Zlatá planéta
Poviedky na počkanie
„Už sú všetci dnu doktor?“ Opýtal sa Martin svojho kolegu. No ten len zadumane hľadel na stenu pred sebou a nevenoval mu pozornosť. Majestátnosť rozľahlej miestnosti bola dychvýražajúca. Rovnako ako jej výška. Strop sa strácal niekde nad nimi v hlbokej tme mimo dohľad ich zraku. Ani najvýkonnejšími reflektormi nedákazali osvetliť celý priestor. V dokonalo hladkom povrchu boli vyrazené nespočetné rady znakov ktoré sa prekúsavali hlboko do štruktúry.
„Peter! Haló tu som!“ Zdvihol hlas aby konečne získal jeho pozornosť.
„Áno, už sú v bezpečí, nestresuj!“ Neprítomným hlasom ho odbil a vrátil sa k svojmu počítaču. Na jeho monitore v nekonečných radoch preblikávali jednotlivé znaky zo steny. Všetku svoju pozornosť venoval iba chaosu na obrazovke.
„To bolo teda ozaj divné...Ten dážď rozpustil všetko naše vybavenie vonku! Jack je škaredo zranený! A teba to zjavne ani nezaujíma! Už týždeň si odtiaľto nevyšiel, iba tu skúmaš tie svoje hieroglyfy!!“
„To nie sú hieroglyfy Martin! Toto je oveľa zložitejšie...alebo jednoduchšie. Ešte som sa nerozhodol. A navyše preto som tu, aby som ich preskúmal! Tak čo vlastne odo mňa chceš?“ Zlostne sa pousmial sa a zarazil si okuliare hlbšie do tváre.
„Vlastne nič....len nechápem...to prieskumné tímy pred nami nás nemohli varovať pred tým dažďom?“ Martin začínal byť čoraz viac nepokojný. No cez všetku jeho snahu sa mu svoj vnútorný nekľud nepodarilo predniesť na svojho kolegu.
„Asi mali trochu viac šťastia na počasie...“
„Bola to kyselina či čo...“
„To dáva zmysel. Celý tento objekt je predsa postavený zo zlata. Zjavne ho postavili aby odolal čo najdlhšie...Musela to byť veľmi vyspelá rasa!“ Zaujatým pohľadom sa ešte viac ponoril do svojej práce. Rýchlimi pohybmi prstov zadával príkazy do systému a netrpezlivo očakával odpovede.
„Tak vyspelí asi neboli, keď si zničili vlastné slnko...“ Znechutene nechal Petra jeho posadnutosti a odišiel. Odkráčal z monumentálnej sály úzkou chodbou k ostatným. Po ceste prešiel cez jemne žiariacu membránu. Tá rozdeľovala chodbu v prsnom geometrickom strede a bola hranicou medzi životom a smrťou. Za ňou si už musel nasadiť prilbu od skafandra, aby sa jeho pľúca nezadusili v smrtiacom ovzduší, ktoré panovalo na zvyšku planéty.
Peter bol natoľko zaujatý svojou prácou, že prestal vnímať okolie a čas. Po čele zdobenom hlbokými vráskami mu stekali kvapky potu. Zreničky sa mu zväčšovali vzrušením. Úsmev na tvári sa menil na desivú grimasu. Koktavým zachrípnutým hlasom zavolal zvyšok svojho týmu do sály. Ani si neuvedomoval ako hlasno kričal do mikrofónu.
„Čo sa deje!“ Zavalili ho otázkami keď v zástupe dorazili.
„Vidíte!!!! Prišiel som na to!“ Víťazoslave stál pri obrovskom holografe ktorý vychádzal z projektoru jeho počítača.
„Ako si to...ako si to rozlúštil? Neveriacky krútil hlavou Martin.
„Matematika!“
„Prosím?“
„Matematika predsa...univerzálny jazyk vesmíru. Sú to matematické vzorce. Algoritmy v neznámom jazyku. Iba som ich previedol na náš matematický systém a bolo to! Algoritmy ktoré kódujú obrazy. A na tie sa dívate!“
„Ale veď to je...“
„Áno, je to Zem!“ skočil mu Peter do reči. Rozpažil ruky akoby chcel objať obraz vznášajúci sa v priestore pred ním.
„To všetky tie znaky tu zobrazujú Zem? Všetky tie milióny znakov? Prečo?“
„Milióny miliónov znakov Martin...a nie, ostatné zobrazujú iné veci..“
„Aké?“
Peter prešiel ku klávesnici a zadal sériu príkazov. Obraz Zeme ustúpil do úzadia až z neho ostal malý blikajúci kruh uprostred rozľahlej hviezdnej mapy. Všetci si všimli že na mape bliká aj druhý bod. Výskumníci hneď odhalili že ukazuje ich súčasnú polohu tu na mŕtvej planéte. Medzi oboma planétami sa zjavila výrazná spojnica po ktorej putoval jasne svietiaci objekt smerom k Zemi. Keď bol na pol ceste zhaslo modré zvýraznenie okolo planéty na ktorej sa nachádzali.
„To čo?“
„To je asi okamih, keď miestne slnko vyhaslo.“ Odpovedal na dotaz, ktorý prišiel z davu. Končekmi prstov zväčšil v holografe bod cestujúci k našej Zemi. Keď už bod zaberal väčšinu obrazu zmenil sa na projekciu dvojzávitnicovej štruktúry ktorá pozvoľna rotovala pred ohromeným obecenstvom.
„Takže..toto je..“
„Takže toto je život...“ Povedal to uvoľneným hlasom. Už sa cítil pokojne. Konečne na to prišiel. Chcel to vykričať do celého sveta, no nateraz mu muselo stačiť skromné osadenstvo, ktoré ho hltalo pohľadom. Teatrálne sa otočil obrazu chrbtom a vychutnával si zvedavé tváre pred sebou.
„Život, ktorý k nám vyslali v tejto arche“ Rýchlim gestom zmenšil celý obraz späť do mapového zobrazenia a vystretým prstom ukázal na bod blížiaci sa k Zemi.
Milan "Miňo" Tichý
Diskusia
Culter
Hladko čitateľný a pomerne čisto napísaný text. Potešilo, že je tu archa v novom, originálnom poňatí, ktoré sa v iných poviedkach nevyskytuje. Dal som sladkú osmičku.
18.02.2017
Hladko čitateľný a pomerne čisto napísaný text. Potešilo, že je tu archa v novom, originálnom poňatí, ktoré sa v iných poviedkach nevyskytuje. Dal som sladkú osmičku.
18.02.2017
YaYa
Pekne. Tak v polovici poviedky som si pomyslela, že je strašná škoda, že viem, aká bola téma, lebo ten prekvapivý záver, ku ktorému to smeruje, vyšumí. Ale predsa len sa to ubralo iným smerom, ako som čakala, takže potešilo. Inak veľmi pekné vybudované obrazy, vedela som si predstaviť, čo pri tom vidíš, s čím mám pri scifíčkach (aj takých, čo sú vo finále MCF či vo vychytených zbierkach poviedok) niekedy problém. Akurát sa našlo pár hrúbok (rýchlich?), ale ako som písala aj kolegovi, to sa stane dokonca aj korektorovi z povolania ;) 9 inak.
19.02.2017
Pekne. Tak v polovici poviedky som si pomyslela, že je strašná škoda, že viem, aká bola téma, lebo ten prekvapivý záver, ku ktorému to smeruje, vyšumí. Ale predsa len sa to ubralo iným smerom, ako som čakala, takže potešilo. Inak veľmi pekné vybudované obrazy, vedela som si predstaviť, čo pri tom vidíš, s čím mám pri scifíčkach (aj takých, čo sú vo finále MCF či vo vychytených zbierkach poviedok) niekedy problém. Akurát sa našlo pár hrúbok (rýchlich?), ale ako som písala aj kolegovi, to sa stane dokonca aj korektorovi z povolania ;) 9 inak.
19.02.2017
YaYa
Pekne. Tak v polovici poviedky som si pomyslela, že je strašná škoda, že viem, aká bola téma, lebo ten prekvapivý záver, ku ktorému to smeruje, vyšumí. Ale predsa len sa to ubralo iným smerom, ako som čakala, takže potešilo. Inak veľmi pekné vybudované obrazy, vedela som si predstaviť, čo pri tom vidíš, s čím mám pri scifíčkach (aj takých, čo sú vo finále MCF či vo vychytených zbierkach poviedok) niekedy problém. Akurát sa našlo pár hrúbok (rýchlich?), ale ako som písala aj kolegovi, to sa stane dokonca aj korektorovi z povolania ;) 9 inak.
19.02.2017
Pekne. Tak v polovici poviedky som si pomyslela, že je strašná škoda, že viem, aká bola téma, lebo ten prekvapivý záver, ku ktorému to smeruje, vyšumí. Ale predsa len sa to ubralo iným smerom, ako som čakala, takže potešilo. Inak veľmi pekné vybudované obrazy, vedela som si predstaviť, čo pri tom vidíš, s čím mám pri scifíčkach (aj takých, čo sú vo finále MCF či vo vychytených zbierkach poviedok) niekedy problém. Akurát sa našlo pár hrúbok (rýchlich?), ale ako som písala aj kolegovi, to sa stane dokonca aj korektorovi z povolania ;) 9 inak.
19.02.2017
YaYa
A sorry za to sklamanie: "Toľko nových komentárov... a nie, to len jedna trúba odoslala viackrát... :("
Ale fakt ľudia, komentujte, niektorí účastníci tu robia za hodinu zázraky a potom jedna, dve smutné pochvaly...
19.02.2017
A sorry za to sklamanie: "Toľko nových komentárov... a nie, to len jedna trúba odoslala viackrát... :("
Ale fakt ľudia, komentujte, niektorí účastníci tu robia za hodinu zázraky a potom jedna, dve smutné pochvaly...
19.02.2017
Milan "Miňo" Tichý
Ahaa...už mi to došlo...ja som nejako podprahovo vykradol námet z filmu "Misia na Mars" !!!! Mierne ho upravil a spojil zo starším nápadom na zlatú planétu...
19.02.2017
Ahaa...už mi to došlo...ja som nejako podprahovo vykradol námet z filmu "Misia na Mars" !!!! Mierne ho upravil a spojil zo starším nápadom na zlatú planétu...
19.02.2017
Marek Páperíčko Brenišin
Výsostne neznášam myšlienku panspermie a ty si ma dokázal presvedčiť, aby som o tom aspoň zafantazíroval :-) Z chýb spomeniem len pár preklepov, pobavil ma prsný geometrický stred :D Dal som osem, bolo to fajn.
19.02.2017
Výsostne neznášam myšlienku panspermie a ty si ma dokázal presvedčiť, aby som o tom aspoň zafantazíroval :-) Z chýb spomeniem len pár preklepov, pobavil ma prsný geometrický stred :D Dal som osem, bolo to fajn.
19.02.2017