N´goth sa prebudil a hneď to oľutoval. Chvíľu sa svojimi zloženými očami pokúšal zaostriť, no nepodarilo sa mu to. V hlave mu dunelo a v tej časti mozgu, kam z jemu neznámej príčiny nemala bolesť prístup, si spomenul, čo sa dialo včera. Keď mu obrazy zaplavili myseľ, oľutoval, že po nich vôbec pátral. Bolesť vstúpila aj do poslednej nezdolanej bašty a on bezmocne zrúkol. V krku ho okamžite pichlo. Včera to s pitím prehnal. Vlastne nie. Prehnal to desiatky krát predtým. Včera sa v chlastaní mohol rovnať bohom, pretože dôvodov na požívanie alkoholu, vypáleného z rias prichytených na nádržiach na výkaly, sa včera striedali až nechutným tempom.

Najskôr to bolo zamietnutie jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z väzenskej stanice, ktorá obiehala akúsi hnusnú a chladnú hviezdu v zaprdenom kúte galaxie. Vedel, že aj keby mu žiadosť schválili, aj tak by tie tri poháriky vypil. Tentoraz to ale nebolo od radosti. Ďalšia pohroma na seba nedala dlho čakať. Dozvedel sa, že ho presunú do cely k N ´Sync, ktorý sa zaprisahal, že kvôli nemu zmení pohlavie a aj tak pred dvomi obehmi urobil. V ďalekom, odľahlom vesmíre bolo potešení málo, ale prítomnosť N´Sync N ´Gothovi robila vyložene zle. Už sa pár krát pristihol, že sa dobrovoľne prihlási ako palivo do iónových motorov, ale povedal si, že počká, ako sa komisia vyjadrí k jeho žiadosti. Takže pohroma bola na svete a ďalšie poháriky riasovej pálenky, zvanej Riasenka, upaľovali na návštevu N ´Gotových útrob. To už v povznesenej nálade vnímal poplachové hlásenie, že na stanici prestal fungovať stabilizačný systém a oni sa rútia temnotou vesmíru k akejsi planéte plnej vody. To už pohárik letel ku stene, na ktorej sa rozprskol na tisícky črepov a N ´Goth pil rovno z fľaše. Začal hulákať nejakú opileckú pesničku o nenaplnenej láske Galbariána, ktorý sa premenil na samca a keď zistil, že jeho láska sa nepremenila na samičku, rituálne sa utopil v jedinom chudobnom prameni na planéte púští - Galbarii. Teraz sa rútili na planétu, kde okrem vody nebolo nič. Tak to aspoň hlásili počítače na stanici: tie prekliate elektronické mozgy ešte fungovali. A potom N ´Goth zvískol od radosti. Jeho zmučený mozog mu prihral poznanie, že to bol práve tento okamih, ktorý mu rozodral hrdlo do krvi. Galbariáni nenávideli vodu. N ´Sync bol Galbarián a bolo jedno, aké pohlavie nosil. N´Sync sa na vodnatej planéte rozpustí a už viac nebude N ´Gotha strašiť. N´Goth pozrel na hodiny vo svojej cele. Pamätal si, že prvú fľašu vypil do dvanástej. Pol druhej do pol tretej. Podľa odpočítavania mu ostávali ešte tri hodiny života. Ale to aj N ´Syncovi. Zhlboka sa napil, žeravý prúd alkoholu mu prepaľoval vnútornosti a Galbarián krochkal blahom. Ostatní väzni spolu s posádkou páchali hromadné samovraždy a N ´Goth hulákal veselú pesničku o poslednej kvapke vody, ktorá sa na jeho rodnej planéte odparila a odobrala sa do vodného pekla. Tvrdý náraz zvyškov stanice nepocítil, to už bol vyše hodiny v alkoholovom delíriu.

Teraz sa pomaly spamätával a ďalším vnemom, okrem trešťania v hlave, bol príšerný smrad. Jeho trojitý žalúdok urobil krok - sun - krok, salto s vrutom a na ohromné sklamanie skončili dva litre Riasinky na podlahe. Chvíľu vyčerpane dýchal a potom sa s námahou postavil a vyšiel z malej miestnosti, v ktorej ležal, von. "Toto musí byť Galbariánske peklo", pomyslel si. Ešte mu blesklo hlavou, ako sa tam mohol dostať, keď ho čosi zaujalo. Vo vedľajšej miestnosti boli akési bytosti. Nepoznal ich. Boli dve a z hláv im trčali rohy. Podišiel ďalej a znepokojene zaregistroval rovnaký vzorec. V celách bola vždy dvojica podobných a jemu neznámych bytostí. Ako vo sne sa dotackal ku schodom, ktoré ho priviedli na otvorené priestranstvo. Jeho hmyzie oči nemali schopnosť vyjadrovať pocity, ale v tomto okamihu ju získali. Šok, prekvapenie, strach, zhnusenie a bezmosnosť prebleskovali v každom jednom miniočku. Kam pozrel, videl iba vodu. Ohromné masy tej nenávidenej tekutiny sa rútili priamo naňho a ďalšie padali zhora. Ani tie najstrašidelnejšie Galbariánske príbehy neopisovali peklo takto. Svojimi inštinktami vycítil, že niekto sa naňho pozerá. Pomaly otočil hlavu. Bytosť mala dlhé, biele chlpy, ktoré jej trčali z hlavy aj z brady. Pomaly k nemu pristúpila.

"Som Noe, priateľu," povedal chlpáč a N ´Goth nerozumel žiadnemu zvuku.

"To nevadí, že mi nerozumieš. Boh ma poslal, aby som zachránil z každej bytosti pár. Ty si padol z nebies, ale Boh mi pomohol zachrániť pár aj z tvojho druhu. Teš sa, cudzinec. Ešte dvadsať dní a potom pršať prestane. Neboj, prežijete." N ´Goth nechápavo pozeral a netušil, že výraz, ktorý mal starec na tvári, je upokojujúci úsmev. Ale aj keby to vedel, nepomohlo by to. N ´Goth sledoval smer jeho paže, ktorá niekam ukazovala a vtedy pochopil, že nielen príbehy na Galbarii, ale ani v celom vesmíre sa nemohli priblížiť tomuto. Oproti nemu kráčal N ´Sync. Zmenený na samičku. Usmieval sa naňho mäsitými perami. N ´Goth naprázdno prehltol. Pocítil nekonečný smútok. Jeho posledná fľaša Riasenky ležala na dne tohoto vodného šialenstva.