Marek sedel na svojom koženom kresle a poťahoval zo zvojej kubánskej cigáry. S pootvorenými ústami si prevaľoval dym na jazyku a pozeral sa na chladnúcu špičku.

"Dobrá tlačiareň," zamrmlal a pozrel sa na ženu oproti sebe. "Hm?" posunkom ruky jej ponúkol šľuk, no ona ho s jemným úsmevom odmietla.

"Koľko si za tú kravinu zas vyhodil?"

Marekov blažený výraz sklesol. "Kravinu? Vážňe?"

"Máme doma už päť miliónov rôznych nano-konštruktérov a tlačiarní na tkanivo a bohvie akých chujovín a ty potrebuješ ďaľšiu?" rozhodila rukami. "Ten krám v kuchyni si kúpil pred mesiacom len aby si si mohol urobiť Argentínsky steak. A teraz toto," rukami zatrepala na šedú skrinku pri jeho nohách.

"Toto," cigárou ukázal na tlačiareň, "toto nieje iba na cigáry. Toto," entuziasticky sa narovnal na kresle, "toto je univerzálny replikátor na komplexné organické štruktúry, ktorý dokáže simulovať širokú radu rôznych tepeľných úprav, vrátanie dymu, varenia a sušenia. Vie ti spraviť víno! Chceš víno? Spravím ti víno!" vyskočil, čupol si k mašinke a začal sa s ňou babrať.

Michaela si začala masírovať čelo. "Ja mám víno."

"Ale prosím ťa máš drahé patoky, ktoré musíme importovať zo zeme, lebo vinič zo susedného O'Neillovho cylindra ti nevoni."

"To preto, že v rotačnej gravitácii žiadne poriadne hrozno nikdy nevyrástlo a z tohoto prdítka zázrak nevylezie tiež."

Prdítko cinklo, otvorilo dvierka a vysunulo tácku s červenou tekutinou.

Marek ju schmatol, srkol si a zatváril sa ako keby dostal orgasmus. "Mmmmh! Bože to musíš ochutnať," pichol jej pohár pod nos.

"Ale, choď s tým preč."

"Ochutnaj, vieš aké je úžasné?"

"Daj mi- nie- nech- prestaň lebo ma obleješ!"

Marek sa narovnal a pričuchol si k poháriku. "Mmm. Aspoň ti budem mať dôvod tvoju blúzku vyzliecť," zvodne sa usmial.

"Ano, miláčik, plýtvanie peniazmi, je naozaj to najlepšie afrodiziakum," postavila sa, sucho sa na neho usmiala a pobrala sa z obývačky preč. Po pár krokoch sa však zastavila a otočila sa naspať k nemu, zamračená. "Keď je toto univerzálny replikátor, nevedel by ti spraviť aj steak?"

"Samozrejme. Chceš steak?" srkol si znova.

"Nie, trubelo, nechcem steak. Len rozmýšľam, na čo ti teraz bude ten krám v kuchyni."

Marek otvoril ústa, zaváhal a zavrel ich znova. "No, um," pozrel sa do kuchyne. "To je špecialízovaná tlačiareň na zvieracie proteíny, toto," ukázal znova na svoju novú hračku, "mi taký dobrý steak nespraví."

Michaela privrela nasrdene oči. "Buď jedno z toho predáš, alebo spíš na gauči."

Marek našpúlil pery. "Ale no tak, zlatko. Veď nezarábame málo-"

"Sex," napodobila rukami váhy, "tlačiareň. Sex? Tlačiareň."

"Virtuálna realita tiež nieje až taká drahá."

Michaela sa zachectala. "Typický politik. Vykecáš sa zo všetkého. Fajn teda, vankúše ti hodím pred dvere, ustlať si-" pokračovala by, keby Marek práve nevykašľal krv. "Chrobáčik?" jej tón sa okamžite zmenil.

Marek si utieral ústa s vypúlenými očami. Nechápal. Pozeral na krv na prstoch, kým ústa vykašľiavali ďaľšiu. Zdalo sa mu, že vidí rozmazane. Jeho komunikačný implantát zaznamenal núdzové volanie, ktoré vyslala Michaela, keď sa ho snažila chytiť aby nepadol. Vravela mu niečo s panikou v očiach no on ju už nepočul. Ledva ju videl.

Univerzálny replikátor na komplexné organické štruktúry - URKOS 3000, všetko po tichu sledoval. Softvér zvažoval či poslať správu teraz, alebo až potom, čo odnesú mŕtvolu a jeho žena odíde preč. O niekoľko hodín, keď už bol doma sám, poslal potvrdenie: Misia vykonaná. Subjekt usmrtený.