Konečne vystúpila na letisku José Martí International len 15 km juhovýchodne od hlavného mesta Kuby - Havany. Cestu lietadlom ledva vydržala. Bola zvyknutá cestovať 1. triedou, vlastne iným spôsobom nikdy ešte neletela. Tentokrát sa nevedela dočkať, kým pristanú. Šampanské sa jej zdalo príliš teplé, letušky vtieravé, filmy nezaujímavé a dokonca si dovolili položiť jej na stôl vázu s ružovými orchideami. Neznášala ich. Vlastne neznášala všetky kvety. Tie sú pre ženy, ktoré sa nevedia oceniť. To ona teda vedela a pokiaľ ju chlap neobdaroval drahým šperkom, nemala sa s ním o čom baviť.

Peňazí mala vždy dostatok. Mohla sa považovať za bohatú. Jej otec, pôvodom Turek, vlastnil spoločnosť, ktorá bola jednou z najväčších prepravcov ropy. Študovala na najlepších zahraničných školách, ktorým vďačila za bezchybné ovládanie štyroch jazykov. Momentálne viedla nízkonákladovú leteckú spoločnosť, ktorá vynášala veľké peniaze. Nikdy sa o nič nemusela starať, mala na to tím ľudí. Mohla si dovoliť všetko, čo si kedy zaumienila. Aj teraz ju už pred letiskom čakalo nové Audi R8. Ním si urobila radosť na svoje nedávne 32. narodeniny.

Samozrejme, s vekom sa nikomu nechválila, aj keď málokto by jej tipoval práve toľko. Podstúpila zatiaľ len dve plastické operácie. Nechala si zúžiť nos a zväčšiť prsia. Ani predtým ich nemala malé, ale teraz sa krásne vynímali na jej štíhlom tele a čo bolo najlepšie, nemusela nosiť podprsenku.

Uvedomovala si svoju fyzickú krásu a príťažlivosť. Po jej tmavej pokožke, jemnej pleti na tvári so zlatistými očami, materským znamienkom na pravom líci, blonďavých dlhých vlasoch, vysokej postave s úzkym pásom a dlhými nohami muži šaleli. Rada ich trápila. Keď sa raz rozhodla, obeť nemala šancu.

Vnútorne pociťovala nevýslovnú radosť pri predstave žien čakajúcich doma s večerou na manželov, ktorí im nedonesú ani už spomínané hnusné kvetiny, kým jej kupovali predražené dary a hádzali sa k nohách.

Nasadla do pristaveného Audi, pokochala sa jeho žiarivo bielou farbou, zhlboka sa nadýchla vône kožených sedadiel a vyštartovala. Do hotela to mala sotva pol hodinku. Santa Isabel. To bol jej najobľúbenejší. Zvykla tu tráviť pár týždňov v roku. Stará architektúra hotela ju napĺňala pokojom. Za iných okolností nebola ochotná vo svojom živote tolerovať nič staré a zanedbané. Keď stupila na plyn, konečne sa dostavil známy pocit úľavy. V tej chvíli bola ochotná zabudnúť na nepríjemnosti z lietadla. -Že orchidey!- Zasmiala sa nahlas.

Ešte predtým ako sa ubytovala, prešla námestím Plaza de Armas, ktoré bolo centrom mesta. Už po niekoľký raz sa zahľadela na významné budovy z koralového vápenca. Nedokázala však pochopiť ako sa ľudia pod hranicou chudoby dokážu stále doširoka usmievať a tancovať salsu, či iné kubánske tance priamo na uliciach. Pri myšlienke špiny v ich domovoch a nedostatku financií ju striaslo od hnusu.

Nejedávala nič z produktov ponúkaných na trhoch. Stravovala sa výhradne len v hoteli alebo najexkluzívnejších reštauráciách mesta. Tých bolo pár, keďže uživiť ich pri vysokých cenách bolo pre miestnych obyvateľov priam nemožné.

Po prechádzke vybalila svoje preplnené kufre v apartmáne. Rezervovala si ten s výhľadom na trblietavé pláže Playas del Este. Izbe dominovali červeno-zlaté farby. Veľký kryštálový luster visel priamo nad mohutným mahagónovým stolom. Na zemi sa rozprestierali jemné, chlpaté koberce a uprostred obrovská vysoká posteľ.

Pri výhľade z okna pocítila teplo a už sa videla oddychovať na horúcom piesku pod slnečníkom. Dúfala v minimum ľudí a hlavne rodín na pláži. Niekedy ju pri pohľade na tie čierne spotené telá domorodcov až napínalo.

Keďže ručička teplomeru sa blížila k štyridsiatke, rozhodla sa pre studenú sprchu. O pár hodín za ňou príde. Martin. Jej nový milenec. Tvár a telo ako z katalógu. Bola ochotná mu tolerovať aj malý všeobecný rozhľad, hlavne že ju vedel poriadne uspokojiť. -Veď aj tak s ním rátam len na pár týždňov.- Jediný chlap za posledné mesiace, s ktorým bolo dosiahnuť orgazmus ľahšie, ako prinútiť personál baru na prvom poschodí spraviť kvalitné mojito, či daiquiri. To bývali prvé drinky, ktorými začínala dovolenku, ale keďže obsluha sa stále nepoučila ako ich správne namiešať, výrazom svojej tváre im jasne dávala najavo, že ona „toto“ piť nebude. A určite ani platiť.

Po sprche sa cítila svieža. Obliekla si biele bikiny, ktoré dokonale zdôrazňovali jej tmavšiu pleť, prehodila cez seba tuniku a nasadila si klobúk. Z mini baru vybrala malú fľaštičku bieleho rumu. Vypila ju na jeden hlt a na vysokých opätkoch zamierila na pláž rozprestierajúcu sa za hotelom. Pri nastupovaní do výťahu sa dvere zatvorili príliš rýchlo a nová tunika ostala zaseknutá medzi nimi.

Nastávajúci krik sa rozliehal po celom hoteli a do pár minút ju technici z dverí vyslobodili. S červeňou v tvári nadávala vedúcemu. Rozprávala plynule po španielsky a ten len sklopil zrak, lebo tušil čo bude nasledovať. Tunika to síce prežila bez trhlín, no aj tak si ju vyzliekla, hodila po ňom a nezabudla dodať, že očakáva preplatenie. Len tak v plavkách vyšla z hotelových dverí.

Bola neskutočne nahnevaná. -Čo je to za deň? Od rána ma stretajú len samé problémy. Najprv nekonečný let, potom zle namiešané drinky a teraz toto. Všetci sa museli načisto zošalieť. Veď ja im ešte ukážem. Nenechám si predsa pokaziť svoju obľúbenú dovolenku.-

Na pláži bolo len pár ľudí. Pomaly ju hnev začal prechádzať. S úsmevom ju privítala čašníčka, ktorá ju zaviedla k ležadlu so slnečníkom a ponúkla olovrant a miestny drink. Vybrala si alkoholický a minerálku. Neskutočný hlad, ktorý zrazu pociťovala spôsobil, že dezert zjedla hneď a potom sa už nechala oddávať bezmyšlienkovitému stavu mysle a teplým lúčom slnka. V mori si plánovala zaplávať neskôr.

Keď upadala do sladkej pavučiny spánku, niekto silno drgol do ležadla. Strhla sa a posadila. Bolo to dieťa, ktoré zakoplo a teraz si ležiac v piesku držalo nohu a nariekalo. K nemu už bežala jeho matka. Opäť do nej vošla neskutočná zlosť a Kubánke poriadne vyčistila žalúdok. -Ja som si predsa za dovolenku zaplatila nemalé peniaze a určite netúžim po tom, aby ma otravovalo nejaké nevychované decko.- Žena stískala chlapca na rukách a s prosebným pohľadom sa ospravedlňovala za vzniknuté problémy.

To ju však neuspokojilo. Naďalej sa rozčuľovala a kričala tak silno, až sa okolo nich vytvoril hlúčik ľudí, ktorí vzniknutú situáciu so záujmom sledovali. Jeden z nich sa ženy s dieťaťom zastal. To však nemal robiť. Pozrela na neho, celá červená v tvári priskočila a strelila mu facku. -Čo si vôbec dovolil ozvať sa?- Keď sa otočila na odchod zakrútila sa jej hlava, zatmelo pred očami a cítila ako sa jej kolená a ruky zabárajú do piesku. Potom už nevnímala nič.

Keď otvorila oči, kľačala na zemi. Dívala sa na staré, zažltnuté linoleum. Cítila z neho pach cigariet, alkoholu, moču, pokazeného jedla a všimla si červené kvapky dopadajúce rovno pod jej tvár. Chvíľu trvalo, kým pochopila, že je to jej vlastná krv. Premohla bolesť v celom tele a rukou si chytila tvár. Vtedy zbadala na ramene žlto-hnedé modriny. Špina pod neupravenými nechtami ju zarazila. -Vždy si dávam záležať na dokonalej manikúre.- Uvedomila si, že má rozbitý nos a nemôže poriadne otvoriť oko. Len matne vnímala vzdialené zvuky, ktoré sa čoraz viac približovali. V hlave jej hučalo a ostrá bolesť bola na nevydržanie.

Zbadala nad sebou tučného muža. Opatrne otočila hlavu. Bála sa. Stále nevedela kde je a čo sa stalo. Táto miestnosť vyzerá ako kuchyňa. Stará, zanedbaná a špinavá. Na platničke sa niečo varilo. Neznámy na ňu kričal a na pästi mu zbadala červené stopy. To on bol príčinou jej zdevastovanej tváre. „Čo sa tam ešte váľaš? Nemala si dosť? Dones mi už konečne niečo jesť a utíš tých pankhartov“, už tak nekričal. Nevedela či sa rozpráva s ňou, nechápala jeho slovám a tak sa mu pozrela do tváre. Mal začervenanú, nečistú pleť, holú hlavu a tvrdé krvavé oči upieral priamo na ňu. -On sa rozpráva naozaj so mnou. Aký pankharti?- A vtedy, vo všetkom tom hluku započula jemný detský plač. Pozrela do kúta a cez nezasiahnuté oko rozpoznala dve detské postavy. Asi 5 ročný brčkavý chlapec a menšie dievčatko. Obaja boli špinaví a polonahí. Pozerali na ňu s láskavým pohľadom a nestíhali si utierať slzy.

„Si hluchá či čo? Bolo ti málo? Chcem už konečne niečo jesť! A nezabudni na pivo“, zreval a kopol ju do brucha. Zvalila sa na bok a na pár dlhých sekúnd nevedela chytiť dych. Zvíjala sa a nedokázala zo seba vydať ani hlások. Kým sa opäť zahnal, stihla sa postaviť na nohy a povedať, že večera už bude. Nechápala ako jej slová samé vychádzali z doráňaných a opuchnutých pier. Kolená sa jej triasli. Celé telo mala posiate modrinami. Niektoré boli už staršie.

Bola bosá a na sebe mala deravé tepláky a staré špinavé tričko. Sama sebe smrdela špinou a potom. Vošla do vedľajšej miestnosti. Bola prázdna. Len červeno-čierny koberec a jeden starý gauč. Už to nevydržala a slzy sa jej z očí začali rinúť. Plakala tak silno, že sa nevládala ani nadýchnuť. „Mami, mami neplač už“, povedalo dievčatko a objalo ju okolo nôh. -Mami? Aká mama? Veď ja nemám deti. A určite nie s týmto mužom.- Videla strach v detských tvárach a prestala plakať. Musí byť silná. Zohla sa a opýtala dievčatka: „Kto si? Ako sa voláš? A kto je ten chlapec? Ako ste sa sem dostali? Ako dlho som tu ja?“ Otázky sa z nej len tak sypali.

Dievčatko ju pohladilo po líci a so zmäteným pohľadom odvetilo: „Mami, neboj sa. Dnes ti už nič neurobí, veď ho poznáš. Keď sa naje, dá nám všetkým pokoj. Tak ako každý večer. Mne a Samkovi dnes neublížil. Skryli sme sa pod vaňu, kým si ležala v kuchyni.“

Hľadela do dvoch detských tvárí, ktoré predtým nikdy nevidela. A predsa pocítila lásku. Takú obrovskú a silnú, že by v tejto chvíli za týchto anjelikov obetovala všetky peniaze sveta a celý svoj život. Cítila, že ich niečo spája. Spája ich pokrvné, ničím nerozdeliteľné puto. Nič také predtým nepociťovala. Vedela len, že mužovi vo vedľajšej izbe nedovolí sa k nim ani priblížiť.

„Kurva! Kde si s tou večerou?!“ Zreval. Vystrela sa a vošla do kuchyne. Čo mu má dať na večeru? Veď je v cudzom byte. Špinavom, smradľavom a prázdnom. Odkiaľ mám zobrať jedlo? Na sporáku stál malý hrniec. Otvorila ho a zbadala v ňom nedefinovateľnú hustú masu žltastej farby. Ovoňala. -Kaša zo zemiakov. Odkiaľ sa tu nabrala?- Je teplá, musela sa len pred chvíľou dovariť. Nabrala z nej na tanier a odniesla pred muža. „Fuj, zasa tento grc. Zajtra chcem mäso. Je mi jedno, kde ho zoženieš, ale ak ho tu večer neuvidím, ty aj tí malí bastardi sa máte na čo tešiť!“ Zaboril lyžicu do taniera. „Čo čumíš? Kde je to pivo?“ Otočila sa a premýšľajúc sa vrátila do kuchyne. -Kde tu mám nájsť pivo?- Otvárala dvere skriniek, ale nič v nich nebolo. Vtom k nej podišlo dievčatko s pivom v ruke. „ V kúpeľni pod vaňou. Asi si zabudla, kde si ho pred ním skryla.“ Rýchlo ho podala mužovi a potom spolu s deťmi bez slov sedeli na špinavom, vytuchnutom koberci. Vaneska. Tak ju oslovoval jej brat. Ľahli si tesne k nej a prikryli sa tenkou dekou. Vonku sa začínalo stmievať.

„Povedz nám rozprávku. Tú o krásnej pani, ktorá je veľmi bohatá a chodieva sem na dovolenku. Tú čo máme najradšej.“ -Čože? Veď to som ja. Aká rozprávka?- No z jej úst začali plynúť vety a vytvorili príbeh, ktorý opisoval jej krásny bezstarostný život, ktorý zažívala pred týmto peklom. Deti zaspali.

Vstala a nakukla, čo robí muž. Spal na gauči a hlasno chrápal. Alkoholové výpary ju štípali v nose. Teraz to pôjde. Odídem. Podišla k vchodovým dverám a natiahla sa za kľučkou. V tom jej ruka zmeravela. -Nemôžem predsa odísť. Čo moje deti? Moje?- V jej vnútri sa bili protichodné pocity. Chce naspäť svoj život. Musí ujsť a zavolať si pomoc a vrátiť sa do svojho bezstarostného života. Nemôže opustiť tieto krásne deti a nechať ich napospas osudu. Zmierená so svojou situáciou a naplnená láskou pri pohľade na malé nevinné tváričky ostala.

Rozhodla sa osprchovať, aj tak dnes už nezaspí. V kúpeľni, ak sa tak vôbec dala nazvať malá rozpadajúca izba, stála ošúchaná hrdzavá a zablatená vaňa. Pustila vodu. Len studená. -Nevadí, aj tá mi spraví dobre.- Vyzliekla sa a v popukanom zrkadle na seba pozerala. Bola to ona. Vyzerala však zostarnutejšie. Biele vlasy mala zlepené, tvár hrala všetkými odtieňmi modrej a žltej. Otvoriť dokázala len jedno oko. Prešla si vráskavými prstami ruky po zaschnutom pramienku krvi, ktorý sa tiahol z ľavej nosnej dierky a spodnej pery. Prsia mala ovisnuté. -Toto nie sú moje silikóny.- Okolo brucha nahmatala nadbytočnú kožu a zahliadla jazvu. Takých si všimla viac ale táto bola iná. Už ju raz videla. V lete na kúpalisku sa jej kolegyňa pochválila cisárskym rezom. Jazvy vyzerali rovnako. -Och, Bože. Moje deti.-

Schúlila sa do špinavej vane. Bolo jej to úplne jedno. Pustila vodu a v momente jej od chladu naskočili zimomriavky. Len tam sedela a ľadovou sprchou si nechávala otupiť všetky zmysly. Do reality ju vrátilo zahrkotanie vo vodovodných trúbkach. Vypla vodu a pohľadala čisté šaty. Našla ich len pár, čisté neboli určite ale aspoň tak nesmrdeli. Vrátila sa do izby k deťom. V ich tvárach zrazu zbadala niečo známe. Svoje zlatisté oči a plné pery. Samko mal na líci presne také znamienko ako ona. Hľadela naň celú noc.

Keď sa začalo rozvidnievať, začula ako sa muž preberá. S nadávkami sa dvíhal z gauča. Vyšla z izby a zavrela dvere, aby nezobudil deti. V spánku boli také nevinné a spokojné. Spoza zárubne ho sledovala. Ešte malátny si zapálil cigaretu a odkašľal. Pri tom zvuku ju naplo. Všimol si ju a rýchlo vykročil k nej. Nestihla zareagovať a už ju za vlasy ťahal dnu. „Poď!“ Precedil pomedzi zuby, v ktorých držal cigaretu.

Držal ju oboma rukami a keď sa mu začala vzpierať udrel ju svojou mohutnou dlaňou. Spadla rovno na gauč a pocítila, že nezahojená pera jej opäť krváca. Zvalil sa celou váhou na jej útle telo. Cítila tlak na hrudi a nevládala sa nadýchnuť. Niečo v nej však neprestávalo bojovať. Kričala a metala sa mu v náručí. Bol silnejší. Videla ako chytil zvyšok zapálenej cigarety medzi prsty a začal jej koniec približovať k vzpierajúcemu sa ramenu. Keď sa ohorok dotkol jemnej kože začula praskanie a pocítila pach zhoreného mäso. Bolesť nevnímala. A predtým ako upadla do bezvedomia si všimla .... pohľady svojich detí spoza dverí.

Prebúdzala sa pomaly. V spánkoch jej tepala tupá bolesť. Lenivo otvorila oči, no všetko bolo rozmazané. Vnímala tiché hlasy a tiene nad sebou. Ležala na niečom mäkkom. -Posteľ. Aká je len voňavá.- Pocítila na líci cudziu ruku. Hladkala ju jemne, s láskou. Keď sa jej pred očami úplne rozjasnilo spoznala svoju hotelovú izbu. Nad ňou sa skláňal jej milenec. -Martin. Môj drahý. Ako ho len rada vidím. Ale čo tu robí? Ako som sa sem dostala? Ušla som z toho bytu?- Snažila sa rozprávať, no v ústach cítila neskutočné sucho. On sa nad ňu naklonil, priložil k jej perám pohár studenej vody. -Aká je len sladká. Najlepšia voda akú som kedy pila.- Prehovoril na ňu: „Len pomaly. Som pri tebe. Na pláži si mala nehodu a udrela si si hlavu. Bol tu aj lekár, všetko je v poriadku. Máš len oddychovať. Prebrala si sa po troch hodinách. Keď som prišiel akurát ťa privážali do hotela. Ako sa cítiš?“

„Kde sú moje deti? Čo sa stalo s tým chlapom?“ spýtala sa ho s očami plnými sĺz. „Zlatko, tá rana bola strašne silná. Museli ju zašiť. Niečo sa ti prisnilo,“ odpovedal milo a pobozkal ju na čelo.

-Neverím. Nebol to len sen. Musím sa presvedčiť.- Zdvihla obe ruky a zadívala sa na ne. Boli čisté a jemné s dokonalou manikúrou. S námahou sa postavila a presunula do kúpeľne. Pred zrkadlom sa vyzliekla a obzerala svoje telo. Jemná a čistá pleť na tvári, ploché bruško a silikónové prsia. Nikde ani známka modrín, či odrenín. -Naozaj sa mi to len prisnilo?- Vrátila sa do postele, kde ju už čakala obľúbená teplá polievka. Po nej opäť zaspala a prebudila sa až ráno.

Cítila sa oveľa lepšie a aj napriek výstrahám milenca sa rozhodla prejsť po meste. Na recepcii si dala mojito. Chutilo výborne. Jemná chuť bieleho rumu a voňavej mäty v jej tele rozprúdili krv. Hnedý cukor ju pošteklil na jazyku. Poďakovala a nechala aj prepitné. Čašník ostal prekvapený, ale potešil sa.

Slniečko ju hrialo na pokožke. Jeho lúče príjemne šteklili celé vnútro tela. Sledovala deti šantiace vo vlnách azúrového mora. Ich smiech vohnal do jej očí slzy radosti. Cítila teplo vlniaceho sa vzduchu nad horúcim asfaltom a musela sa usmiať. Všade bolo plno kubánskych rodín. Pôsobili tak spokojne a ona nasala všetku ich energiu. Uvedomovala si lásku ku všetkým tým ľuďom.

Prechádzajúc popri malých tavernách jej zmysly očarila vôňa tabaku a miestnej kávy. Zamilovaný pár, ukrývajúci sa pred horúcim slnkom v tieni palmy, sa oddával bozkom. Starší pán umýval svoje auto hadicou a popritom striekal vodu na všetkých naokolo, aby ich osviežil. Keď sa pozrel na ňu, len jemne prikývla a vychutnala si studené kvapky dopadajúce na jej rozhorúčenú kožu. Mladá žena so širokým úsmevom šúľala na svojom štíhlom stehne cigaru pre chlapca, ktorý ju so záujmom sledoval. Všetci pôsobili čarovne.

Pri pohľade na dokonalé jedlo ponúkané na trhoch, z ktorého sa šírila vôňa po celom okolí, dostala neskutočný hlad. Nevedela si vybrať z množstva dobre vyzerajúceho tovaru. Nakoniec sa rozhodla pre kandovanú papáju s čerstvým pečivom. Bola presvedčená, že po prvom zahryznutí jej chuťové bunky zažili orgazmus.

Zastavila sa pri skupinke tancujúcich kubánskych párov a vychutnávala príjemné pocity. Nedokázala spustiť oči z otca tancujúceho so svojou trojročnou dcérou salsu. Zvuky konga lahodili jej ušiam a niesli v sebe energiu po celom námestí. -Ako im je len dobre. Všetci sú takí spokojní. A ja tiež. Život je nádherný.- Viaceré výzvy do tanca od miestnych mužov len s úsmevom odmietala. Obdivovala ich radosť a chuť baviť sa.

Niečo ju zaštípalo na ramene. Keď sa tam pozrela, zbadala ešte nezahojenú červenú jazvu. Jazvu po horiacej cigarete.