Kapitola 1. Prílet na mesiac S Nova – podvečer roku 20500

Prílet na mesiac S Nova podvečer roku 20500 sa uskutočnil tak, ako sa to dalo predpokladať v mesiaci december 12 – teho, keď posádka raketoplánu Praha-Bratislava bol pomenovaný pamiatke krajín Slovákov a Čechov z obdobia konca 19. teho storočia.

Posádka prinášala na mesiac S Nova nielen nových členov archeologického týmu, ako i technológiu a prístroje na ulahčenie výskumu malej planéty. Posádku tvorili 3 členovia archeolóvia Ján Široký, Petr Plachý a Martin Novotný. Ďaľšími členmi bol kapitán Alexander Vysoký a inžinierka Emanuela Horvátová. Hosťami výpravy boli aj 6 členovia a to Anton, Adrian, Anna, Michaela, Miriam, Martina, Robert z rodiny Lieskovych. Kompletný tým tvorilo 11 osôb, pričom stav dopĺňali 5 roboti – andoidi, ktorý mali dotvárať celkový počet na úspešné zvládnutie misie vyslenej z planéty Zem 20 .

Skôr ako otvorím príbeh príletu a príchodu misie na mesiac S Nova príblížim odkiaľ prichádzajú členovia tejto mistie a hlavne, ako to vypadá na planéte Zem 20. Obobie vzniku a osídlenie planéty Zem 20 bolo sprevádzané s potrebom opustiť pôvodnú planétu Zem, kde žili ľudia dlhé tísícročia. Cesta, ktorou prešlu ľudstvo bz bolo veľmi zdĺhavé opísať, ale v krrátkosti sa dá povedať, že problémy jednotlivých národov, ako chudoba, choroby a iné nedostatky boli minulosťou, ako i život ľudí s priemeru dákych 80 rokov sa predlĺžil na 200 – 400 rokov pričom stárnutie bolo pozastavené a človek si sám určil čas odcodu na odpočinok. Pojem smrť už nebol strašiakom, nakoľko vývojom a genetickou úpravou ľudského organizmu sa odolnosť a imunita úplne navýšila v miere, ktorá už nie je merateľná žiadnymi hodnotami. Takže človek ako tvor už nebol viazaný relatívne krátkym životom. Taktiež podmienky spojéne so životným štýlom sa zmenili na nepoznanie, Pojem práca – bol skôr zábavou, nakoľko všetká namáhavá praca ostáva na strojoch, tiež vzdelávanie je už tiež minulosťou nakoľko vedomosti sa získavajú formou vedných nápojov a formou počúvania roznych krátkych hudobných klipov slúžiacich k čo najrýchlejšiemu získaniu vedomostí jednotlivcov. Doprava bola niele ulahčená formou hybridných dopravných prostriedkov s možnosťou pohybu vzduch, voda a pevnina ako i vyriešim pohonu formou nových palivových članskov, ktorých životnosť bola odhadovaná na tísicročia, takže skutočná spotreba palív sa ešte nedala zistiť, nakoľko sa obdobie, v ktorrom boli vynájdené bola len 100 rokov a ich životnosť predpokladaná na 5000 -10 itisíc rokov.

Obydlia tvorili dá sa povedať guľaté obydlia pre 5000 – 10 000 ľudí pričom boli vo vzduchu, vo vode i pod vodou ako i na súši. Pohyb bol rýchly prostredníctvom prostriedkov, ktoré volali hyb – čiže hybridné stroje, ktoré leteli nielen vo vode, pod vodou ale i vo vzduchu i vesmíre, pričom ovládanie by zvládlo i 5 ročné dieťa. Takže všetko sa dá povedať,že je v poriadku, žial nutnosť objavovania nových planét či mesiacov súvisela so stále rastúcou populáciou, pričom nebol problém v zabezpečení stravy, ale v priesore, kde by bolo možné tvoriť obydlia pre ľudí. I misia na mesiac S Nova súvisel s týmo cieľom.

V podvečer 12 decembra roku 20500 pristál raketoplán v meste Nova S na ktorej sa len stavali obydlia pre novausadlíkov, ako i stroje ktoré pomaly menili prostredie na dýchateľlné pre ľudí ako i vytvárali oblasti súši a vodných plôch. Úloha bola jasná, zistiť či na planéte neboli pozostatky iných civilizácii ako i stôp pozostatkov dávných civilizácii. Po krátkom pristáni sa posádka i hostia ubytovali v komplex S No120 pričom označenie S – znamenalo pre technikov a posádku a hosťov, No120 uričovalo maximálný počet 120 osôb. Izby bolo možno upraviť od 1 – 4 miestne pričom samotná uprava zabrala najviac 5 minut vzhladom k tomu, že sa na počítačovom paneli určilo množstvo, pohlavie a osobné miery ubytovaných osôb. Všetko ostatné riešili samotné strojné zariadenia v komplexe bývania. Členovia posádky a to kapitán Alexander Vysoký a inžinierka Emanuela Horvátová si nastavili obydlie na 2 izby samostatne, pričom Anton, Adrian a Robert na izbu pre 3 členov ako i Anna, Michaela a Martina na izbu pre 3 členov. Arrcheolóvia Ján Široký, Petr Plachý a Martin Novotný si nastavili obydlie na 2 izby samostatne. Ubytovanie prebehlo do 5 minutá po čom nasledovalo stretnutiie v priestoroch označných ako strava a stúdiia, kde bolo zabeypečené stravovanie a v časti vodné oddelenie boli samostatné priestory niele na umytie ali a relaxáciu záležalo na jednolitvcoch ktorú možnosť si zvolili. Asi tak po 15 minutách sa všetci odobrali do miestností na večeru ktorá sa pretiahla o 2 hodiny relax a očista sa tiež pretiahla o 2 hodinz a posádka i s hosťami išla spať po 24 hod 12 novembra 20500 . Všetci sa odobrali do izieb a zaspali asi po 15 minútach. Zvuk techniky starajúcej sa o bezpečnosť nových a staroných usadlíkov bolo len počut minimálnej miere nakoľko stroje vykonávali svoju činnosť extrémne ticho. Nad mestom vychádal malý mesiac ozačením

S500 a žiaril krásnou farbou červenenej.

Ráno pre členov posadky priniesol nemilé prekvapenie hlavne v tom, že si mnohý mysleli,že deň budú stráviť s aklimatizáciou na planéte. Žiaľ realita bola iná. Kapitán rozhodol, že cca po uplynutí asi 6 hodín toho dňa sa všetci pustia do príprav zariadení na prieskum povrchu planéty s tým, že osobne dohliadal na precízne pripravenie zariadení na prepravu osôb na povrchu planéty. Priprava prebehla bez zdržiania a ťažkostí čomu sa všetci potešili hlavne preto, že si mohli ísť na oddych do svojích izieb na ktoré už netrpezlivo čakali. Poto čo všetko zvládli vošli do jedálne kde ich čakala prestetá veľká porcia jedál od výmyslu sveta a svetov. Každý si vybrral to na čo mal najväčšiu chuť a spolu odišli do svojich izieb, kde si dopriali poobedňajší oddych po dobre vykonanej práci. Najviac bol nedočkavý samotný kapitán ktorý bol strojcom tohoto vyčerpávajúceho dňa a samozrejme si nepriznal vinu nad tým, že všetkých do jedného hnal do práce ktorá ako neskôr vysvitlo, ani tak veľmi nesúrila nakoľko čakali ešte jedného člena výpravy, o ktorom okrem kapítána nik ani nevedel, ktorý meškal viac ako 25 hodín, Ako sa dodatočne zistili stalo sa to chybou dopravy ktorá omylom vykonala zbytočnú obkluku v ceste na vytýčenú trasu a tak jeho príchod meškal len 35 hodin, ktoré by ako vysvitlo mohli členovia expedíciie stráviť samotným oddychom.

Kapiítán Alexader doma ho volali Šani alebo Šándor si uvedomil svoj prešlap a preto nariadil všetkým 1 a pól dňa oddychu nakoľko všetko bolo pripravené a jeho vinou museli čakať vyše

48 hodín co čo boli 2 dni..

Domorodec Suetan černoch meriaci skoro 2 metre priniesol novinku ktorá prekvapila všetkých a najviac samotného Alexandra a tou bolo, že piramídu 3 očí ako ich volali domáci nazvali zrazu zmizla ..