Relatívne dlho, relatívne krátko

Ľudstvo je opäť raz na prahu významného míľnika, a opäť je za tým všetkým človek. S radosťami aj starosťami, obyčajná ľudská bytosť, hodená do víru udalostí. Lenže keď ide o vec galaktického významu, majú aj bežné problémy tendenciu narásť do gigantických rozmerov.
Podporte scifi.sk
„Mám pocit, akoby som na niečo zabudol,“ povedal pilot a celá riadiaca miestnosť vybuchla smiechom. Na všetkých monitoroch sa premietali zábery z kokpitu malej rakety pripravenej ku štartu. Raketa bola pripevnená na nosnom module veľkosti paneláku a jej čelo smerovalo k nebu.
„Mike, keď chceš, pôjdem skontrolovať, či si vypol plyn,“ povedal do mikrofónu pobavený veliteľ misie. Časovač v dolnom rohu každej obrazovky nezadržateľne smeroval k nule. Do štartu zostávalo necelých tridsať sekúnd.
„Ďakujem Phil,“ odpovedal sarkasticky Mike a atmosféra v riadiacej miestnosti postupne zvážnela.
„Kontrola riadiacich systémov dokončená,“ ohlásil pilot. Technici horúčkovito ťukali do klávesníc a v kokpite sa rad ukazovateľov rozsvecoval na zeleno.
„Kontrola palivového systému dokončená,“ pokračoval pilot.
„Systémy pohonu v prevádzkovej teplote,“ zapojil sa jeden z technikov.
„Odpaľovacia rampa pripravená, sekvencia zámkov nastavená,“ sekundoval mu druhý.
„Čas T mínus osemnásť sekúnd, uvoľňujem primárne svorky,“ pridal sa tretí.
Veľké zuby svoriek sa pomaly otvorili. Pilot ucítil jemné vibrácie.
„Kontrola rozvodov hotová,“ zahlásil do vysielačky.
„Čas T mínus pätnásť sekúnd, uvoľňujem sekundárne svorky,“ pokračoval tretí technik.
„Zapínam primárne, sekundárne a terciárne trysky, nastavujem štartovaciu sekvenciu,“ opäť prvý technik.
„Čas T mínus desať sekúnd, aktivujem stabilizačné trysky, uvoľňujem terciárne svorky.“
Vibrácie v kabíne sa stupňovali, na monitore pred pilotovou tvárou rástli grafy výkonu motorov.
„Elektromagnetické pole o desatinu promile pod normálom, kompenzujem,“ povedal štvrtý technik.
Všetci sa potili.
„Čas T mínus päť, štyri, tri, dva, jedna, šta...“ hlas prvého technika zanikol vo všeobjímajúcom burácaní, prenášanom všetkými reproduktormi.
Vibrácie v kabíne dosahovali takú silu, že pilotovi sa rozostril pohľad a rad zelených svetielok sa zmenil na šmuhu, pripomínajúcu graf zvukára na metalovom koncerte.
Z dolného konca nosnej časti vyšľahli plamene a raketa sa zdanlivo pomaly začala zdvíhať k nebu.
Keby pilot nemal pretlakový oblek, práve by omdlel. Mal pocit, že sa mu krv nahrnula cez zátylok až kamsi do prilby a stavil by sa, že oči má v lebke aspoň o centimeter hlbšie než obvykle.
Celý svet sledoval, ako prvá raketa svojho druhu stúpa k oblohe, nesená bežným nosičom, aký ľudstvo používalo už desiatky rokov.
„Uvoľňujem prvý stupeň,“ povedal technik po chvíli a na zábere z vonkajšej kamery bolo vidieť, ako sa panelákovitá konštrukcia nosiča odlepila od zvyšku rakety a zvoľna začala padať naspäť k povrchu.
Vzrušenie ľudstva, prikovaného k televíznym obrazovkám, by sa dalo krájať.
„Všetky systémy v norme, elektromagnetické pole drží,“ štvtý technik pohľadom sledoval ukazovatele na svojom monitore.
Raketa sa dostala tesne pod hranicu vesmíru.
„Uvoľňujem druhý stupeň,“ opäť technik a opäť vzrušenie ľudstva, keď dve štíhle raketky odpadli od zvyšku a širokým oblúkom sa vzdialili zo záberu.
Pilot stále nebol schopný povedať ani slovo, vibrácie boli príliš silné.
Raketa prekročila hranicu vesmíru.
„Uvoľňujem tretí stupeň,“ povedal po chvíli technik a posledné dve raketky sa odpojili a efektne zhoreli v atmosfére. „Navigujem na stabilnú obežnú dráhu,“ pokračoval technik a manévrovacie trysky naviedli zvyšok rakety na orbitu.
V kokpite bolo náhle ticho a pokoj.
Pilot opatrne otvoril ústa a prešiel si jazykom po perách. Mal pocit, že je akýsi ľahký a jeho oči mu namiesto dovnútra lebky tlačili do nadočnicových oblúkov. Vedel, že ten pocit o chvíľu prejde. Otvoril si priezor helmy a skontroloval ukazovatele. Všetky svietili na zeleno, iba spodné tri rady, predtým monitorujúce funkcie nosiča, zhasli. Ohlásil sa do vysielačky a prevzal riadenie.
V riadiacej miestnosti sa ozýval potlesk.
V domácnostiach sa ozývalo strieľanie šampanského.
„Dokončujem druhý oblet okolo Zeme, čas do zážehu hlavného pohonu T mínus dve minúty dvanásť sekúnd,“ oznámil pilot a technici v riadiacej miestnosti sa opäť začali potiť.
„Čas T mínus desať sekúnd, elektromagnetické pole drží, výkon hlavného pohonu na nule, predzážehová sekvencia kompletná, prívod antihmoty otvorený.“
„Čas T mínus päť, štyri, tri, dva, jedna, zá...“ nedokončil pilot a na obrazovkách sa objavil šum.
Technici čakali.
Veliteľ čakal.
Prezidenti všetkých štátov čakali.
Vojaci v misiách čakali, hluk zbraní utíchol.
Ľudia pred televíznymi obrazovkami čakali. Prvýkrát po tridsiatich rokoch sa v televízii vysielal šum a jeho sledovanosť prekračovala všetky rekordy.
Ľudstvo zadržalo dych.
„...žeh. Rýchlosť osem percent cé a stúpa,“ ozval sa z reproduktorov značne deformovaný hlas pilota a na obrazovke na pár sekúnd preblikol obraz kokpitu, zafarbený do červena.
Ľudstvo vybuchlo nadšením.
Veliteľ si vydýchol ako ešte nikto.
Riadiacim centrom sa rozleteli zvuky strieľajúceho šampanského.
Prezidenti všetkých krajín zdvihli telefóny a usmiali sa do kamier.
***
„Raketa dosiahne 99% rýchlosti svetla do dvoch týždňov,“ vysvetľoval odborný garant misie v televíznom rozhovore, ktorého sledovanosť bola omnoho nižšia, než sledovanosť šumu spred pár dní. „Urobí stoosemdesiat stupňový obrat, trvajúci pätnásť dní, a začne brzdiť, aby sa mohla opäť vrátiť na Zem.“
„Pán profesor, celá misia teda bude trvať iba šesť týždňov?“ spýtala sa blond moderátorka s prefektným chrupom a telom.
Profesor sa usmial: „Áno, ale hovoríme o lodnom čase. Táto misia je prelomová hneď z niekoľkých dôvodov. Jednak je testom všetkých systémov lode, najmä pohonu, využívajúceho antihmotu, a jednak je testom takzvaného paradoxu dvojčiat, čo je myšlienkový experiment, spočívajúci v dokázaní dilatácie času pri rýchlostiach blízkych rýchlosti svetla.“
„To je experiment, v ktorom jedno z dvojčiat starne pomalšie, ako druhé, však?“ moderátorka ukázala, že sa pripravovala. Žiarivo sa usmiala do kamery.
Profesor prikývol: „Presne tak. Ide o potvrdenie špeciálnej teórie relativity. Počas nášho pokusu by mal jeden deň na palube lode znamenať jeden rok tu na Zemi. Celková dĺžka tohto pokusu vrátane zrýchlenia a brzdenia je približne tridsať rokov.“
„Takže tridsať rokov bude trvať, kým zistíme, či pokus vyšiel?“ moderátorka zaklipkala očami.
„Áno, ale nebojte sa,“ usmial sa profesor blahosklonne. „Rozhodne to neznamená, že teraz tridsať rokov budeme sedieť so založenými rukami a čakať, kým sa loď vráti. Už o rok je naplánované vypustenie ďalšej lode a o dva roky potom misia s upraveným pohonom, využívajúcim antihmotu, ktorá bude zameraná na dopravenie ľudskej posádky na Mars. Samozrejme pri rýchlostiach omnoho nižších, ako je rýchlosť svetla.“
„Ďakujem vám za rozhovor, pán profesor,“ usmiala sa moderátorka a obrátila sa do kamery. „Dnes bol naším hosťom pán profesor William Chen z NASA. Zostaňte s nami, už o chvíľu pokračujeme vašim obľúbeným denným seriálom. Zatiaľ dovidenia,“ blysol sa vybielený chrup a naskočili titulky. Profesor si odopol mikrofón a záber na moderátorku, rovnajúcu si na stole papiere, nahradila znelka reklamy.
***
O mesiac neskôr Mike Shaw, pilot prvej lode s pohonom na báze antihmoty, rozhrnul dverami obrovskú kopu pošty a vstúpil do vlastného domu. Za ním do domu vstúpil plukovník vo výslužbe Phil Button. Mike sa poobzeral po zaprášenom nábytku, nohou kopol do hŕby pošty, ktorá napadala cez otvor vo dverách, a obrátil sa na starého priateľa. Kedysi boli rovesníci, no teraz bol Phil dôchodca, kým Mike mal stále tridsaťpäť. Vedel, do čoho ide, zmluva mala viac ako dvesto strán a bolo v nej myslené na všetko. Okrem fyziky mu patrilo aj jedno z právnych prvenstiev – článok o plynutí času, lehotách a funkčnom plate mal sedemdesiat odstavcov. Armáda sa poistila a Mikeovi platili za čas strávený na lodi, nie za čas, ktorý uplynul na Zemi. Asi sa boja, že by som príliš zbohatol, pomyslel si Mike vtedy trpko, a podpísal.
Zavrel dvere.
Náhle nevedel, čo povedať.
„Dáš si pivo?“ spýtal sa napokon Phila, no hneď mu došlo, že doba trvanlivosti piva v jeho chladničke už dávno uplynula. Neisto sa usmial a poškrabal sa na zátylku.
Kým Phil stihol odpovedať, ktosi zabúchal na dvere.
„Exekútorský úrad, máme príkaz na zhabanie majetku a súdnu dražbu domu! Je s nami polícia, neklaďte odpor a vyjdite z domu!“
Obaja sa zamračili a spýtavo sa na seba pozreli.
Mikeov pohľad zablúdil na kopu listov pred dverami. Keď do nej pred chvíľou kopol, na povrch sa dostala jasne sfarbená obálka.
Mike sa plesol dlaňou do čela: „Preboha, ja som zabudol zaplatiť telefón!“
Phil naprázdno preglgol.

jurinko

jurinko

Diskusia

Kei
Nie moja šálka kávy. Ak by som mala hodnotiť po častiach, tak každá sama o sebe je dobrá a zaujímavá ale ako celok mi to nefunguje. Úvod navnadzuje na technické lahôdky, jadro sa pohráva s inými možnosťami - mňa napríklad upútal náznak o dvojčatách a záver to zaklincuje banálnym telefónnym účtom po tridsiatich rokoch, co je ako anekdoda fajn, ale nie ako zaverečná pointa k udalostiam predtým. Síce som čakala s čím vypáliš tentokrát, lebo hravé závery máš často, ale tentokrát mi to nefunguje. (okrem toho dlh za telefón po 30 rokoch - niečo mi v tom škrípe)
28.09.2013
Kr4b
Fajn poviedka, že je pekne napísaná a s nečakaným koncom ani spomínať netreba. Že je jednoduchá (aspoň sa tak javí), ale veľa čitateľov by podobný dej ani nenapadol, to je dôvod prečo sa Tvoje poviedky oplatí čítať. Myšlienka je super a v peknom kabáte, z tejto strany nie je čo vytknúť. Nemal by som problém dať 10, keby šlo len o technickú stránku. Bohužiaľ, nevyvolalo to žiadne iné pocity ako mierny úzas nad tým, čo si nám naservíroval tentokrát. Na konci človek možno skriví ústa, ale nezasmeje sa (možno to ani nie je na zasmiatie, uspelo by to aj ako jedno z tých trochu jasnejších posolstiev), takže preto 8. Stále tá vyššia trieda :D
28.09.2013
mercdok
Predpokladam, ze tato poviedka pochadza z jurinkovho ranneho obdobia.
28.09.2013
YaYa
Ja som naopak pointu s účtom za telefón úplne zhltla, práve ona poviedku osviežila, pretože samotný motív nie je nový, myslím, že som kedysi niečo podobné čítala dokonca aj tu na stránke. Mimochodom, nadpis sa mi tiež zdá známy, mohla som ho vidieť v poslednom čase zverejnený povedzme v nejakom... zozname? :D
28.09.2013
Culter
´raketa sa zdanlivo pomaly začala zdvíhať k nebu´ skôr by som dal že začala stúpať, to slovo ´zdvíhať´ som navyknutý používať, keď niekto niečo zdvíha, napr. činku v posilke...
Vzrušenie ľudstva – asi nie, neverím, že celé ľudstvo sledovalo štart rakety, mnohí o ňom podľa mňa ani nevedeli. Viem, že to malo navodiť dojem, že nosič je taká pecka, že sa oplatí ju sledovať každému, ale spojenie ´celý svet´ použitý predtým mi tam sedí viac.
Raketa prekročila hranicu vesmíru. Toto mi nesedí, pretože vesmír je tak široký pojem. Kde je jeho hranica? Navyše si si dal prácu a pri štarte si rozpísal všetky tie technické pojmy a potom si sem šupol ´vesmír´? a nie stratosféru, exosféru, alebo neviem akú sféru?
Prvýkrát po tridsiatich rokoch sa v televízii vysielal šum a jeho sledovanosť prekračovala všetky rekordy. – výborné. :)
28.09.2013
Culter
Začiatok sa pre mňa vliekol. Navyše vyzeral tak seriózne. Potom prišiel ´šum´, ´vybielený chrup´ a ďalšie hlášky, ktoré ja môžem a vlastne potom to už šlapalo. Preto to spolu ako celok neladí. Záver ma potešil. Žiaden koniec sveta, ani desivé monštrum v tajných zákutiach vesmíru. ´Mám pocit, že som na niečo zabudol...´ celý ja... :)))
28.09.2013
jurinko
O tomto som sa bavil s Ivanom Alaksom a bolo mi povedane, ze ano, aj je to fejtonove, aj je to haluz, ale ten zaver je malo "twisted", takze to az tak nevyznie (preto 85. miesto a 26 bodov v Cene Fantazie ;-) ). Asi zijem v prilis specifickom svete, lebo okolo mna aspon traja ludia riesia exekucie (z pohladu obcianskych zdruzeni a inych spolkov; nie, ze by vela dlzili ;-) ) ako nespravodlivost, ktora cloveka chyti. Ked dva sudy rozhodnu nespravodlivo a nechytia ta na trvalom bydlisku, je to celkom "priekak", ale ako vidim, je to naozaj specifikum a vacsina ludi zije tak normalne, ze exekucne pasce vobec neberie ako spolocensku temu. Z jedneho uhla pohladu je to aj dobre. Z ineho (cielene zameranie fejtonu) to az tak nevyznie :-) Takze ako pravnik som rad, ze to ludia nepotrebuju riesit a ako autor som nasraty sam na seba, ze to ludia nepotrebuju riesit (a zle som odhadol publikum :-) ).
29.09.2013
jurinko
Marketing a cielenie publika rulez viac, ako by si jeden myslel :-)
29.09.2013
Culter
Ale my sa exekúcií fakt bojíme. Ale nie z dôvodu 30 ročného opustenia planéty... :) A tiež sa mi nezdá, žeby si niekto dovolil exekuovať najväčšiu svetovú celebritu nech by to bolo akokoľvek správne a spravodlivé... Už vidím nejakého veľkého kápa vo vesmírnej agentúre, ako to všetko jedným telefonátom zametá pod koberec. Všetci predsa musia vedieť, kde je... Hoci na druhej strane aj na Ratha vybehla polícia, ale zas to nebolo kvôli nezaplatenému telefónu... Preto ten záverečný vpád exekútora je originálny, ale udial by sa pri všetkých tých vstupných hodnotách takto aj v skutočnosti ? :)
29.09.2013
Kei
Jurinko - ten nápad v pointe je dobrý aj trefný. A napadli mi tri pripomienky, ci ako to mám nazvať, ktoré ale sú v pozícii "ALEBO" teda jedno alebo druhé. Prvá: Ak by nasledoval za osekaným úvodom so štartom, prípadne "ochuteným" nejakými vlastnosťami postavy pilota ktoré by naznačovali že poviedka sa týka jeho (bol zábudlivý, bol pedantný, niečo sa stalo že nevybavil všetko?), ďalší odsek by sa obmedzil na údaje s časom a experimety by ostali zhrnuté slovom experimenty bez rozpisovania, možno by som v rámci show pridala ďalšie dve tri pikošky o posádke a potom prišiel záver - tak ako ho máš (je trochu nadsadený), tak by to nepôsobilo rozkúskovane. Tým by to bol taký scifi fejtón a bolo by to kompaktnejšie - aspoň si myslím.
29.09.2013
Kei
Dva: Toto ber len ako úvahu, nie nejakú kritiku záveru. Ten je nadsadený, nie je čo riešiť. Ak to vnímam reálnejším okom: čo mi prvé napadlo - po 30 rokoch - mohol byť rád, že sa má kam vrátiť. Nie som právnik ale mám pocit že súdy aj exekúcia by prebehli oveľa skôr. Známeho naháňali kým robil v anglicku a keby mal byt, tak o neho príde za neprítomnosti. (Nemal správcu majetku? kto riešil dane z nehnuteľnosti za je ho neprítomnosti? atď.) Ale ok, to som len zhrnula pre prípad, že by sa uvažovalo o menej nadsadenom, viac reálnom závere. Jan - no neviem či by v niektorých prípadoch stačil status celebrity, to je otázne ako aj to, či jeho zamestnávatelia, ktorí ho odrbali na plate by sa trápili s jeho účtom za telefón.
29.09.2013
Kei
Tri: (btw, pobavil si ma s ich platmi, to bola pekná ukážka a pripomienka toho že trikrát čítaj, poraď sa s právnikom a až potom podpisuj XD) Ak ale chceš zachovať úvod a stred, tak by som niečo z toho čo vyznieva ako predmet poviedky preniesla do záveru s telefónom. Neviem či som sa vyjadrila zrozumiteľne. Možno nejak to skĺbila so spomínanými experimentami, s využitím technozázraku čo je spomínaný v úvode, či pridala ďalšie scifi prvky, ktoré by sa premietli aj do záveru. Tam je veľa možností čo sa núkajú, takže ťažko vypichnúť len jednu.
29.09.2013
Monika Kandriková
Tvoji ľudkovia sa hlásia o pridanie podrobností do charakterov, štartovacia sekvencia o menší počet sekvencií, a pointa o väčšiu fatálnosť - povedzme, že by sa vrátil práve v okamihu, keď jeho zamínovaný dom vyhodia do vzduchu, lebo mu ho v neprítomnosti vyvlastnili :D Aby riešil väčší problém ako len nejakého exekútorského ťuťmáka. ako výskumník so spústou známosti by taký zádrhel hravo zvládol. (Právne kľučky fungujú aj na druhú stranu, dodatočne by vyplnil nejaký formulár a bolo by.) Ale keby zostal bez prachov z platu a bez bývania, vo svete plnom nových technológií, pri ktorých vývoji chýbal, lebo sa bol za pár týždňov preletieť, a teda o nich nemá ani páru a je nepoužiteľný pre spoločnosť, bol by chlapec omnoho viac v pr***. Skončil by ako bezdomovec s vesmírnym záznamom v pase. :D Ale inak - zabavila som sa.
29.09.2013
Puf
Nie zle, ale bolo aj lepsie. Proceduru so startovanim by som asi osekala. Inac som cakala zase nejaky figel, takze som musela davat pozor na vela veci, v konecnom dosledku nepodstatnych. Na pointe mi vadi ciastocna nedomyslenost resp. nedovysvetlenost. To si len tak odletim niekam na tridsat rokov a o dom ani o financie sa mi nik nestara? Co ak vyhori, zaleje ho tsunami, otvori sa v zemi brana do pekla... V nasich podmienkach by sa tam minimalne nastahovali bezdaci. A zase ten plat. Dostal plat chudak len za tri tyzdne, ale kto plati a z coho take tie bezne poplatky ako dan z nehnutelnosti a cojaviecmco? Ked si pravnik, tak si nas mohol pobavit nejakym obkecom, novotvarmi v pravnickej hatlanine hodnej scifi pribehu :)
02.10.2013
mayo
mne sa tiez zda, ze jedine na com by ho mohli naozaj takto nachytat je hypoteka. blby ucet za telefon sa vyriesi proste odpojenim linky, ked zakaznik neplati. btw cela pointa by sa dala aj obratit v zmysle "ako zarobit za tri tyzdne tridsatrocny plat"... (zisk = 52000% ak sa nemylim) plus odskodne za stratu vsetkych blizkych znamych, vzdialenych rodinnych prislusnikov, psychicku ujmu pri strete s novou, buducou verziou reality...
02.10.2013
mayo
ale poviedka napinala a nakoniec celkom dobre pobavila. bola aj optimalne kratka. dal som 7.
02.10.2013
jurinko
Ved to prave oni vobec neriesili, kedze ho mali na salame. Preto to podpisal s tym trpkym pocitom. A mayo, odpojenie linky je krok, ktory nijako nesuvisi s uz vzniknutou skodou a jej nahradou, je to len neposkytovanie dalsej sluzby vzhladom na predchadzajuce dlzoby. Plus vzhladom na naznacene sa o to vsetko mal predsa postarat Phil, ale zjavne to zanedbal (preto na konci naprazdno preglgol, tie vtipky o odpojeni plynu a pod. neboli iba vtipky ;-) ). Kvoliva rozsahu nie su dolezite dovody preco, ale proste to nezvladol (dan kludne platit mohol, v pripade dlzob vsak staci prehliadnut par postovych zasielok a je to davno pase - plus ked je clovek 30 rokov prec, tak zivot nanho nepocka, Phil mal urcite rodinu, mozno sa stahoval a bral tie veci za vybavene; tych moznosti je vela a priznam sa, ze som sa nad nimi vobec nezamyslal ;-) ).
02.10.2013
jurinko
[pokr.] Ono vrtat sa v tom je asi nie uplne ziaduce, je to absurdny fejton a riesit, ci by bol Phil taky nezodpovedny alebo nie, ked o nom (ani ja sam) nic nevieme, je take spekulovkanie :-) Mne na tu myslienku staci, ked vidim, ako niekto pride, ze ma dlzobu z roku 1998, ktoru dal veritel na sud v roku 2001, kym sud pravoplatne rozhodol, bol december 2003 a kedze si exekutor dal nacas, tak vyzva na platenie (plus trovy a vsetko) mu prisla teraz niekedy - a manicek uz davno zabudol, ze si nejake peniaze pozical, ze prehral nejaky sud, ze to este nezaplatil a ze to hadam bude chciet od neho niekto vymoct, pride a pyta sa, co s tym. A bohovsky sa divi, ked odpoved znie, ze to mal zaplatit najneskor v roku 2003 a ze uz teraz sa s tym akosi neda nic robit. A tiez su to inak uplne normalni ludia, ani nemusia byt odcestovani. ...
02.10.2013
jurinko
[pokr.] Jedna obalka sa strati, druhu si nevyzdvihnu a vrati sa odosielatelovi, tretiu ignoruju - a zrazu obstavane ucty, zrazky z platu a slzy v ociach. Preco by sa to nemohlo stat aj kozmonautovi, na ktoreho sa jeho tim (za hojnej pomoci pravnikov, mysliacich aj na nemajetkovu ujmu a vsetko) vykaslal, ved ma oproti nim 30 rokov zivota navyse? Mozno mu vsetci tak trochu aj zavideli, iba mamicka mu akurat chodila polievat kyticky, kym nezomrela, a Phil v euforii z prveho letu nieco drobne zanedbal, co casom narastlo do rozmerov drazby domu (co si zas nevsimol kvoli kariere trebars :-) ) Vysvetlenia su, mna skor stve, ze som si myslel, ze tato tema v spolocnosti rezonuje viac a ze sa to viac trafi do bezneho citatelskeho vkusu. Ale to uz viete ;-) Len z toho zas nerobte roman, kde treba vsetko vymakat, lebo to by som sa opat do 45000 znakov netrafil ani zdaleka :-D
02.10.2013
mayo
teraz neviem, myslel som ze vymahat skodu je mozne az od urcitej vysky. ved aj ked mi niekto z penazenky ukradne 200 eur, policajti ma vysmeju, ze to nestaci na trestny cin. viem ze existuju rozne vymahacske spolocnosti, ale tie pracuju skor na zaklade strasenia ludi, nie ze by mali pre svoju cinnost solidne pravne opodstatnenie. ale jasne, situacia sa kludne mohla vyvrbit aj takto. ja len ze je mozno problem iba v tom, ze citatel si radsej precita nieco neskutocne pozitivne, nez pozemsky realisticke... dolezity je pocit, s ktorym hlavny hrdina z poviedky vyviazne. citatel sa s nim predsa stotoznuje, investuje do neho svoje emocie. a ked nakoniec hrdina ostane porazeny byrokratickou masinerou, citatel je sklamany. ak by si toho kozmonauta vykreslil ako nesympatickeho supaka, mohlo by to byt naopak - citatel by odchadzal s dojmom zadostucinenia a mozno aj stipkou skodoradosti.
02.10.2013
mayo
ale ja len tak teoretizujem, sam pisem ako ma napadne. (btw ale nieco ako premlcacia doba pri pohladavkach existuje, nie? 4 roky tusim?)
02.10.2013
mayo
a k tomu ake temy rezonuju spolocnostou - ak sa nejaka taka prkotina prihodi "inym ludom" tak je to vacsine z nas fuk. ved mu neukradli oblicku, ani nema smrtelnu chorobu. je mlady, zdravy, vie pisat a citat, ma pristup k cistej, zdravotne nezavadnej vode a dokonca k internetu... je na tom lepsie nez 98% ostatnych ludi na zemi.
02.10.2013
jurinko
mayo, bez toho, ze by som sa ta chcel dotknut, tak si krasny priklad cloveka, ktory nema pravne povedomie. Vela ludi si mysli, ze jedinym nasledkom porusenia pravnej povinnosti, je trestnopravna zodpovednost. Ale to tak vobec nie je. To, ze trestny cin je az od nejakej vysky, je pravda. Ale obcianskopravne zavazky takto limitovane nijako nie su. Kludne sa mozes ist sudit o 5,- EUR. Bude to sice tzv. bagatelny spor a z ekonomickeho hladiska by si bol blazon, pretoze naklady spojene s vymahanim by boli vacsie, nez hodnota sporu, ale v pohode to mozes absolvovat. Co sa tyka premlcania, tak jednak existuju dva typy premlcacej doby (objektivna a subjektivna) a jednak uplatnenie prava na sude tuto dobu pozastavuje. V pripade, ze sud to pravo prizna, zacne plynut nova, 10 rocna lehota na vykon. A ta sa zas pozastavuje, ked to niekto da exekutorovi. Preto sa stane, ze sa plni aj po 20 rokoch ;-)
02.10.2013
jurinko
(po 20 rokoch od vzniku povinnosti, nie odkedy to dali exekutorovi ;-) )
02.10.2013
mayo
v pohode, ved ja viem ze je to tak, o tychto veciach nemam sajnu :) rad sa necham poucit.
02.10.2013
Puf
No ved fajn, bolo to absurdne, ale nie az tak absurdne aby som sa nechtiac hned nezamyslala nad roznymi inymi moznostami a to mi rusilo prijem. Ale to asi svedci o tom, ze mam predsa len o temu exekucie zaujem :)
02.10.2013
jurinko
Puf, teraz si ma krasne oblukovym svihom dodzubala uplne vo vsetkom :-D Celkom sa mi to paci :-) GJ!
02.10.2013
Puf
Priznam sa, netusim ako sa mi to podarilo, ale ked sa tesis, vdacne ;)
02.10.2013
kAnYs
Cool, mne sa to pacilo :) Trochu rychlo napisane mi to pripada, ale ma to dobru pointu. Jedna vec, ale to je skor take hnidopisstvo: "na obrazovke na pár sekúnd preblikol obraz kokpitu, zafarbený do červena." eh, redshift je sice pekny, ale neaplikovatelny v tomto smere. Vzhladom na to, ze sa na kozmonautov kokpit pozerali v telke a nie v dalekohlade. Redshift v podobe radiovych vln by sa prejavil ako vyssia vlnova dlzka, cize na prijem by museli menit frekvencny filter primaca (hm ako sa tomu odborne hovori?), informacia obsiahnuta v tomto vlneni by vsak zostala rovnaka. Dilatacia casu je nieco ine, ale ked si zas zobereme, ze by asi islo v blizkej buducnosti o digitalny signal, skor by islo o lagy a vypadky signalu, prodlevy v buffrovani streamu a podobne, ako o deformovany hlas. Ale inak, super. 7 :)
05.10.2013
jurinko
kanys, asi mas recht :-) Ale cerveny posun je viac cool, nie? :-D
05.10.2013
kAnYs
Ani nie, ked to bije do oci. Ale tak, povedzme si pravdu, Bannerova premena na Hulka a nasledny face-punch lietajucej rybke v Avengoroch bol tiez cool, napriek faktu, ze uz Hulk sam o sebe je totalna píčovina. Takze ok, moze byt ;)
05.10.2013
mayo
kanys, mas postreh. myslim ze toto je proste error a ked ma ist o poriadnu scifi poviedku tak nesmieme vybocovat zo znamych faktov, ci ich prekrucat pretoze autorovi sa to zda efektne. to je potom presne ten druh nezmyslu ako ked vo vakuu pocujeme strelbu a vybuchy. jasne ze cela premisa Hulka je z vedeckeho hladiska blbost ale ved ten film sa ani na na nic ine netvari nie? :)
06.10.2013
jurinko
Jasne, ze to je chyba, ja sa ani nesnazim tvarit, ze nie. Vznikla z toho, ze sa mi to zdalo byt cool a blizsie sa nad tym nezamyslel, nie z toho, ze by som to studoval, ale rozhodol sa to tam dat, lebo ved citatel "zozerie" :-) Ale zas, je to z dejoveho hladiska pomerne bezvyznamne, takze sa ohradzujem voci porovnavaniu s Hulkom (tam je na hovadine postavena cela existencia hlavnej postavy, a teda aj vsetok pribeh, ktory nasleduje.. co ako uz nasledne moze byt premakany) ;-)
06.10.2013
kAnYs
Ved hovorim ze to je detail :) No sweat. Len som citil potrebu to podotknut, nato tu predsa sme. A ten Hulk bol na margo tej "coolness" (tej? toho?... zneje to ako tej), iba hyperbolizacia konceptu "ked je to cool, fyzika ide stranou".
09.10.2013
mayo
no, ja stale neviem co je cool na tom ze sa vedec meni na tupu zelenu nafuknutu potvoru. ale asi nie som target audience :) vlastne si ani za boha neviem spomenut ci som ten film vobec videl...
09.10.2013
kAnYs
Si nevidel Avengerov?
09.10.2013
mayo
nevidel :) z komiksovych filmov hadam len "Watchmen".
09.10.2013
jurinko
Ved ja to neberiem v zlom, jasne, ze ste/sme tu na to ;-)
09.10.2013
Kr4b
Ako to všetko viete? Len z čítania iných scifi alebo čítane nejaké vedecké články alebo čo? Keby na to kAnYs neupozornil, ani by som nevedel, že tam niečo technicky nesedí a... vlastne o tom neviem stále :D
09.10.2013
mayo
ak Ta zaujimaju technicke detaily tak napriklad na wikipedii je toho dost. pre tuto poviedku si mozes vyhladat napriklad heslo "dopplerov jav".
09.10.2013
William Cody
Suhlasim pridlha startovacia sekvencia v pomere k pointe poviedky a pribehu. Mne ucet za telefon nevadil, hoci chapem, ze sa to moze zdat prijednoduche, no ako vtipny paradox to mohlo byt. Trochu ma sklamal maly rozsah, nakolko sa jednalo o poviedku z CEFA, precital by som si nieco dlhsie a akcnejsie..
09.10.2013
Nadalan
Gratulujem k publikovaniu pre Kozmos :-) Citujem jednu z porotkýň:"Časopis Kozmos si na publikovanie vybral poviedku Juraja Kaščáka Relatívne dlho, relatívne krátko. Mňa, rovnako ako ďalších porotcov z minulého roka, tento text nijak zvlášť nedostal. Ani na takéto poviedky však po súťaži nezanevrieme, pretože čo nezaujme jedného, môže osloviť druhého. A to sa aj stalo. ... šéfredaktor časopisu Eugen Gindl sa rozhodol pre text od Juraja Kaščáka. Táto poviedka súťažila v minuloročnej Martinus Cene Fantázie a umiestnila sa pod osemdesiatkou. Takže, ak si myslíte, že vaše texty nezaujali, nie sú vo finále, prípadne aspoň v hornej desiatke a tým rovno aj skončili, zapadli prachom a sú de-facto stratené, môže sa ešte stať, že po roku sa vám ozvem a spýtam sa vás, či súhlasíte s publikovaním vašej poviedky v časopise a s ponúkanou finančnou odmenou."
04.06.2014
jurinko
Dakujem za gratulaciu :-) Preco si musela citovat prave tuto cast? ;-)
04.06.2014
kAnYs
Wow. Grats. Kolko ti dali za slovo? :)
05.06.2014
Nadalan
Pretože to dáva všetkým autorom nádej, že aj keď neskončia v súťaži na prvých priečkach, tak to neznamená, že napísali nezaujímavú alebo nedajbože zlú poviedku. Poukazuje to na fakt, že porotcovia predstavujú významnú, ale nie štatisticky významnú, vzorku ľudí, ktorá určí či je poviedka dobrá zlebo zlá. Proste stále existuje šanca, že im len v danom momente, v daný deň, kedy mohlo pršať, alebo v TV dávali už 7.krát za posledný mesiac Stars Wars, nesadla. Potom príde zástupca časopisu a povie si - toto je presne to, čo hľadáme. Toto chceme. A to je super :-) Mne sa táto tvoja poviedka páčila. Takže vážne úprimne gratulujem. Po prečítaní Luciinho príspevku na blogu som si ešte overovala či to je naozaj tvoj textík. A je :)
05.06.2014
jurinko
Tak potom som rad, ze to vnimame rovnako a tesim sa, ze moje poviedky maju citatelov :-) kanys: Na slova by som to neprerataval :-D A ako gentleman ti na tvoju otazku vlastne aj tak nemozem odpovedat :-) (Ale navod ti mozem dat: Nie je to vobec zle, publikovat desat poviedok mesacne a clovek sa aj uzivi, sice skromne, ale uzivi ;-) Myslel som si, ze to bude omnoho nizsia suma :-) )
05.06.2014
Nadalan
Ešte by ma zaujímalo, či ti to budú pred uverejnením revidovať a ako moc. Či budú zmeny aplikovať s tvojim súhlasom, alebo aj bez neho. No a na tú ilustráciu som samozrejme zvedavá :)
05.06.2014
jurinko
Sme dohodnuti, ze mi to poslu s oznacenymi zmenami, este som nedostal navrh redakcne upravenej verzie. Na ilustraciu sa dost tesim aj ja :-)
06.06.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.