatci. Dlhé roky strávili vo väzení a tesne pred koncom vojny jeho otec dostal zápal pľúc, na ktorý neskôr zomrel.

„Nemal som pozerať cez ten prekliaty teleskop.“ nahneval sa profesor Tamakaši. „Mám dôležitejšie veci na práci než sa ponárať do smutnej minulosti.“

V tom momente do observatória vstúpil android Ambróz.

„Konečne som vás našiel. Myslel som, že budete v hlavnom laboratóriu.“ povedal strohým, digitálnym hlasom. „Chcel som vám oznámiť, že som pripravený.“

„Výborne.“ odvetil vedec v stredných rokoch a ani ho nenapadlo presviedčať sa, či má robot všetko pripravené na cestu. Nedávno mu rozšíril pamäťovú jednotku, tak by si mal pamätať jeho pokyny.

„Podľa všetkého by sa náš subjekt mal nachádzať v studenej oblasti na pobreží Lalomského mora. Takže sa ihneď vydám na cestu.“ povedal robot a čakal na potvrdenie svojho tvrdenia.

„Choď a hlavne nech sa jej nič nestane. Si za ňu a jej dieťa osobne zodpovedný.“

Ambróz vzlietne z nádvoria Budovy 22 a chvíľu sa nad ňou vznáša. Názov dostala preto, že zhora pripomína hranaté číslo dvadsaťdva. Je vytesaná z jedného kusu obrovskej skaly, ktorej meno si už nik nepamätá. Komplex je pozostatkom dávnej vyspelej civilizácie Etiolcov. Tamakaši si ju obsadil kvôli tomu, aby skúmal ich kultúru a pokračoval v posolstve, ktoré sa snažili zrealizovať. Riadená evolúcia ľudstva.

Android ešte pre istotu skontroloval všetky systémy svojho prídavného lietajúceho zariadenia. Vyzerajú byť v poriadku. Tak sa vydal na dlhú cestu, aby napravil pokazenú minulosť. Nemá v pláne sa zastavovať. Dôležité je splniť úlohu, čo najskôr.

Po niekoľkých týždňoch neustáleho letu sa rozhodne, že na chvíľu predsa len zastaví a opäť skontroluje systémy. Dôležité je skontrolovať hlavnú batériu. Aj keď vydrží veľa, je potrebne po tak dlhej ceste a pri takom zaťažení, aby ju prezrel. Všetky systémy sa prepnú na záložnú batériu. Hlavnú vytiahne z pod krytu na bruchu a nechá vychladiť vo vode.

Nachádza sa v husto zarastenej džungli a momentálne sa blíži večer, hluk zvierat už nie je taký výrazný, ako keď ponad ňu letel cez deň. Všimol si papagája ako ozobáva ílovitú pôdu pri rieke a potom sa chodí kŕmiť jedovatými bobuľami na neďalekom kríku. Zaujalo ho to. Vždy ho fascinoval život a jeho flexibilita. Na takéto situácie sa dokáže pozerať celé hodiny. Spomenul si na jaštericu, ktorú sa snažil kedysi chytiť, ale odtrhol sa jej chvost a ona ušla. Vtedy po prvý krát niečo pocítil. Prekvapenie. Ostal zarazený s toho ako dokáže nejaký živočích obetovať časť seba, aby sa zachránil. Pripomenulo mu to jeho samotného. Je naprogramovaný, aby vyhodnocoval čo najlepšiu možnú situáciu a niekedy veci dopadnú tak, že musí pri Tamakašiho výskumoch obetovať ruku alebo nohu. Presne ako ten malý zelený živočich.

Papagáj sa najedol a odletel. Tak sa aj on otočil a vytiahol batériu z vody. Poutieral ju handrou, ktorú nosí na očistenie svojich súčiastok a pripojil ju. Všetky systémy prepol naspäť a prudko vzlietol. V momente narazil na nejaký veľký objekt, ktorý prelietal ponad neho. Niečo žlté sa odlomilo. Ambróz vyrovnal svoj let. Do džungle dopadlo veľké nákladné lietadlo. Chvíľu sa na neho pozeral, ale nakoniec sa rozhodol, že to nechá tak. Lietadlo patrí dopravnej spoločnosti MAYAM a ich stroje majú autopilota. Určite si po svoj stroj prídu, veď ich reklama hovorí, že majú deväťdesiatdeväť celá deväť desatín percenta úspešnosť v preprave tovaru. A tých zvyšných nula celá jedna desatín percenta strateného alebo poškodeného tovaru zaplatia alebo vynahradia novým.

Má dôležitejšie veci na starosti a nemôže sa zdržiavať. Po ceste im anonymne zavolá, že mal s ich strojom nehodu a pošle im súradnice miesta havárie.

Vzduch začal byť vlhkejší než zvyčajne. Zaznamenali to aj jeho senzory. Podľa navigácie nie je možne, aby bol blízko mora. Pravdepodobne sa blíži búrka a v týchto končinách dosahujú neuveriteľnú silu. Do pol hodiny si bude musieť nájsť nejaký úkryt.

Mohol by sa skryť pod jeden s tých mohutných stromov, ktoré tu rastú. Vďaka extrémnemu počasiu si vytvorili úžasnú odolnosť. Sú hrubé a vysoké, aby vydržali silný nápor vetra a ochránili mladé stromy. Hlboko pod kôrou ukrývajú vodu, ktorú si šetria na dlhé horúčavy trvajúce aj niekoľko stovák dní. Túto možnosť si však nechá ako záložný plán.

Bez toho, aby zastavil svoj let, poobzerá sa po krajine. Nekonečnosť obrovskej džungle Gabraa ho fascinuje. Ledva vidieť na horizonte nejaké hory. Najvyššie miesta v okolí, sú stromy, ktoré si dovolili vyčnievať z davu. Inač je prales rovný ako nekonečná zelená deka.

Optické senzory zaznamenajú zopár živočíchov, ako sa nekľudné ponáhľajú dole zo stromov. Vidí aj kŕdeľ vtákov, ako sa strmhlav spustí niekde medzi stromy. Vyberie sa tým smerom. Prudko otočí o osemdesiatsedem stupňov doprava a po pár metroch tiež strmhlav zletí medzi stromy. Keď sa ponorí do džugnle, tak spomalí a pristane na zem.

Chvíľu sleduje utekajúcu faunu. Vyzerá to tak, že sa ženú dole miernym svahom až ku nejakej skale. Vyberie sa za nimi a celý čas si zaznamenáva nové dáta o prostredí a jeho žijúcej časti. Ambróz ešte nikdy nebol v takejto obrovskej džungli a je vďačný za novú pamäťovú jednotku.

Celé roky trávil uzavretý v Budove 22 a hltal iba informácie, ktoré poskytovala. Tamakaši ho stvoril hlavne na tento účel.

„Spoznaj Budovu 22 do najmenších detailov.“ toto bol prvý Tamakašiho príkaz. „Chcem aby si naskenoval každý jej kút a spoznal každého čo v nej býva.“

Ambróz ju aj spoznal a trvalo mu to necelých deväť rokov neprestajnej chôdze a drobných páuz na údržbu a výmenu batérie. Svoj domov pozná dokonale, ale netuší aké sú profesorove plány s jeho vedomosťami o budove.

Zastavil pri skale. Všetky zvieratá sa pri nej zhlukovali a utekajú do jaskyne, ktorá je v nej vyhĺbená. Nízky, ale široký otvor pôsobí ako pootvorené ústa, ktoré sa snažia pohltiť celé kŕdle a stáda. Vybral sa do nich aj on.

Prekvapilo ho ako spoločný nepriateľ spojil všetky zvieratá. Neútočili na seba a každý druh si našiel ten svoj kút v jaskyni. Ambróz prepol na nočné videnie, aby sa lepšie pozrel na snem zvierat. Sem tam sa ozval nejaký zvuk a stupňovala sa nervozita. Začala búrka.

Hlboké hrmenie sa dostáva aj cez hrubé múry jaskyne. Občas počuť ako udrie blesk do blízkeho stromu. Väčšinou to vydržia, ale tento raz sa jeden rozštiepi do polovice a ostane stáť v tvare ypsilon. Ale to nevadí, bude rásť aj naďalej v tejto podobe.

Na podlahe jaskyne je vidieť dávne pôsobenie vody, takže jaskyňa slúži ako odvodňovací kanál. Začínajú sa tu tvoriť drobné rieky a zvieratá sa presúvajú na vyvýšené miesta. Ambróz sa tak isto rozhodne presunúť a vyberie sa tunelom, ktorý vedie smerom mierne hore. Z neho voda nevyteká a rád stimuluje svoj elektronický mozog novými informáciami.

Uvedomil si, že toto je dobrá chvíľa na porovnanie dát navigačného zariadenia s prototypom, ktorý mu nainštaloval Tamakaši. Tento hardvér dokáže na akúkoľvek vzdialenosť nájsť určitý vzorec vo svete. Či už ide o jednoduchý prvok, ako je napríklad zlato alebo dokonca dokáže nájsť človeka pomocou DNA. A to je hlavný dôvod prečo ho profesor vyslal na cestu. Aby vyskúšal prístroj a pomohol vyriešiť Tamakašiho dávnu minulosť. Dáta z oboch prístrojov boli miestami podobné. Prototyp vykazuje lepšie výsledky než očakávali. Profesor bude potešený.

Android chvíľu len tak skenoval steny jaskyne a bavil sa určovaním zloženia skaly len z pohľadu na ňu. Pripomenulo mu to časy, keď skenoval Budovu 22 a vtedy si vytvoril jednoduchý program na porovnávanie textúr. A ešte si na niečo spomenul.

V obvodoch pocítil niečo ako radosť. Tamakaši mu nainštaloval softvér, ktorý ho odmeňuje drobnými impulzmi energie, ktorá mu urýchľuje procesor a vtedy vie rozmýšľať rýchlejšie. Miluje ten pocit a najradšej by v takom stave zotrval, ale bezpečnostný protokol mu zabraňuje, aby si spálil procesor.

Spomenul si na Gy. Tohto robota stretol po troch rokoch prieskumu v druhej budove komplexu. Od vtedy sa stali priateľmi a chodil ho často navštevovať. Zvláštnosťou Gy je, že je starší než Budova 22 a Ambróz sa snažil od neho dozvedieť čo najviac. Ale Gy mu stále hovorila, že ho nemôže zahltiť informáciami, lebo nemá dostatok pamäte.

Počkať. Prečo o Gy rozmýšľa v ženskom rode? Pravdepodobne to bude jej oblejším dizajnom a gravírovanými ornamentami. On oproti nej je hranatejší a má mohutnejšiu konštrukciu.

Softvér na rozoznávanie osobnosti sa s nim pohráva. Keby mal mimiku, tak by sa aj usmial. Nohy ho vedú dlhou, úzkou jaskynnou chodbou a on sa necháva unášať podivným reliéfom na stenách. Uvedomí si, že nemohol vzniknúť prirodzenou cestou a pravdepodobne je dielom nejakého kmeňa, ktorý tu žil pred mnohými vekmi. Do hlavy sa mu vkradla myšlienka, ktorá ho dostala na miesto, ktoré môže kľudne nazývať domovom, naspäť ku Gy. Ona má podobný vzor na stehne.

Preložila si nohu cez nohu ako to zvyknú robiť ľudia. Teraz si pozrel detailnejšie vzor ktorý má na stehne. Opýtal sa jej prečo si nechala niečo také vytvoriť na telo. Ona mu len povedala, že vzor je kľúčom ku bohu. Tento konkrétne jej vyryl jeden kmeň s ktorým žila nejakú dobu. Ambróz sa iba začudoval. Nemyslel si, že robot môže veriť v boha. On sám veril vo svojho stvoriteľa, lebo ho každodenne videl ale nevedel pochopiť ako môžu vynakladať úsilie na niečo čo ani neexistuje. Aspoň to neprejavilo fyzické dôkazy svojej existencie.

„Pravdepodobne tu žil ten kmeň. Budem sa jej musieť opýtať.“ pomyslel si a uložil súradnice do pamäte. Došiel na koniec chodby a uvedomil si, že sa búrka vybrala opačným smerom ako ma namierené on. Vzlietol až nad koruny stromov aby pokračoval vo svojej ceste.

Dlhý let ho prinútil zamyslieť sa, že je pre neho zvláštne ako sa niektoré veci udejú. Predpokladal, že ho na tejto ceste nebude nič zdržiavať. Naplánoval si smer ponad obrovský prales Gabraa a následne ponad veľké Lalomské more. Podľa jeho výpočtov bola tu šanca jedna ku šesťstotridsaťosem miliónov šesťstoštyridsaťsedem tisíc sedemstodeväťdesiatosem, aby vôbec niekoho stretol. Kedysi ho prekvapovalo, že nevychádzajú veci tak ako si ich vyráta. Neskôr si uvedomil, že za to môže nedostatok informácií a jeho nedostatočná výpočtová kapacita. Dokonca jeden z jeho výpočtov vedie k tomu, že sa z nim boh, o ktorom hovorila Gy, pohráva. Často sa mu stáva, že sa objaví v nesprávny čas na správnom mieste. Aspoň neskôr sa ukáže, že to bolo správne miesto. Ale túto myšlienku zaradil do zoznamu veci, ktoré má profesor skontrolovať a opraviť, ak to bude možné.

Pod ním sa mihotajú posledné stromy pralesa a dostáva sa ponad more. Ostáva mu ešte menej než päťsto kilometrov do cieľa. Na tmavej oblohe pulzujú vzdialené slnká a to najbližšie sa práve dostáva do svojej najmenšej fázy. To znamená, že sa začne rozvidnievať. Ambróz sleduje odraz nočnej oblohy na vodnej hladine. Zmení výšku letu a priblíží sa ku tomuto falošnému obrazu. Povrch mora pod ním sa rozvlní. Zvyšok noci prebehne bez problémov.

Vidí pevninu, takže je blízko cieľa. Navigačný systém ukazuje, že by sa mal nachádzať viac na pravo. Keď sa nachádza nad pevninou otočí tým smerom. Zlyhá mu antigravitačná jednotka a on sa strmhlav rúti k zemi. Rýchlo roztvorí núdzový padák. Brzdiaca sila nim prudko trhne, ale nestačí to, aby bezpečné pristál. S treskotom ho zastavila pôda pod nohami. Jedna sa mu zlomila. Nasledovalo zahrmenie a cinknutie kovu. Uvedomil si, že do neho strelil muž, ktorý stoji tesne pred ním. Noha sa robotovi podlomila, a tak chytil mohutného muža za rameno. Zo začiatku nechápal, prečo dopadol práve pred neho a prečo v tom momente do neho ten muž strelil? Vyhodnotil, že sa na danú situáciu bude musieť pozrieť aj z iných uhlov pohľadu. Poobzeral sa a za sebou uvidel Amu. Ženu, za ktorou toľko dní cestoval. Pred ňou leží nehybné dieťa spojené pupočnou šnúrou s matkou.

Vtedy si uvedomil, že je na mieste a ten muž nestrieľal na neho, ale na ňu. Cela táto situácia trvala len dve a trištvrte sekundy. Aktivoval svoj útočný program. Muža chytil pevne za rameno a druhou rukou ho tresol do krku. Ďalej si ho nevšímal.

Na jednej nohe doskákal ku dieťaťu, zdvihol ho a capol po zadku. To sa rozkašle a rozplače. Ambróz ho zabalí do kusu kombinézy a skontroluje Amu. Tep ma silný. Obaja vyzerajú byť v poriadku, takže profesor by mal byť spokojný. Vezme ich na ruky a rozmýšľa čo ďalej. V hlave mu vyskočí riadok kódu, ktorý mu pripomenie ubezpečovanie profesora Tamakašiho. Zaznamená si súradnice miesta kde našiel matku s dieťaťom a pozrie sa na nich. Na Aminom predlaktí uvidí prototyp, ktorý ukradla Tamakašimu. Síce vyzerá trochu ináč, ale android si je istý, že je to on. Totiž celé plány mu profesor nahral do pamäte a hodiny mu vysvetľoval princípy ako to funguje. Vyzerá, že nie je poškodený. Došla mu len energia.

Presmeruje tok prúdu z hlavnej batérie do Aminej rukavice. Elektrina prúdi vzduchom a na prístroji sa aktivuje displej. Informácie a ovládanie pozná. Zistí, že prístroj nie je kalibrovaný na mozog androida. Otočí sa smerom k bunkru a manuálne nastaví súradnice. Potvrdí príkaz a teleportuje sa do neho.

Všetky otvori v bunkri, okrem ventilácie, sú zaliate plastobetónom. Dôvodom je zvýšenie bezpečnosti. Samozrejme, že bezpečnejšie by bolo mať aj ventiláciu riešenú cez teleport, ale štyridsaťjeden percent energie bunkru by sa obetovalo len na jej prevádzku.

Oproti tomu ako vyzerá bunker z vonku, vo vnútri je útulne zariadený. Miestnosť je celkom veľká a uprostred nej je kreslo s virtuálnou realitou. To je napojené na celosvetovú sieť. V každom kúte je provizórne vytvorená iná miestnosť. V jednom sa nachádza malá kuchynka s pecou a malou chladničkou. V ďalšom kúte je obyčajná jednomiestna posteľ a vstavaná skriňa, hneď oproti v rohu je stará medená vaňa a záchod. V poslednom kúte je veľký prístroj, ktorý vyzerá ako posteľ obklopená robotickými ramenami. Je to automatizované doktorské lehátko DOKK, ktoré dokáže previesť aj zložitejšie operácie. Ku nemu odnesie Amu aj s dieťaťom. Položí ich naň a batoľa zloží vedľa na stolík. Vyzlečie ženu zo zničenej kombinézy a zvyšku oblečenia. Nastaví program DOKKa na po pôrodné vyšetrenie. Robotické ramena sa pustia do práce. On zatiaľ urobí dieťaťu kompletnú prehliadku. Vedľa kresla uprostred, zbadá malú drevenú, vyrezávanú kolísku a v nej pripravenú perinku pre dieťa. Zabalí ho do nej a uloží do kolísky. Všetko robí jemne a opatrne.

Na chvíľu sa zastaví a obzerá si celú miestnosť. DOKK jemne bzučí a sem tam hydraulika ramien vydá ťahavý zvuk. Inak je ticho. Ambróz zisťuje, že všetky potrebné riadiace systémy sú v tom kresle. Aj generátor, ktorý ťaží elektrickú energiu zo zeme sa nachádza pod kreslom. Android ku nemu doskáče a sadne si za neho.

Pred ným je veľký dotykový monitor. Cez neho aktivuje bezdrôtový prijímač a nastaví ho iba na svoje identifikačné číslo. Teraz môže komunikovať s počítačom ako stroj so strojom. Zistí, že generátor ešte nestihol nabiť batérie a bez nich nemôžu uskutočniť teleport. V tom momente zistil, že ta rukavica nie je tým prototypom, ktorý ma uložený vo svojej mysli. Rukavica je vlastne jeho pokročilejšia verzia, ten starý prototyp je súčasťou bunkra. Bude musieť opäť použiť svoje batérie, nemôžu si dovoliť tu ostať. Pravdepodobne prídu nový útočníci.

Prepojí DOKKa na záložnú batériu bunkra a na teleport použije hlavnú, ktorá je čiastočne vybitá. Ale ako tak ráta, stále to nie je dostatok energie na ďaleký teleport. Bude musieť vybrať nejaký blízky úkryt. Podľa jeho výpočtov by jaskyňa, ktorú nedávno objavil, mala postačovať.

Presmeruje zdroj energie ku teleportu a pre istotu ešte pripojí obe svoje batérie. Ostáva už len to odštartovať.

Priestor sa natiahne ako do nejakej trubice a pomaly sa stenčuje. Ambróz je fascinovaný priebehom teleportu. Po prvý krát zažíva niečo, čo by mohlo pripomínať halucináciu. V Budove 22 spoznal ľudí, ktorý mu rozprávali o halucináciách, ale nevedel ich pochopiť.

Na okamih zaznamenal lineárnosť. Ako keby sa všetko skomprimovalo do jedného bodu, ktorý sa presunul priestorom z bodu A do bodu B. Vesmír sa na chvíľu stal jednorozmerným.

Bunker dopadol na zem jaskyne s tupím buchotom. Android upadol do úsporného režimu a do kresla.

004 Obor

Jej stroj ide plnou rýchlosťou. Zina je nahnevaná, pretože sa od nej vzďaľuje lietadlo prepravnej spoločnosti MAYAM. Ale ten typ lietadla, ktorý používajú nemá mať väčší výkon než jej Wram deväťstoosemdesiat osmička. Teraz už ho vidí iba na monitore svojho navigačného systému. Nejak ho majú upravený. Musí vymyslieť ako ho zastaví alebo aspoň spomalí. Ale nemá potuchy ako to urobí.

Všade naokolo je džungľa a tá je najlepšia na prepadnutie nakladaného lietadla. Na túto akciu sa pripravovala štvrtinu roka. Jej kontakt ju dosť dopredu informoval, že MAYAM má nejaký nový prototyp a keď ho dokončia, že ho budú prepravovať. Bola pripravená na všetko, ale nie na toto. A úplne ju prekvapilo, keď na displeji zbadala, že bod sa zastavil.

„Prečo by autopilot zastavoval?“ začudovala sa. Srdce sa jej rozbúšilo. Bude tam na ňu niekto čakať?

Po dvadsiatich dvoch minútach letu sa priblíží ku lietadlu ale na oblohe ho nevidí.

„Muselo sa zrútiť.“ skonštatovala. Stroj nechala v pohotovostnom režime nad jedným z vysokých stromov. Zoskočila na hrubý konár a zapla sledovací program na svojej maske. Tá ju chráni aj pred prúdením vzduchu, keď jazdí na svojej deväťstoosemdesiat osmičke.

Jej vyhľadávací softvér skenuje zložitý fraktál lesa až ku horizontu. Netrvalo to dlho a pri veľkej skale, ktorý trčí ako zub zo zeme našla kus žltého plechu. Okrem toho zamerala aj nejaký šum na neďalekom strome a nejaký lietajúci objekt ďaleko na oblohe. To prvé je opica načahujúca za banánmi a to druhé je pravdepodobne prieskumný tým spoločnosti MAYAM. Hľadajú svoje stratené lietadlo so vzácnym prototypom. Logo ich spoločnosti má biely šíp na žltom podklade a ten celkom vystihuje ich presnosť a rýchlosť. Bude si musieť švihnúť. Zina sa vyberie smerom ku svojmu vznášadlu. Preskočí s konára do neho a ešte sa osvieži vodou. Slnko je práve vo svojom najväčšom štádiu pulzu. To znamená, že je poludnie a pekelná horúčava. V tejto časti krajiny je dokonca slnko najbližšie.

Zina šliapne na pedál a vznášadlo sa postupným zrýchlením pohne dopredu až zmizne medzi stromami. Jej čierne vlasy vejú vo vetre ako splašené netopiere. Obratne sa vyhýba stromom a snaží sa čo najskôr dostať ku vraku lietadla. Zastaví až za veľkou skalou, ktorá sa nachádza iba kúsok od miesta havárie. Motor nechá bežať. Najprv musí preskúmať terén, až potom si vezme to po čo prišla.

Opatrne vylezie spoza skaly a prešmykne sa za kríky, ktoré sú v jej tieni. Minútu pozoruje okolie. Keď už sa chce vybrať ku vraku, tak z neho vylezie muž vo vojenskom oblečení. Uniforma to nie je, takže to bude skôr nejaký nájomný žoldnier. Musí to byť nejaká stráž, ktorá bola v tom lietadle.

„Ten prototyp musí byť niečo skurvené dôležité.“ pomyslela si.

Muž chvíľu stojí vo vyrazených dverách vraku a obzerá si okolie. Zapáli si cigaretu a vyberie sa ku kríkom, v ktorých je ukrytá Zina. Znervóznela. Nemohol si ju predsa všimnúť. Siahla po zbrani a čaká, čo sa bude diať. Muž zastaví tesne pri kroví a poriadne si potiahne z cigarety. Rozopne si rázporok a akonáhle začne močiť, tak pomaly vypustí dym z pľúc. Slastne sa usmeje. Žena nepohnute pozerá, ako muž dokončí svoju činnosť. Cigareta, ktorú drží v ústach mu podráždi oči. Zazipsuje sa a vezme ju do ruky. Druhou rukou si pretiera oči a vyberie sa naspäť ku lietadlu. Zina to využije a po tichu, ale rýchlo priskočí ku nemu. Silno ho udrie pažbou svojej zbrane do spánku. Muž spadne na zem ako kus mäsa. Odtiahne ho do kríkov a tu ho spúta. Opäť chvíľu čaká.

Nie je zvyknutá na čakanie, ale na tréningu sa naučila, že niektoré veci musí dodržať, ak sa nechce dostať do zbytočných problémov. V prvom rade si musí obzrieť terén a zistiť počet nepriateľov.

„Axon, kde si tak dlho?“ ozve sa mohutný ženský hlas. „Sami to odtiaľ neodnesieme.“ z vraku lietadla sa vynorí obrovská žena. Má augmentované obe ruky. Sú to najnovšie modely, ktorých základ netvoria elektromotory ale umelé svaly.

„Neviem nájsť Axona! Buďte v strehu!“ zakričí dovnútra vraku a hneď v ňom aj zmizne.

„Do riti.“ zahreší si pre seba Zina. Stiahla sa späť za skalu a obišla ju. Ale pohľad z iného uhla neprináša nič nové. Najradšej by to tu teraz cele odpálila do vzduchu, ale pravdepodobne by sa poškodil aj tovar v lietadle.

Už ako male dievča milovala výbuchy a pyrotechniku. Žiaden chlapec v jej okolí sa nevyrovnal jej výbušnej povahe. V niektorých dokonca prebudila plameň vášne, ale veľa z nich v ňom aj zhorelo. Nedokázala si udržať žiaden stály vzťah. Vlastne nenávidí stálosť. Má radá, keď sa veci hýbu, a preto aj teraz sa rozhodla, že dá veci do pohybu.

Cíti ako jej táto myšlienka rozprúdila krv v žilách. Aj keď sa jej od vzrušenia roztriasli ruky, tak sa vôbec neobáva, že by to mohlo ovplyvniť jej presnosť. Z batohu vyberie zopár náloži a strategický ich rozhádže okolo lietadla. Strategické je to iba v tom, že sa ich snažila umiestniť ďalej od nákladného priestoru a motorov. Bez čakania ich odpáli všetky naraz. Výbuch rozmetal aj zvyšok vraku. Vzduchom poletujú kusy plechu, popol a nárek. To ju ubezpečilo v tom, že protivníci sú odstavený.

Už sa chcela rozbehnúť ku svojej koristi, ale niečo za ňou zašušťalo. Obzrela sa a v poslednej chvíli sa vyhla úderu do tváre. Dostala ho do ramena a od prudkej bolesti zakričala. Mohutné päste sa nezastavovali, pohybujú sa ako veľké hydraulické piesty, ale nič už netriafajú. Zina na to akú má surovú a výbušnú povahu, je útla žena a to je jej výhoda. Súboj pripomína boj medzi Dualom a Gorošom.

Je to stará legenda o dvoch kráľoch, ktorý sa rozhodli tisíc ročnú vojnu skončiť vzájomným súbojom. Ten ktorý vyhrá si nechá kráľovstvo toho druhého. Problém je, že jeden bol ako trpaslík a druhý ako obor. Ale legenda je o tom, že každý boj sa dá vyhrať, len treba mať správne nástroje. Dual porazil Goroša obyčajným hodením kameňa do hlavy.

Zina vytiahla nôž spoza opasku, ktorý má presne na takéto príležitosti. Na ženu to neurobilo žiaden dojem, pokračovala ďalej vo svojom piestovom tanci. Zina nezaváhala ani chvíľu a urobila prvý útok na mohutné kladivá pred sebou. Ozval sa zvuk ako keď kov udrie na kov a čepeľ noža sa zlomila.

„Prekliata augmentácia.“ pomyslela si.

V poslednej dobe ju používa veľa ľudí. Niektoré končatiny alebo orgány si nahradzujú umelými verziami, ktoré sú odolnejšie a často majú ešte prídavné funkcie. Dokonca aj niektorí zdraví jedinci podstupujú výmenu, niekedy až nad päťdesiat percent tela. Vo veľkých mestách vznikajú kluby alebo dokonca celé štvrte, kde sa združujú ľudia, ktorí podstúpili augmentáciu. Podobne ako to niekedy bolo v prípade tetovania alebo pírsingu.

Zvyšok čepele dopadol do trávy. Zina zaváhala iba chvíľu a hneď odskočila. V zúrivom tanci sa vyhýbala silným úderom a snažila sa zasiahnuť súperku do slabín. Ale je to zbytočné. Pred tým ako človek dostane vylepšenia, musí prejsť kondičným a posilňovacím tréningom, aby jeho telo znieslo záťaž navyše. Pri samotnej operácií sa ešte spevňujú kosti a kĺby. Neskôr, keď človek má umelé končatiny alebo orgány, ešte chodí na rehabilitácie, aby celé telo spevnelo. A preto sú uderí do slabín zbytočné.

Rozhodne sa pre jediné riešenie, ktoré jej ostalo. V najlepšom treba prestať a preto sa rozbehla za červeným kufríkom, ktorý zazrela uprostred rozmetaného vraku. Prudko ho schmatla a ostrou odbočkou sa vybrala ku svojmu stroju. Zo zadu na neho naskočila a jednou rukou pridala výkon a odbočila smerom k oblohe. Ešte sa stihla obzrieť, ale uvidela už len červenú tvár ženy ako mizne medzi stromami. Červenú ako kufrík.