„Ten chlap je totálne mimo,“ zanadával sused hneď ako otvoril dvere dvom mladším policajtom. „Už ste tu mali dávno byť, už asi o ôsmej ráno som volal na stanicu že nech dôjdu.“

„Žiaľ, mali sme menšie fofry pri jednej lúpeži,“ odpovedal ten z vyšší a starší z oboch strážnikov.

„Skúste nám ešte raz povedať, čo sa deje. Á, ešte vaše meno poprosím.“

„OK. Eh, Novák. Teda, ako by som. Začalo to asi týždeň dozadu. Viete, dovtedy to bol celkom normálny chlapík, taký tichší, ale inak fajn sused. Moc sme sa nestretávali. Viete, on sa nasťahoval len asi pred pol rokom a...“, začal vysvetľovať sťažujúci sa chlapík.

„Aha, takže bol, ako vravíte normálny, hej?“, skočil mu do reči nižší a o niečo počernejší z oboch policajtov.

„Áno, veď poznáte také tie tipy. Lepia si modeli, alebo zbierajú známky. Teda, možno aj on. V každom prípade však žiaden hluk po desiatej večer ani párty, nemal som proti nemu absolútne nič“

„Ale niečo sa zmenilo, však?“

„Hej, odkedy sme boli u toho kúzelníka. Viete, chcel som manželku niekde pozvať, a nejako sa nám do cesty priplietol sused aj so svojou priateľkou. Taká pekná brunetka. Tak reku dáme nejakú susedskú akciu. Už som vravel, že tu býva pol roka? No, tak. Ale manželka bola proti, že ho nepoznáme a že by som ju mal radšej zavolať na ples, a tak. Veď viete.“

„Aha, takže ste šli ku kúzelníkovi. A?“

„No, asi za to môžem ja. Teda aj moja žena tak trocha. Počkajte, veď ju zavolám,“ otočil sa smerom do predsiene a zreval „Emááá, poď sééém!“

O pár sekúnd sa zjavila pani domáca, v zástere, asi vyrušená pri pečení.

„Povedz pánom policajtom, ako je to so susedom“.

Pani Nováková, dokonalá syntetická blondína zaklipkala umelými riasami a spustila: „Viete pán kapitán, za to môže tuná Fero. Ja som mu vravela že je to zlý nápad. Ale on jednoducho nepočúval. Vravela som Divadlo, On že nie. Chcela som koncert. On že sa do obleku už nezmestí. Myslíte si že na nejaký ples sa zmohol? Viete pán kapitán, Janu od nás z roboty ten jej fešák vzal na parádny ples, prišiel po ňu v limuzíne a toto moje,“ pohŕdavo sa pozrela na skormúteného Nováka, „to ma ani do kina nezavolá. Horko – ťažko toho kúzel,“ nestihla dokončiť príval slov.

Vyšší strážnik nad jej manželom zľutoval a skočil jej do guľometného stacatta. „Ďakujeme vám, pani, podali ste úžasne potrebné informácie, ktoré nám budú isto užitočné. Isto máte veľa vecí na práci, nechceme vás vyrušovať,“ zazubil sa na ňu.

„Ani nijéééé. Veľmi rád vám pomôžem eštéé“, zanôtila Ema.

„Ďakujem, naozaj stačí,“ zamrmlal ten druhý policajt a vzal si Nováka bokom. „Takže, kúzelník, a tam?“ pokračoval v diskusii tak, aby ho manželka nepočula.

„No, viete...prišli sme tam, sadli si. A začalo vystúpenie. Ako sused sa celkom bavil. Možno aj Ema“, hodil očkom po odchádzajúcej manželke. „V každom prípade ku koncu chcel niekoho zhypnotizovať. A tak ma Ema podpichla nech idem, že nech zo mňa spraví slepicu. Chápete, zo mňa. Slepica.“

Strážnik chápavo prikyvoval. „A potom?“

„No čo, začali sme sa hádať. No, napokon sa postavil sused, že on teda pôjde. Zo srandy. Vyšiel na javisko, ten kúzelník vytiahol také hodinky na retiazke a začal nimi pomaly húpať susedovi pred tvárou a počítať od desiatich k jednej.“

„A?“, to už sa ppri nich pristavil aj druhý strážnik, ktorý medzitým úspešne zažehnal hrozbu pani Novákovej.

„Ten chlap sa z ničoho nič posadil a začal vrieskať že on tu nemá byť, a že kde je archa a tak. A potom utiekol. A od vtedy len stále čosi doma búcha, majstruje a píli. Aj do druhej v noci,. Nadá sa nám spať. Aj toť včera, celý večer čosi kopala vŕtal v záhrade a potom zváral skoro celú noc. Ako zmyslov zbavený. Ráno som sa ho pýtal že čo robil, odpovedal že odlietame. Chápete? Ale veď my teraz na dovolenku nikam nejdeme, tak ako to myslel? Je blázon. Ale za to môže tá mrcha, ktorú som si vzal“.

„Aha, rozumiem, jasný prípad, porozprávame sa s ním“, potľapkával Nováka po rameni strážnik.

„Tak, všetko máme zapísané a Budeme to riešiť, nebojte.“, zakončil ten druhý policajt a pomaly sa otáčal na odchod.

„Tak, ako to vidíš?“, spýtal sa počernejší policajt svojho kolegu, keď sadali v aute sedačiek.

„Podľa mňa to môže byť trocha problém. mali by sme ich sledovať, ale kým neurobí žiadnu hovadinu, tak-„. Koniec vety ostal visieť vo vzduchu. Rovnako ako dom suseda pána Nováka, ktorý sa z ničoho nič vzniesol nad záhradu a začal stúpať smerom k nebi.

„Myslíš také čosi ako teraz?“, ozval sa ironicky jeho kolega.

„Sakra.“, zanadával. „OK, J, vyzerá to tak, že musíme zas použiť to mazátko. Rakovina mozgu alebo nie, toto inak neutajíme. A volaj Oblasť 51 nech tú vec zostrelia. A teraz nech si dajú záležať aby to vyzeralo ako letecká havária.“, zafrflal K, nasadil si okuliare a pomaly sa vybral k domu Novákových. „A nech zaistia toho kúzelníka. Bude nám mať dosť čo vysvetľovať“, zakričal ešte k autu.