Návrat do Gallifrey

Fan Fiction sme tu nemali už pomerne dlho. Prvá poviedka tejto autorky na našom serveri je inšpirovaná Doctorom Who.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Návrat do Gallifrey
Ilustračné obrázky k spacenews - Návrat do Gallifrey / Zdroj Disclaimer
Ležali sme v červenej tráve, hľadeli na to krásne oranžové nebo. Držal ma za ruku a rozprával mi Gallifreyské príbehy. Fúkal príjemný vetrík a z času na čas nad nami preletel strieborný list Gallifreyského stromu. Bolo to také zvláštne a zároveň prekrásne. Ležala som v tej najzvláštnejšej tráve vo vesmíre s ním . S mojím Doktorom. Cestovala som s ním naprieč celým vesmírom a on ma zobral práve sem, tu je jeho domov. Domov všetkých pánov času.
"Je čas ísť." povedal a vstal z trávy.
"Ešte chvíľu, prosím."
Sadol i do tureckého sedu a obzeral si okolie. Viem, že to bolo pre neho ťažké. Vychutnávala som si ten pohľad, vdychovala som z plných pľúc ten čerstvý vzduch. Vstala som z trávy, chytila ho za ruku a pomaly sme kráčali krajinou. Šla som bosá. Jemná tráva mi šteklila nohy. Kde, tu medzi striebornými stromami som zbadala aj zlatú korunu, nádherné zlaté listy, strom žiaril. Odrážal svetlo jedného zo sĺnk a tak vyzeral akoby horel.
Šli sme do mesta. Tam nás čakala Tardis. Celou cestou sme boli obaja ticho, každý z nás si vychutnával krásu Gallifrey. Pre mňa to bolo niečo nové, no preňho to bola iba smutná spomienka. Nepovedal ani slovo o tom, ako táto krásna planéta zanikla, nechcela som to vedieť. Chcela som si ju zapamätať takú, akú ju vidím teraz, krásnu ohnivú planétu. Mesto žilo vlastným životom. No obaja sme vedeli že to nieje skutočné. Vstúpili sme do Tardis a všetko bolo preč.
Otvorila som oči a Doktor držal moju tvár v rukách. Ukazoval mi svoje spomienky. Živo ma do nich vtiahol, aby mi ukázal aká bola. Aká bola jeho Gallifrey. Potom pomaly aj on otvoril oči. Ten smútok v nich ma neskutočne zraňoval. Nechcela som vidieť môjho Doktora smutného. Pohladila som ho po tvári a nežne sa usmiala.
"Bola prekrásna" hlesla som.
Usmial sa, no bol to taký ten trpký úsmev, pretože vedel, že bola prekrásna a teraz je preč. Nastal čas pokračovať v našich dobrodružstvách. Pozrel na mňa tým svojím šibalským chlapčenským pohľadom, napravil si motýlika a spýtal sa ma "Tak kam to bude slečna?" Ani chvíľu som neváhala.
Moja odpoveď znela: " Pristátie na Mesiaci" a zaškerila som sa na neho...

Terezia

Terezia

Diskusia

jurinko
Mna Doctor celkom uspesne obchadza, a tak neviem vobec posudit vztah tohto diela k jeho univerzu, ale z pohladu citatela sa mi to zdalo byt akesi prazdne. Nevieme o postavach nic (ano, chapem, ze sa predpoklada, ze to budu citat najma znalci, ale kym Doctor je hlavna postava a snad ju budu poznat vsetci, kto je rozpravacka? preco s nim cestuje? aky je medzi nimi vztah, okrem empatie a naklonnosti, s ktorou o nom rozprava?), dej tam v podstate nie je a cele je to iba akasi nalada, ktora ma vsak uplne mina, lebo sa neviem vcitit do postav a neviem o tej zaniknutej planete zhola nic, neviem, ci tam zomrela biliarda obyvatelov alebo sa stihli evakuovat, nemam sajn. A tak je to pre mna pomerne zbytocne dielo. Mozno by bolo lepsie, hoci teda pises fanfiction, ten svet skusit nejako predstavit, dat postavam tvare a pozadie (nie zadok, ale background ;-)). A dej by tiez nebol na skodu. Dal som 2
26.02.2014
draculin
Prakticky - nie som si uplne isty, ci by pre Doktora bol navrat na Gallifrey vobec bol mozne, alebo v akej forme platena vobec existuje. Ale budiz, s tym by sa este dalo zmierit. Zabudla si ale ze Doktor je v prvom rade: "Mad Man in a Blue Box". Tu to je prehnane pateticke, na kratkom rozsahu romanticke ako kamion cukru. Takze to myslim ani nevystihuje atmosferu Doktora ako takeho. V podstate to je len taky maly nacrt, ani to nema dej... Z DW sa da vytazit podstatne viacej, toto je len premrhany sladkobolny pokus.
26.02.2014
mayo
"Šli sme do mesta. Tam nás čakala Tardis. Celou cestou sme boli obaja ticho..." tak neviem, ten serial nesledujem ale sudiac podla utrzkov ktore som zazrel - nedokazem si predstavit, ze by Doktor bol pri vedomi a zaroven ticho dlhsie nez par sekund :D
26.02.2014
Puf
Este keby to autorka zakomponovala do nejakej skutocnej poviedky s dejom a tak, dalo by sa to prehltnut. Mayo zabil :)
26.02.2014
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
No, opisy autorke aj celkom idú, deju tam tiež trochu bolo, ale inak by som to príbehom nenazval. Je to skôr taká, francúzsky povedané, "vignette" - taký výjav, dramatizovaný opis, scéna zo života. Ale ktovieakú zápletku alebo hlbší príbeh tam nevidím. Čo je škoda, lebo nie som proti dobrej, napínavej i romantickej fanfic o Doktorovi a jeho spoločníčke (sám mám slabosť pre Nyssu a Claru). Toto je OK výjav, ale ide odnikiaľ nikam. P.S. Nechcem byť zlý, ale ktorýže z trinástich Doktorov to bol ? Lebo niektorí nie sú duchom až takí romantici. ;-) A prečo Tardis ? Nemá to byť skôr TARDIS, tá/ten TARDIS ?
28.02.2014
Terezia
Tak ja som si tam predstavovala 10. doktora.. spolu s Rose, pretože to čo bolo medzi nimi bolo jedinečné a nemenné, vždy keď sa Rose vrátila ju mal doktor rád a často na ňu myslel. A nemyslím si že by doktor stále kecal, vôbec to nieje tak..ale to sú názory ludí ktorí nepozerajú doktora :) pre mňa je to srdcovka a písala som čo som v tú chvíľu cítila.
04.03.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.