Remeselník
Poviedka o tom, kam až môže závisť priviesť životy.
Raz veľmi dávno, pred mnohými rokmi, keď svet vyzeral úplne inak, ľudí bolo pomenej a zlo nejestvovalo, žil na západe jeden chlapec.
Spolu s rodinou viedol pokojný a skromný život v malej drevenici poblíž mútneho jazera a neďaleko mĺkvej vidieckej dedinky. Chlapec mal troch súrodencov. Dvoch bratov a jednu sestru.
S bratmi mal už od útleho detstva dobrý vzťah, pretože spolu často chodievali do priľahlej dediny spoznávať krásy remesiel. No prv ako sa remeslám začali vôbec venovať, prisľúbili si, že keď opustia dom, s každým návratom prinesú niečo užitočné, čo by obohatilo ich chudobný a schátraný domček. A tak bratia navštevovali majestátne obydlia remeselníkov a ponúkali im výpomoc, za ktorú im oni na oplátku dovolili vytvoriť si niečo vlastné, čo mohli priniesť domov. Raz sa zjavili u zavalitého kamenára, potom zavítali k starému tkáčovi, inokedy zas k umnému remenárovi a všetkým bolo po vôli, pretože mladí bratia boli mimoriadne šikovní. Vďaka svojmu nadaniu a kreativite dokázali nielen náramne potešiť, ale aj zveľadiť celú rodinu.
Jediný z domu, kto ich skutky nevedel úprimne oceniť bola ich sestra, ktorá sa už od malička snažila včleniť do rušného života jej bratov. Žiaľ sa jej to ale nikdy nepodarilo. Odmietali ju najmä dvaja starší bratia, ktorí tvrdili, že remeslo nie je umenie súce pre ňu. Zastávali sa názoru, že ona je tá, ktorá by sa mala starať o dom a rodičov, ako to robí väčšina mladých dievok z blízkeho okolia. To prišlo jedného dňa najmladšiemu z bratov absurdné a pomyslel si, že prečo by aj ona nemohla okúsiť krásu remesla. Rozhodol sa ju preto vziať do najbližšieho háju a ukázať jej rezbárske remeslo.
S východom slnka už obaja kráčali okolo čierneho jazera, popri močarisku až pomedzi stromy, kde sa usadili a brat zaúčal. Ukázal jej, ako správne vyrezávať, zastruhávať, upravovať a formovať i tie najtvrdšie kusy dreva z celého hája a ona unesená radosťou, zhotovovala maličké drevené predmety.
V ten večer bola krajina ponorená do záhadnej temravy. Hviezdy vykúkali spoza temných mračien a žiarili rovnako nenápadne, ako zatiahnutý mesiac. Dvaja starší bratia priniesli domov okúzľujúce fajansové tanieriky zhotovené tou najprecíznejšou prácou, čo matku i otca nesmierne potešilo. Ich sestra priniesla rodičom iba malý neuhladený drevený črpák, ktorý položila mlčky na stôl. Keď starší bratia uvideli tento márny pohárik, začali sa smiať a znovu jej opakovali, že remeslo nie je umenie stvorené pre ňu. Iba najmladší z bratov sa ticho čudoval, ako môžu byť takí nevľúdni.
Zatiaľ, čo sa oni rehotali, sestra nežne piskla a pohár sa jej zjavil pri nohách. V dome zrazu všetok smiech stíchol a bratia sa od údivu ledva dokázali nadýchnuť. Následne pohárik darovala rodičom a oni sa z neho radovali ešte väčšmi, ako z prekrásnych fajansových tanierov. Bratov razom pohltila závisť a žiarlivosť, i zaumienili si, že vyrobia niečo veľkolepé, čím ďaleko prekonajú sestru.
Dni sa odvtedy biedne vliekli, rovnako ako pokusy dvoch bratov prevýšiť sestrin výtvor. Domov nosili rôzne predmety vyrobené za pomoci tých najzručnejších remeselníckych rúk v celom kraji, no sestra ich vedela vždy predčiť. A to zvládla iba so všednými maličkosťami, do ktorých precízne zakomponovala svoju lásku. Či už to boli tkané koberce, drevené skrinky, kusy nábytku alebo kuchynský príbor, všetko malo svoje vlastné, skutočné cítenie. Preto sa malá prázdna drevenica začínala pomaly plniť radosťou a veci v nej dokázali cítiť a konať rovnako, ako jej základ - rodina.
Čas plynul a dvaja neprajní bratia dospeli do veku, kedy sa odhodlali nosiť domov už aj cenné drahokamy, ku ktorým sa nie vždy dostali čestným spôsobom. Akokoľvek krásne ich dary boli, nikdy nedokázali potešiť rodičov viac, ako život, ktorý do domu vniesla ich dcéra.
Preto sa jedného dňa prihodilo, že bratia potajomky prenasledovali sestru s najmladším bratom do hája a snažili sa vypozorovať tajomstvo, ktoré sa skrýva v ich výtvoroch. Sadli si za balvan neďaleko súrodencov, načúvali im a sledovali, čo činili. Nič zvláštneho však v ten deň neuzreli a rovnaké závery mali aj ďalšie tucty dní. Starší z dvoch bratov nakoniec rozhodol, že aj oni pôjdu vyrábať do hája, pretože ho považoval za začarovaný.
Deň nato, pokým ešte všetci v dome spali, závistliví bratia sa spolu s ich chamtivosťou vybrali do lesa, aby súrodencov mohli nepríjemne prekvapiť. V ten deň mali v zámere vytvoriť predmety, ktorými by sestre a bratovi dokázali, že už nie sú jediní, kto má zázračné ruky. Svojimi dokonalejšími výtvormi si plánovali u rodičov opäť vydobyť náklonnosť a priazeň. Žiaľ predmety ich tentokrát ponížili ešte väčšmi a plné závisti pôsobili mnohokrát pochmúrnejšie ako ktorékoľvek iné. Nasiaknutí srdom a zlosťou, opustili bratia domov i vydali sa ďaleko na juh do nevľúdnej zeme rybárov a úžerníkov, kde hrabali po majetku až do smrti.
Ich sestru, vtedy už dospelú a rozumnú ženu po odchode bratov pohltil bezodný smútok a do troch mesiacov jej uvädli city a srdce udrelo posledný raz. Zo sveta tak za hmlistého studeného rána odišla osoba, ktorá ako jedna z mála objavila tajomstvo remesla. A s jej odchodom pominul život i mnohým veciam, ktoré spoločne utvárali spanilý príbytok. Veselý domček plný radosti a potešenia zosmutnel a opäť sa zahalil sivou róbou noci na dlhé roky.
Najmladší z bratov s rodičmi v ponurom domčeku zotrval, až pokým nenadišiel ich čas a neprekročili prah života, za ktorým sa opäť stretli s dcérou. Usadlý syn svojich rodičov následne uložil na večný spánok a odišiel z malého schátraného domčeka ako bludár. Jeho bratom sa neráčilo prísť ani na pohreb a tak sa najmladší brat rozhodol očistiť od svojho mena a každému, kto sa naň pýtal odpovedal, že je Remeselník.
Peter
Diskusia
B.T. Niromwell
V podstate remeselne velmi pekne napisane, obcas sa mi tam niektore slova nehodili do stylu, ako “absurdne”, ale inak si to slo sobrou cestou. Chybalo mi tam trochu viac detailiv, preco vlastne sestra “carovala”. Laska a dobrota ako perpetuum mobile, vdaka ktoremu je vsetko mozne, je sice nieco, o com sa da len taZko hadat, ale neuspokoji vsetko publikum. Pacil sa mi depresivny zaver😁
07.10.2018
V podstate remeselne velmi pekne napisane, obcas sa mi tam niektore slova nehodili do stylu, ako “absurdne”, ale inak si to slo sobrou cestou. Chybalo mi tam trochu viac detailiv, preco vlastne sestra “carovala”. Laska a dobrota ako perpetuum mobile, vdaka ktoremu je vsetko mozne, je sice nieco, o com sa da len taZko hadat, ale neuspokoji vsetko publikum. Pacil sa mi depresivny zaver😁
07.10.2018
Marek Páperíčko Brenišin
Páčil sa mi pokus o archaický štýl, ale prišlo mi to celé také narýchlo písané. Ako keby sem autor capol prvopis. Dej je minimálny, koniec dobrý.
08.10.2018
Páčil sa mi pokus o archaický štýl, ale prišlo mi to celé také narýchlo písané. Ako keby sem autor capol prvopis. Dej je minimálny, koniec dobrý.
08.10.2018
Lea Bystrická
Spracovanie ako rozprávky je veľmi pekné, páčilo sa mi, že autor zachoval tradičné postavy (bratia, sestra), aj symboliku čísiel, opakovanie deja a pod. Aj práca s jazykom bola veľmi dobrá, príjemné čítanie to bolo. No naozaj tomu chýbal nejaký ten dej, a hlavne dôvod, prečo boli jej predmety čarovné. Ale ani koniec ma veľmi neuspokojil - ak už to mala byť rozprávka, mala by tu byť možnosť, ako ju zachrániť (ak nie aj neznámy princ, možno by brat niečo vymyslel, ak ju už naučil vyrábať veci?), popr. nejaký explicitnejší dôvod jej smrti? Takisto v rozprávkach boli tí zlí vo väčšine prípadov potrestaní. Aj keď tu je pravdaže otázka, ako veľmi autor chcel zachovať/pozmeniť znaky žánru. Ale ten koniec mi proste vyznel tak do stratena.
10.10.2018
Spracovanie ako rozprávky je veľmi pekné, páčilo sa mi, že autor zachoval tradičné postavy (bratia, sestra), aj symboliku čísiel, opakovanie deja a pod. Aj práca s jazykom bola veľmi dobrá, príjemné čítanie to bolo. No naozaj tomu chýbal nejaký ten dej, a hlavne dôvod, prečo boli jej predmety čarovné. Ale ani koniec ma veľmi neuspokojil - ak už to mala byť rozprávka, mala by tu byť možnosť, ako ju zachrániť (ak nie aj neznámy princ, možno by brat niečo vymyslel, ak ju už naučil vyrábať veci?), popr. nejaký explicitnejší dôvod jej smrti? Takisto v rozprávkach boli tí zlí vo väčšine prípadov potrestaní. Aj keď tu je pravdaže otázka, ako veľmi autor chcel zachovať/pozmeniť znaky žánru. Ale ten koniec mi proste vyznel tak do stratena.
10.10.2018
Marek Papcun
Musí povedať, že je to napísane pútavo, ale do určitého bodu a tam to to začalo vyzerať, akoby auto zrazu nemal čas a len dopísal zaver na rýchlo.
09.11.2018
Musí povedať, že je to napísane pútavo, ale do určitého bodu a tam to to začalo vyzerať, akoby auto zrazu nemal čas a len dopísal zaver na rýchlo.
09.11.2018
Ďalšie články / poviedky v téme
Dun, dun, dun... A je to tu! Septembrové kolo súťaže Fatastická poviedka sa uzatvára a my vám prinášame jeho vyhodnotenie.
Príliš schopný Hrdina je na svojej "bežnej" výprave, kedy statočne "zachraňuje" svet, pred nástrahami všedného dňa. Náhodný dej tak ako prišiel počas sna. Poviedka sa uchádza o titul Fantastická poviedka mesiaca september 2018.
Liečiteľka Sára prišla do cudzej dediny, aby pomáhal uzdravovať ľudí. Keď však ochorie na mor aj starosta Marco, odhalí pravý dôvod svojej návštevy. Starosta, ktorý zvelebil malú dedinku musí zomrieť. Prekazí jej pekelný plán veštica Medea, alebo všetko dopadne celkom inak, ako si obidve ženy mysleli?
Poviedka o tom, kam až môže závisť priviesť životy.