Správa

Riaditeľ sa pripravuje na zasadanie Správnej rady. Neznie Vám to ako sci-fi? Tak trochu inak: Jar 2025. Riaditeľ odboru zmluvných vzťahov, táborník Tankred Kolbenhayer sa pripravuje na zasadnutie Správnej rady Slobodného spoločenstva, útvaru vytvoreného účastníkmi Veľkého úteku v roku 1945 na Enceláde a Titáne. Prvá poviedka tohto autora na našom serveri je súčasťou väčšieho celku.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Správa
Ilustračné obrázky k spacenews - Správa / Zdroj Disclaimer
Riaditeľ sa necítil najlepšie. Ale to vlastne nebola nejaká novinka ani pre neho ani pre jeho okolie. Najmenej na dopoludnie však vyčerpal maximálnu dávku liekov proti bolesti, a už o dve hodiny malo začať zasadnutie správnej rady.
Zahľadel sa na obraz na stene a v mysli sa mu vynorili nejasné tváre kolegov. Rozmýšľal nad ich možnými námietkami a pripomienkami. Zvláštne bolo, že na zasadnutie napriek vyžiadanej správe aspoň predbežne nepozvali nikoho z jeho podriadených. Pri pomeroch v rade, a panujúcej zásade zborovosti to bol celkom zriedkavý jav. Nebol si celkom istý či ho má táto skutočnosť tešiť alebo sa jej má obávať.
Vlastne si nebol istý ani predkladanou správou. Misie zo Zeme neboli vlastne zvlášť časté, hoci Cassini sa po okolí motal už dlho, a jeho pobyt sa stále predlžoval. Jeho radary dokázali na Titáne síce mapovať objekty cca od 350 metrov, ale pri hustej atmosfére a mobilite čerpacích jednotiek z našich konštrukčných kancelárií to neznamenalo významné riziko.
Janek s Accipiterom sa však určite na to budú opäť pýtať. Sú to napokon ich stroje. Temer by sa žiadalo povedať, ich základne. A mladý Gesteš ? Nie nemôžem tvrdiť, že by to skupiník Gesteš odflákol. Naopak. V správe sú podrobne rekapitulované spravodajské poznatky i bezpečnostné opatrenia za posledných desať rokov.
Opäť sa začítal do správy. Teda lepšie povedané, snažil sa začítať. Ledva si urobil pár poznámok na margo najnovšieho vývoja medzi úniou, Ukrajinou a Ruskom, keď ho vyrušil krik dvojčiat. Nadýchol sa. Ešte raz. Zhlboka. Vstal od stola a začal pomaly chodiť po pracovni. Dúfal, že to ho upokojí.
Krok za krokom, krik za krikom. Krik neustával. Netušil, či niektoré z detí niečo vyviedlo tomu druhému, alebo len skúšali silu svojho hlasu. Nemali ešte dva roky, a deti na Enceláde kričali radi. Možno tak kričia aj deti na Zemi. Ale skutočnosťou je, že medicína sa osobitne nevenuje detskému kriku či plaču. Toto nie je plač. Je to krik, že až mrazí do kostí.
Mal pocit, že cíti všetky svoje kostné implantáty. Mal ich požehnane. Časť vďaka zraneniam, časť vďaka rednutiu kostí. Umelá gravitácia vo Svätom Svorade síce pracovala slušne, a spolu s ňou pôsobili na obyvateľov aj predpísané cvičenia na centrifúgach a ponory do hlbín Juhopolárneho mora s jeho vysokým tlakom, ale účastníci Spoločenstva mali už od Veľkého úteku sklon k výraznej osteopénii i osteoporóze. O iných chorobách, ktorými Pán skúšal ich vytrvalosť a odhodlanie, ani nehovoriac.
Vytiahol zo sekretára fajku a fajčivo a postavil sa k oknu. Atavistický zvyk. V pracovni nemal balkón, a okno samo ponúkalo výhľad na Námestie. Výhľad, ale nie vetranie. To bolo zabezpečené rekuperačným systémom. Naplnil si fajku, ale nezapálil ju. Samotné jej naplnenie a zatlačenie fajčiva do nej ho upokojovalo.
ǂ
Poznačil si ten odsek jednoduchou rovnou čiarou na pravom okraji. «Súčasný spravodajský potenciál Siete na Zemi sa limitne blíži k nule. Politika Rady, podľa ktorej ani vyšší členovia siete v Európe nesmú mať vedomosť o zadávateľovi, a práca s legendou o podzemí, či už doma alebo v exile dlhodobo znižovala spravodajskú hodnotu Siete. Spôsob nadväzovania kontaktov medzi kontaktným úradom a Sieťou nebol a nie je doposiaľ bezpečný pre známe problémy s ruchovým šifrovaním. Pravidelnejší prenos údajov, ktorý by zlepšil pôsobenie siete, by viedol v krátkom časovom rámci k potrebe notifikácie spoločenstva. Ako je známe, Sieť bola naposledy plne efektívna v prípade skupiny ZIPPER a niektorých individuálnych infiltrantov (Matúš, Markančuk a Parčan). V tej dobe však ešte neexistovali na Zemi rozsiahle radarové programy na sledovanie nebeských objektov.
Strata prirodzenej emigračnej legendy na konci dvadsiateho storočia priamo vynútila vytvorenie náhradnej legendy, čo sa podarilo iba v ojedinelých prípadoch podnikateľského krytia. Už predtým efektivita Siete klesala, a napriek značným investíciám sa situácia stále zhoršuje. Efektivita spravodajstva je tak čoraz väčšmi závislá na vzdialenom sledovaní a rozpracovaní údajovej základne získanej zo sledovania rádiových zdrojov»
Nie je to samozrejme záver, ten musí prijať rada, ale vyjadrenie spravodajského referátu predstavovalo silný argument v prospech notifikácie. To napokon nebola žiadna novinka, spravodajci obhajovali notifikáciu už najmenej v posledných troch správach. Rada však napriek tomu nikdy k notifikácii nepristúpila. Tentokrát však zmenený pomer síl otváral cestu k nej a pred ním stálo rozhodnutie, dosiaľ najvážnejšie v úrade. Mohli od neho závisieť životy vyše osemdesiattisíc účastníkov Spoločenstva.
Krátky, úsečný signál videohlásnika oznámil, že niekto prichádza, a na zlomok sekundy zobrazil skupiníka Gesteša. Samozrejme, že ho vpustil. Bol jedným z dvoch ľudí, s ktorými sa chcel poradiť pred zasadaním rady. Kým Gesteš prišiel, zapol riaditeľ automat, a zadal na ňom objednávky, pre Gesteša čaj z bielych rias, a pre seba miešanú kávu.
Gesteš vstúpil bez pozdravu, ak ním nebolo nedbalé mávnutie rukou. Ako nižší dôstojník mal vyššiemu dôstojníkovi salutovať, ale vzhľadom na postavenie skupiníka Gesteša, ktorého starý otec bol jedným z otcov-zakladateľov Spoločenstva, mu len mlčky podal ruku.
Sadnime si, vyzval ho riaditeľ, a posunkom ho navigoval ku konferenčnému stolu, ku ktorému už bol položil aj čaj pre svojho hosťa. Sám si vzal kávu a prvý dúšok upil postojačky, bez sladenia, aby si vychutnal tých 30 % kávy v zmesi s cigorkou.
- Pán riaditeľ, začal Gesteš priamo, dnes si ma predvolala jeho excelencia regent-opát, a požiadal ma, aby som bol k dispozícii v čase zasadania rady. Celý rozhovor bol o rizikách pre Spoločenstvo, a myslím, že opát bude notifikáciu vetovať.
-To je jeho právo, odpovedal s nedobre tajeným nepokojom riaditeľ. Napokon, možno nebude musieť. Ak nepresvedčím Janeka s Accipiterom, nebudeme mať ani väčšinu hlasov. Viete, skupiník, pre opáta je tých osemdesiattisíc duší zverené stádo, za ktoré sa bude zodpovedať. Päť miliónov našich na Zemi, či deväť miliárd ostatných, tí majú podľa neho svojich pastierov. Mne to síce skôr pripomína príbeh o talentoch, ale to mi neprislúcha hodnotiť, nie som duchovný.
-Právo, neprávo, ale dosiaľ ho takmer nevyužili, za osemdesiat rokov je to azda už aj ústavná zvyklosť, a navyše, ak bude rokovanie ústiť k jednomyseľnému súhlasu, nebude chcieť ohroziť svoje znovuzvolenie. Medzi mníchmi aj medzi duchovnými mimo opátstva je dosť takých, čo by chceli obnoviť kontakty so Zemou, ak pre nič iné tak kvôli pápežovi. Škoda, že ste s nimi viac nepracovali.
-Pán stotník, a to som mal azda obchádzať duchovných, aby robili manifestácie ? Napríklad pod heslami «Pápeža na Enceladus», «Dajte o nás vedieť domov» alebo čo ? Navyše, opáta volia iba mnísi, a tých je koľko ? Pár stoviek. To prakticky znamená, že ich všetkých pozná. Ak dovolíte, nechajme opáta na pokoji, a sústreďme sa na to, ako ho presvedčiť. Hlavné riziká pre notifikáciu sú samozrejme bezpečnostné, a na to sa všetci budú pýtať. Na technické regulovanie nízkej miery kontaktu je riaditeľ Arvay, s tým sa mám stretnúť na Radnici pred zasadnutím, čo je vlastne o dvadsať minút. Takže tri otázky na Vás, skupiník:
-Po prvé, ak prebehne notifikácia, v akom časovom horizonte by ste odhadovali pokus o útok alebo inváziu?
-To by záležalo od toho, kto všetko sa zúčastní. Ak všetky víťazné mocnosti so skutočnou mobilizáciou svojich zdrojov, tak tu môžme čakať ozbrojené sondy tak o šesť-sedem rokov, ak iba hlavné mocnosti OSN, spoločne, tak odhadujeme deväť-desať rokov, ak iba jedna z hlavných mocností, tak sa dá čakať, že ich stroje dorazia k prvej línii varovania, no povedzme o dvanásť rokov, Američania aj Rusi majú problémy s nosnými raketami aj stanicami, a ozbrojenie sond bude vyžadovať aj nejakú dobu zachytávania našich signálov z ich strany, a analýzu nášho možného zbrojného potenciálu. Coup de main neočakávame ani my, ani technici, to je napokon v správe kapitána Milodanoviča, na výsadok naozaj nemá protivník kapacity, no a ešte bude chvíľu trvať kým zmenia Dohovor. Zatiaľ si môžeme užívať, podobne ako v šachoch, túto vzdialenú opozíciu.
-Stotník, v šachoch ste lepší, uznávam. Ale vážne očakávate, že budú kvôli nám meniť Dohovor o vonkajšom vesmíre ?
-Myslím, pán riaditeľ, sú dosť úzkoprsí. Aj keď je tu stále možnosť, že našu notifikáciu nezverejnia, nevezmú nijako oficiálne na vedomie, a ozbrojené sondy pošlú Američania napríklad bez toho, žeby kohokoľvek v OSN vôbec informovali, v tom prípade by sme mohli rovno rátať s nejakým biologickým alebo radiačným útokom.
-Dobre, takže druhá otázka: - V správe Vášho referátu je popísaná nízka efektivita spravodajskej siete. Nenavrhli ste žiadne opatrenia na zlepšenie. Čo urobíte, ak Vám rada uloží ich predložiť ?
-Obaja vieme, pozrel na neho s pobaveným výrazom Gesteš, že sieť môže fungovať lepšie jedine vtedy ak aspoň druhá riadiaca línia vie, pre koho pracuje. Dnes môžeme maximálne porovnávať dáta vydolované z pozemských špionážnych satelitov a jedine to, že máme zopár vlastných strojov na orbite nám umožňuje aspoň časť údajov z nich zachytiť a dešifrovať. V našom bezprostrednom susedstve sú už signály zo Zeme skôr odpad ako dáta. Celá rada vie, že iba cez nabúravanie satelitov sa nedajú riadiť všetky naše operácie. Žiaden náš operačný dôstojník nebol od Veľkého úteku na Zemi, a s našim výkonom nastaveným na operácie okolo Enceládu a Titánu ani nemáme technické možnosti s primeranými nákladmi zorganizovať hoci aj skrytý kontakt alebo vysadenie dôstojníka. Ak napriek tomu budú chcieť opatrenia, navrhnem ich, a všetky budú drahšie ako náš ročný rozpočet. Myslím Spoločenstva, nie úradu.
-Dobre stotník, len sa na rade takto nerozohňujte, mohlo by ich to podráždiť. Poďme teda k tretej a poslednej otázke, ktorú mám na Vás - Čo si myslíte o Zelenej knihe plukovníka Dotzauera ?
-Pán riaditeľ, Quido je na odpočinku päť rokov, ale musím uznať, že vývoj mu celkom dáva za pravdu. Útočná schopnosť nepriateľa technologicky vzaté vzrástla. Samozrejme, je nám všetkým jasné, že sme neutiekli preto, lebo bol nepriateľ technicky alebo vojensky neschopný. Neschopní nevíťazia. Ak by sme však brali Zelenú knihu ako neprekonateľnú, potom je celá naša debata zbytočná. Quido má pravdu v tom, že viac času na prípravu nám zlepšuje naše obranné schopnosti, ale otázka stojí inak: Viac času na prípravu pred čím ? O stave na Zemi máme nejaký prehľad, ale naše vedomosti o vojenskom výskume mocností sú, povedané diplomaticky, útržkovité.
-Stotník, ak toto poviete na Rade, prinajmenej opát Vám otrieska o hlavu logickú rozporuplnosť. Máme útržkovité vedomosti, ale na ich základe odhadujeme, že invázia nám hrozí najskôr o šesť až dvanásť rokov.
-Pán riaditeľ, to je kruh, v ktorom sa motáme prakticky od začiatku. Sme nútení robiť závery z údajov, ktoré máme, údajov máme málo, a rozhodnutie o tom, či oznámiť «urbi et orbi» našu existenciu a anabázu Spoločenstva je súčasne rozhodnutím o tom, či získať nové - otvorené zdroje údajov. Pán riaditeľ, ak je to všetko, dovoľte aby som sa vzdialil.
-Choďte, povedal mu nepredpisovo, a pokynul mu rukou, ako by sa svedčalo skôr na niektorého z regentov.
ǂ
Keď riaditeľ osamel, podišiel ku oknu a zahľadel sa na námestie, ktorého stred zaujímala Veža. Na jej nultom podlaží bola stanica Výťahovej dopravy a Prístav Sv. Andreja. Prvé poschodia Veže, základu architektúry Svätého Svorada, boli obstavaným pozostatkom vrtného modulu. Ten bol zasa podstatnou časťou tela raketového lietadla Pribina na ktorom sa začal i skončil Veľký útek.
Veža, hoci bola obklopená bambusovým hájom (príspevkom kniežaťa Lívia III. Odescalchiho k päťdesiatemu výročiu Spoločenstva) sama vyzerala ako zvláštny strom. Nad stanicou metra bol Prvý uzol, z ktorého viedli tunelové chodníky na štyri strany námestia, asi desať metrov nad nimi bol druhý podobný uzol a ďalej sa zahusťovali. Práve medzi prvým a druhým uzlom boli priestory rady, zvané veľmi jednoducho Radnica.
Mal desať minút, ale napokon, bolo to pár metrov. Niekoľko sekúnd rozmýšľal, či sa má vybrať cez prvý uzol alebo cez stanicu. Mal rád živú zmes ľudí zo stanice i prístavu, dopravákov, chovateľov rýb, pestovateľov rias, ťažiarov minerálov z jadra, zamestnancov elektrárne či výskumníkov. A samozrejme, cesta cez stanicu ho mohla zdržať. Nebola to však voľba medzi pokojnou cestou cez prvý uzol v zamyslení a počúvaním historiek o enceládskych veľrajách. Bola to krátka voľba medzi potrebou politika byť videný, potrebou, ktorá vôbec nevyhasla v gardovom štáte, tomto krehkom pozostatku vojny, a potrebou politika nebyť vnímaný ako drzý či sebastredný. Ísť cez stanicu znamenalo nevšímať si ľudí. Byť videný a nevidieť. Nemal chuť tváriť sa odmietavo, a ešte menšiu chuť meškať. Zvíťazil prvý uzol a riaditeľ Oddelenia zmluvných vzťahov, táborník Tankréd Kolbenhayer sa vybral na radnicu.
ǂ
V útrobách Radnice v prvom rade zašiel za svojím tajomníkom dr. Makovinským, a s ním sa vybrali do kancelárie prof. Ivora Arvaya. Profesor práve prichádzal aj so svojim tajomníkom. Po rýchlych výmenách pozdravov podľa protokolu sa usadili.
-Pán kolega, zahľadel sa Kolbenhayer profesorovi do očí, viem, že ste mali možnosť vidieť viac rozpráv o päťročnej správe ako ja, a viete, že odpor možno v prvom rade čakať od hospodárskych rezortov. - Arvay jeho pohľadu neuhol, ale ani nenaznačil či s ním súhlasí. - Viete, pán profesor, opáčil Kolbenhayer jemnejší prístup, navrhol som toto stretnutie…
-Viem, načo ste navrhli toto stretnutie, pán riaditeľ, odvetil Arvay, pričom už samým oslovením a tónom hlasu mu dal najavo, že ho samostatné stretnutie mimo rady veľmi neteší - vyjadrenie Oddelenia integrovanej infraštruktúry je celkom jednoznačné. Komunikačný, navigačný i prepravný systém a jeho prvky umožňujú dostatočnú selekciu a obmedzenie prenosu a prístupu k dátam, i kontroly pohybu po jednotlivých objektoch a v kritických sektoroch tak, aby po notifikácii boli detegované akékoľvek pokusy o preniknutie do systému a v prípade otvorenia prepravného systému so Zemou tiež zabezpečená dôsledná kontrola tovaru a osôb. Ale toto vyjadrenie nie je v žiadnom prípade vyjadrením názoru na dôvodnosť a celkovú pripravenosť na notifikáciu…
Profesor Arvay ďalej rozprával podrobnosti o svojich výhradách k vyjadreniu prof. Vodrážku ohľadne psychologických a genetických limitov izolácie, a naznačoval podporu tých členov rady, u ktorých očakával riaditeľ Kolbenhayer najväčší odpor. Kolbenhayer ho počúval neveľmi sústredene. Bol to napokon celkom jasný záver monológu, za čo bol Arvayovi vďačný. Teraz už vedel, ako správa dopadne. Práve preto, ešte kým zasadala rada, jeho tajomník Makovinský už organizoval stretnutie s niektorými blízkymi spolupracovníkmi v reštaurácii Protiváha.
ǂ
Stolová spoločnosť sa už bola pokojne usadila okolo stola, ktorý zvykla mať rezervovaný, s dobrým výhľadom na kozub v strede haly, a ešte lepším výhľadom na morskú hlbinu.
-Skutočný mix dôverne známeho a úplne cudzieho, ako v Chestertonovej Ortodoxii, zasmial sa páter Chrysostom, a pokračoval, - myslíte, že by pozemšťania dnešných čias pristupovali k nášmu moru pokornejšie ako kedysi ?
-Podľa toho, čo značí to kedysi, - poznamenal Jožo Makovinský s úškrnom, a obrátil sa na knieža Odescalchiho, čo povie vaša jasnosť, čo mal na mysli náš drahý páter ?
-Nazdávame sa priateľu, že tým myslel búrlivé časy úteku našich praotcov. V oných časoch sa človek na Zemi, podľa toho čo vieme, sústredil takmer výhradne na dobýjanie prírody. Ale nemyslím si, žeby sa naša podstata výraznejšie líšila od pozemšťanov. Teda v tomto. Páter, prosím Vás, vy sa nazdávate, že my sa správame k veľrajam, purpurovcovom, sopúchovcom, či elektrickým hadom tak opatrne preto, že im nerozumieme, či preto, že s nimi zdieľame jeden svet ? Alebo si azda myslíte, že máme v sebe viac pokory než naši bratia na Zemi ?
-Veľká porážka plodí veľké zmeny v postojoch, zapojil sa do rozhovoru riaditeľ Kolbenhayer, len čo sa tu zjavil.
Jeho príchod si paradoxne spoločníci nevšimli hneď, okrem člena predstavenstva jednej z ťažobných spoločností na Titáne, inžiniera Magdolena, ktorý ho pristavil pri bare.
Knieža Odescalchi sa zo žmurknutím obrátil na prichádzajúceho spolubesedníka opáčiac: - Máte na mysli rok štyridsiatypiaty, pán riaditeľ, alebo dnešný deň v rade ? Riaditeľ hneď neodpovedal, zamyslel sa a zacitoval zo Zvonického Nitry, jednej z mála emigrantských básní Gorazda Zvonického, ktoré sa prostredníctvom Siete dostali až do Svätého Svorada :
Spomíname rok štyridsiaty piaty,
podobný ohňovému splavu,
keď privrčali spásonosné raty
a na hlavu ti zosypali fosforečnú lávu,
aby aj korene a jadrá pod ňou stleli.
A potom bohatiersky odleteli.
Ostal ti len kmeť s krížom, aby žehnal
koberec mŕtvol, kade drak sa prehnal.
Ostal ti biskup, aby slzou skropil,
nezmysel bômb, čo nikto nepochopil,
ale my, pretože ťa milujeme,
aj nezmyselný nálet rozumieme,
strážkyňa cti tej poranenej zeme:
pretože nie si ako hociktorá
predajná matka havrania
a nehla si sa spod Zobora
za lákadlami povstania…
Nostalgická báseň budí nostalgické nálady, to sa dá pozorovať aj medzi mojimi priateľmi, poznamenal si pre seba riaditeľ, a rozhodol sa zmeniť tón:
-Priatelia, nepozval som vás dnes sem na to, aby sme rozprávali o vysnívanej veľkej Protiváhe, aj keď sa táto reštaurácia tak volá. - Odmlčal sa. Pomedzi slová sa mu do hlavy tlačili obrazy z rokovania. Regenti za vrchstolom, dojemný obraz spolupráce zbytkov gardy a cirkvi v osamelej pevnosti v nepravdepodobnom, no predsa požehnanom a pohostinnom svete podľadovcového oceánu. Medzi ostrou tvárou regenta-táborníka Jozefa Falátha III. a zmierlivým výrazom regenta-opáta nebol napokon v tieňohre svetiel v miestnosti a lámp na námestí taký rozdiel. Arvay, matematik Hyacint Zavarský, slávny fyzik Junoslav Janek mladší, ťažiar Severín Accipiter. Hlasy rozpravy, Accipiterov referát s číslami produkcie stlačeného metánu a jej cenovým porovnaním s produkciou uhľovodíkových palív na Zemi, Zavarského vstup s matematickým modelom vzťahu medzi zmluvnou menou a platobným systémom pokladnice Spoločenstva, a dôkazom zbytočnosti obchodných vzťahov so Zemou. Odpil si z jačmenného piva, ktoré mu medzitým priniesli.
Rada rozhodla, že oznámenie o existencii Slobodného slovenského spoločenstva, a potrebe nadviazať s ním diplomatické styky odkladá o päť rokov. - Napriek tomu, že riaditeľ bol v priateľskom kruhu, i tu bol politik. Vedel, že túto správu už majú od Makovinského, ale chcel ich pozornosť vybičovať a to sa mu aj podarilo. Všetci vedeli, že ak by sa stalo iba to, nevenoval by tomu po zasadaní pozornosť. Čakali na pointu.
-Nie je päť rokov ako päť rokov, priatelia. oddelenia dostali päť rokov na to, aby pripravili stratégiu rokovaní s výborom COPUOS, obsah nóty a zlepšili líniu varovania.
-To je síce pekné, ozval sa doposiaľ ticho sediaci Gesteš, ale o päť rokov to zasa odložia o päť rokov. Povedzte aspoň, prečo ani neprizvali nikoho z rodobrancov.
-Myslíte Vás pán skupiník ? - podpichol ho riaditeľ, ale hneď zmierlivo dodal: - pán skupiník, nikto nič neodloží, uznesenie znie presne takto, v lehote piatich rokov dôjde k notifikácii. Rada vychádza z toho, že do piatich rokov je ešte udržateľná naša splendid isolation, dlhšie nie. A ozaj skupiník, máte nový rozpočet.
-Nový rozpočet ? - Gesteš sa prekvapene pozrel na riaditeľa, - čo nám tu pomôže rozpočet, budeme mať v spravodajtve vyššie platy ? O koľko, päť percent, desať ? To si vážne niekto myslí, že máme biedne výsledky kvôli nízkym platom ? - riaditeľ ho zarazil neobyčajne ráznym posunkom.
-Pán skupiník, spravodajstvo má schválený projekt na vývoj nového dešifrovacieho programu, a súčasne na umiestnenie modulu priamo na obežnú dráhu Zeme. Máte na to tristo miliónov v pokladničných poukážkach, a podržte sa, k tomu sto miliónov v skladových listoch Accipiteru.
Páter Chryzostom sa pozrel ponad stôl na skupiníka Gesteša a odpil si zo svojho piva, ktoré trochu nezvyčajne zohrieval v rukách. Trochu si utiahol opasok s telefónom, a opäť sa zamyslel.
- Tankred, a čo vy osobne, myslíte si, že to prežijeme ?

Andrej Sitniansky

Andrej Sitniansky

Diskusia

Nadalan
Neviem, ci nedam 10 bodov len z cirej radosti, ze je tu nova poviedka. Ale nie :) Idem citat.
13.06.2015
zuna
Milý autor, vieš si predstaviť, že prídeš do divadla, usadíš sa na svoje miesto, začne predstavenie a ... osvetlovač
namieri reflektory na kulisy a herci budú mlčať v tieni na okraji javiska? Takto nejak som sa cítila pri čítaní tvojho textu.
Je fajn, že máš premyslený svoj svet, ale čitateľa bude baviť ho spoznávať nie ako keby čítal článok v Hospodárskych novinách alebo učebnicu dejepisu,
ale
prostredníctvom príbehu, prostredníctvom osudu nejakej postavy, s ktorou sa zžije. Zo začiatku to aj vyzeralo, že by ňou mohol byť riaditeľ,
že budeš ďalej rozvíjať jeho osobný príbeh, dozvieme sa príčinu jeho bolesti atď., ale bohužiaľ nie... Začal si zdĺhavým predstavovaním histórie a
reálií sveta, ale mal by si najprv ponúknuť návnadu, na ktorú čitateľ skočí, ktorá vtiahne do deja, a potom rozvíjať svet.
13.06.2015
zuna
pokr. A skús napísať poviedku,
príbeh, lebo to človek čaká, keď klikne na "Poviedky". Takto budeš iba zbytočne demotivovaný komentármi ako je tento môj. (Pričom tipujem podľa kvality textu, že si nad ním strávil veľa práce, a preto by to bola škoda, len tak zmiesť zo stola.)
13.06.2015
Nadalan
Hmmm, takmer som tomu nerozumela. Slovnú zásobu má autor obdivuhodnú, no všetkého veľa škodí. Napríklad tejto vete nerozumiem: "Strata prirodzenej emigračnej legendy na konci dvadsiateho storočia priamo vynútila vytvorenie náhradnej legendy, čo sa podarilo iba v ojedinelých prípadoch podnikateľského krytia." Hmmm???? Všeobecne sa v tejto úvodnej kapitole používajú známe slová ako pomenovanie pre niečo neznáme (opát, regent, Sieť, Veža, Radnica, ...). Prečo je Geteš aj skupinník aj stotník? Pochádza to z vojenského alebo náboženského žargónu, alebo je to slovník daného sveta? Ako bola myslená "notifikácia"? Čo je to "príbeh o talentoch"? Čo je Coup de main (vygooglila som si to, ale poriadne ma naštvalo, že to musím robiť)? Čo je to Dohovor? „V šachoch“ by som vymenila za „v šachu“. (pokrač.)
16.06.2015
Nadalan
(pokrač.) Priama reč neznela prirodzene, uvádzam príklad - takto človek nerozpráva ani v práci: „Komunikačný, navigačný i prepravný systém a jeho prvky umožňujú dostatočnú selekciu a obmedzenie prenosu a prístupu k dátam, i kontroly pohybu po jednotlivých objektoch a v kritických sektoroch tak, aby po notifikácii boli detegované akékoľvek pokusy o preniknutie do systému a v prípade otvorenia prepravného systému so Zemou tiež zabezpečená dôsledná kontrola tovaru a osôb. “ Plus uvádzacie vety neboli správne striedané s priamou rečou, chýbali tam pomlčky. Príbeh by mal byť písaný tak, aby tomu rozumel aj obyčajný človek a tento text používa krkolomný zložitý jazyk.
16.06.2015
Andrej Sitniansky
Ako je tu zrejme zvykom ďakujem obom účastníčkam diskusie :)
Nadalan
a)Prv k praktickým pripomienkam:
a/ "šachy vs. šach" uznávam, nadbytočný archaizmus,
b/ " Gesteš ako skupiník vs. stotník - hodnostné označenia v tomto i v niektorých ďalších textoch sú odvodené z historických reálií, problém s nimi však majú azda všetky word procesory vrátane môjho applovského .pages, ktoré ich nemajú v slovníkoch a podchvíľou mi navrhujú opravy, dve opravy Gestešovej hodnosti skupiníka na stotníka mi ušli a ostali v texte. Mea culpa, paradoxne ušli aj niektorým iným čítajúcim.
c/ Absencia oddeľovacích pomlčiek pri uvádzaní priamej reči - žiaľ na viac krát som nahadzoval poviedku a rozhranie mi "žralo" pomlčky i odseky...
/pokračovanie/
17.06.2015
Andrej Sitniansky
/pokračovanie/ d) neprirodzená priama reč: to je možné, pravdaže závisí to aj od toho akí ľudia v akej práci. Ale Tvoja reakcia je nepochybne náznakom, že autorský zámer tu nevyšiel (inak by nebolo potrebné odôvodňovať použitú reč s prípadnou zložitosťou vyjadrovania). e) označovanie neznámych vecí známymi slovami - vcelku súhlasím iba nerozumiem v čom je problém. Priestory rady sú označené Radnica. Námestie (celkom zjavne jediné v meste) je nazvané Námestie, rozlišovanie ma zmysel napríklad pri Prístave Sv. Andreja (čo naznačuje že prístavov je/môže byť viac)...
17.06.2015
Andrej Sitniansky
ad: Neporozumenie vetám a la: "Strata prirodzenej emigračnej legendy..." toto zhodou okolností som považoval za jednu z najzrozumiteľnejších častí textu správy, ktorú Kolbenhayer študuje. Samozrejme, je tu vždy isté napätie medzi zrozumiteľnosťou a uveriteľnosťou. Ak berieme do úvahy, že Kolbenhayer sa pripravuje na zasadnutie Správnej radu spoločenstva (a nie nadarmo sú tie pojmy také blízke korporácii oni majú navodzovať atmosféru akoby utečenci na Encelád nota bene slovenskí ľudáci či gardisti postupne vybudovali útvar ponášajúci sa skôr na korporáciu okrem teda náboženského vplyvu". Nápodobne ak vieme, (a to už z textu vieme) že utečenci ušli pred víťazstvom spojencov/či sovietov, a ostala im na Zemi nejaká spravodajská sieť, tak tá využíva kryciu legendu /pokračovanie/
17.06.2015
Andrej Sitniansky
prv je to legenda emigračná potom podnikateľská. Ak do deväťdesiatych rokov minulého storočia sa Sieť mohla ukrývať na Zemi ako súčasť slovenskej povojnovej emigrácie, asi sa to veľmi nedalo (aspoň s ohľadom na jej spravodajské poslanie) po roku 1989. Preto teda jednou vetou Správa konštatuje neúspešnosť pokusu o zmenu legendy agentov Siete. Spravodajskú sieť som samozrejme mohol nazvať nejako vznešene. Ale neviem v čom by bola funkcia takého pomenovania. Všeobecné mená často ľudia používajú na označenie im známeho predmetu, a tu práve ide o také pomenovanie kde je predsa všetkým zúčastneným jasné, čo je Sieť a čitateľovi aspoň zhruba (že je to spravodajská sieť na Zemi, ktorá pracuje v záujme Spoločenstva sa dúfam z textu dá porozumieť.
17.06.2015
Andrej Sitniansky
Zuna: Príspevok nedemotivuje. Miera, do akej možno poviedku stotožňovať s príbehom, a aký silný/slabý dej je typický pre poviedku, je predmetom veľmi pekných diskusií v literárnej vede, a ja nie som literárny vedec. Druhá vec je, čo očakáva čitateľ keď klikne na záložku poviedky.
Keďže vlastne to je to, čo Ti najviac chýba v texte, teda nejaký silný strhujúci dej, mohol by som napísať, že niektorá iná poviedka taký strhujúci dej obsahuje, ale nie som si istý či by som strhujúci dej napísal aj keby som ho zažil. Napríklad aj pri rokovaniach, ktoré sa objavujú v tomto texte by sa dalo nechať niekoho vybuchnúť hnevom, nadávať a búchať päsťou po stole, alebo na niekoho zaútočiť. Ale bolo by to uveriteľné ?
17.06.2015
Nadalan
Vlastne úplne súhlasím, že tá veta s "legendou" je asi to najzrozumiteľnejšie, čo sa v úvodnej časti nachádza. Už to bolo pre mňa tak nezrozumiteľné, že ostatným častiam som nerozumela skoro vôbec. Sieť som nepochopila ako informačnú službu. Pochopila som ju ako množinu médií (internet/noviny/televízia) plus cenzúra. Takže mňa pochopenie textu asi fakt úplne minulo. Som zvedavá, či sem napíše ešte niekto, že tomu nerozumel :D Ak nie, tak si dám dovolenku, lebo to mám asi z prepracovania :D Dúfam. Inak ďakujem autorovi za super reakciu. Veľakrát sem niekto hodí text, ostatní dajú spätnú väzbu a autor na to ani nemukne.
18.06.2015
mayo
no, prave tu by dost pomohlo sikme pismo aby bolo jasne, co cita zo spravy a co si pre seba melie v mysli. pripadne, co rozprava nahlas, dat do poriadnych uvodzoviek, lebo napriklad ta druha (dlha a zlozita) veta ktoru hovori Arvay ("Komunikačný, navigačný i prepravný systém...") mi znie, akoby ju mal tiez citat z nejakeho materialu ktory si na obed priniesol, aby nezabudol :) pri budovani sveta mozes vyuzit taky trik, ze cosi zlozite nadefinujes a nazves originalnym pomenovanim - trebars ten system, alebo tu siet, nazves "EnceliTrans, EnceliMediaCorp"... potom si to uz citatel zapamata, najma ked tie nazvy budu postavy pouzivat v kontexte... "pracovnici z EnceliTrans zasa stavkuju"... dalej, pre mna tato poviedka predstavovala vacsi problem, nez na co uz poukazali Zuna s Nadalan. nech by si mal ten svet aj s jeho historiou akokolvek dobre premysleny, mna to nezaujima. ovela viac ma...
19.06.2015
mayo
...zaujima kde su. jedia v nejakej restauracii s vyhladom na "hlbinu", okrajovo spomenu miestne formy zivota, ale to je vsetko. keby si aspon niektory z nich objednal stejk z elektrickeho hada a chytil ho za nespravny koniec. okay, nie su barbari a neopakuju chyby zo Zeme, to beriem. ale nejaky maly vylet do okolia by sa hodil - ved ani neviem, ci je cele ich mesto pod ladom, na lade, na brehu zamrznuteho mora... Enceladus a Titan si si vybral iste preto, ze maju tento potencial, a mozno aj v dalsich castiach svojho diela sa na ne chces blizsie pozriet, ale prave to by malo byt niekde uplne na zaciatku. aspon nejaka mala epizodka, ktora rozbehne dej. potom si moze riaditel citat svoju spravu (hoci to by som navrhoval skratit a stylisticky odkrkolomnit). irituje ma tiez fakt, ze co novy odsek to nova postava, a chyba mi trebars nahlad, ako riaditel, ktory by mohol byt centralnou...
19.06.2015
mayo
...postavou vnima tie ostatne. on by mohol byt takym okienkom citatela do daneho sveta, skrz jeho oci by aj citatel vnimal pozadie sveta prirodzenejsie. na namesti by mohli mat sochu (vyrobenu trebars z hydrokarbonoveho ladu, pre trochu exotiky) ktora suvisi s tou legendou. zaujimave by bolo aj sa dozvediet sa, o com je ta legenda, ci je ich pohlad na svet izolaciou od Zeme uz dostatocne uleteny, ci ta legenda ma paralelu aj v historii, ktoru pozname my... este by som sa rad dozvedel ako riesia ekonomicku realizovatelnost transportu uhlovodikovych paliv na Zem (znova, nie som si vobec isty ci im slo prave o to, ze so Zemou obchoduju, alebo sa len chvalia, ze u nich je "benzin lacnejsi"). keby dokazali posielat na Zem kubicke kilometre zamrznuteho rafinovaneho etanolu (trebars vdaka tomu, ze gravitacna studna Saturnovych mesiacov moze byt omnoho zdolatelnejsia nez ta Zemska)...
19.06.2015
mayo
...vies co by sa z nich zakratko stalo? mimozemsky ekvivalent Arabov. vlastne, nedozvedeli sme sa ani, aka je velka populacia, kolko maju miest, aku cast oboch mesiacov uz dobyli... mas tam cely, novy, neprebadany svet, tak jeho moznosti vyuzi :) hlavne ze vieme, ze si so sebou zo Zeme priniesli biskupov a ostatnu pliagu, ktoru mali nechat doma. chyba mi vysvetlenie, preco a ako, akym zazrakom sa tento exodus podaril (hocijake, aj za vlasy pritiahnute vysvetlenie plne stastnych nahod by som uvital viac, nez ziadne). podla pisania vidiet ze si velmi poriadny a mas potencial, len pri vareni nezabudaj na vsetky potrebne prisady, a hlavne to nepresol :)
19.06.2015
jurinko
A?
23.06.2015
jurinko
Ci to je akoze vsetko? Tristo kydov a''la "KazdyBusinessMeetingNeschopny chPseudoManazerovEver", a potom nic? To uz citat prepisy zasadnuti niektoreho z parlamentnych vyborov by davalo vacsi zmysel. Nielen zhromazdenie priatelov v restauracii Protivaha caka na pointu, citatel tiez. Ten vlastne v prvom rade. Chapem, ze je to sucast vacsieho celku, ale ked to bude takto rozkuskovane (rozumej: nakrajane na nudne a zdlhave opisy nudnych a zdlhavych politickych rokovani o nudnych a zdlhavych problemoch ludi, o ktorych nic nevieme, a teda sa s nimi nevieme stotoznit), tak to bude dost utrpenie. Ten styl je dobry, ak chces napisat nudnu a zdlhavu knihu, co je presne styl, ktorym slovenski autori SF/F "boli byvali" pisali v minulosti. Dnes to chce nieco viac, nestaci to prepchat postavami ako muzeum Madame Tussaud''s, ktore budu rovnako toporne, ako tie z vosku. Nehodnotim. Ale bolo by to malo...
23.06.2015
Aleš Horváth
spatne som si klikol na tuto pred rokom. myslim si ze obidve diela su rovnake. to novsie je jemne dynamickejsie. toto som na zaciatku druheho odseku prestal citat. zuna, mayo to vystihli nebudem duplikovat ani svoje komentare k novsiemu dielu. aj na roman by toho bolo moc na pozornost. tuto citit viac komunisticky šmrnc. ja som čítaval magnety(edicia detektivok 70. a 80. roky) a tie tak komunizmom nevoňali ako toto. Ci autor patrí už k pamätníkom?
14.05.2016
Andrej Sitniansky
Mayo/Jurinko
minulý rok sa mi žiaľ v maile neobjavila notifikácia Vašich komentárov. Takže veľmi stručne: K Arabom, izolácii a biskupom (pliage) práve v menších uzavretých populáciách je silnejší ideologický konzervativizmus, takže kňazov a inú "pliagu" zjavne za pliagu nepovažovali. Biskupov si však nedoviezli najvyššie čo majú je práve preto opát miestneho kláštora :)
K čakaniu na pointu a parlamentným výborom - niektoré z tých zápisníc sú niekedy naozaj zaujímavé, najmä ak majú praktický význam. Samozrejme viem si predstaviť aj inú pointu napríklad nejaké neformálne rozhodnutie/dohodu mimo rady ale v tejto poviedke sa nič také neudialo. IMHO v najbližšom období sa tu azda objavia dve poviedky, ktoré vrhnú na niektoré veci viac svetla. /nemyslím Nezmysel/.
14.05.2016
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.