Starý známy
Na večeru som dostal sladučkú krupicu. S radosťou som ju zjedol. Najlepšia akú som kedy jedol.
Starý známy
Vzduchom zavanul zatuchlý smrad. Na jesennou dedinou pod zubatými horami sa skláňalo večerné šero.
Pracovali sme tak ako každú sobotu. Ale niečo nesedelo. Rodičia boli odťažitý a napätý takto som ich nikdy nevidel. Bál som sa ich. Mráz mi po chrbte liezol aj z nezvyčajnej hmly. Hustej a možno aj trochu svetielkujúcej.
Na večeru som dostal sladučkú krupicu. S radosťou som ju zjedol. Najlepšia akú som kedy jedol. Usmial som sa na maminu, je to najlepšia mama na svete. Usmiala sa na mňa späť a to, čo som v jej pohľade videl som nechápal. Skrz jej úsmev a v očiach sa zračili, smútok, hanba, odovzdanosť.
Bol som ospalý a posledné, čo som videl boli mamime slzy. Prečo plače.
,,Kto som?“
,,Kde som?“
,,Čo som,“
Mátožné oči chlapca omámeného boli ako v tranze. Dôkladne spútaného ho na nosidlách niesli na miesto pred kostolom. Nebol jediný, z dediny na nosidlách niesli ešte sedem ďalších. Všetkých uložili do pripravených rakvičiek lúčovito naukladaných okolo kamenného kríža. Nekľudne spali dôkladne uzamknutý.
Dav sa pozeral na vyšinutého kňaza. Ten z úst vypúšťal kaskádu ohavných slov v jazyku.
Ľudia zborovo padli na nohy v momente hlas toho podivína dosiahol vrchol. Vzduch zastal a nad podstavci sa odsunul kameň. Doslova stiadiaľ vytiekli odpudivé chápavé končatiny. Ohybné podobajúce sa na ramená chobotnice ale absolútne čierne, nechutné a mimozemské.
Nik ani šialený kazateľ sa neodvážil pozrieť sa na ne. Končaniny pevne zovreli každému dieťatu hlavičku, Kto by sa odvážil pozrieť videl by prchajúcu príčetnosť z tváričiek.
Končatinami prešla vlna. Vybrácia trhajúca dušu a telo.
V zelenkavej hmle obkolesujúcej dedinu sa objavilo more svetielkujúcich očí. Páchnuce a odpudivé kreatúry sa neodvážili ísť dalej za hranicu dediny. Kto by sa pozrel do ich neľudských očí videl by možno odpor a strach. Strach z čiernoty sídliacej v srdci dediny.
Hodnotenie poviedky:
Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásený
Milovník military sci-fi, výkonný dôstojník prvej slovenskej lode HMS Carronade, obdivovateľ H. Harrigntonovej a nepríčetný technokrat.
Diskusia
YaYa
Občas trochu mätúce. A dosť husté a smutné. Dúfam, že tam nakoniec doletí Doktor v modrej búdke a porieši to. Inak som premýšľala, či sa tie témy dajú obrátiť na scifi. Tipovala som to na nejakú hibernáciu zmrazených astronautov v rakvičkách na vesmírnej lodi, ale toto nie.
26.10.2019
Občas trochu mätúce. A dosť husté a smutné. Dúfam, že tam nakoniec doletí Doktor v modrej búdke a porieši to. Inak som premýšľala, či sa tie témy dajú obrátiť na scifi. Tipovala som to na nejakú hibernáciu zmrazených astronautov v rakvičkách na vesmírnej lodi, ale toto nie.
26.10.2019
Milan "Miňo" Tichý
Noo...nemuselo by to byť márne, ale...čo mi vadilo najviac je, že na tak krátkom rozsahu textu dôjde k zmene rozprávača, čo je možno na škodu. Vzhľadom na celkový obsah mohol byť od začiatku "božský" rozprávač, "Ich" forma je fajn, čitateľ sa môže stotožniť a súcitiť s hrdinom, ale tu sa to ani nedalo stihnúť....
29.10.2019
Noo...nemuselo by to byť márne, ale...čo mi vadilo najviac je, že na tak krátkom rozsahu textu dôjde k zmene rozprávača, čo je možno na škodu. Vzhľadom na celkový obsah mohol byť od začiatku "božský" rozprávač, "Ich" forma je fajn, čitateľ sa môže stotožniť a súcitiť s hrdinom, ale tu sa to ani nedalo stihnúť....
29.10.2019
B.T. Niromwell
Tu mi trošku chýbalo pozadie príbehu. Čo rodičov nútilo, aby v slzách dobrovoľne odvádzali deti, bez boja, prečo toľká rezignácia atď. Ale námet veľmi hustý, i keď som sa trochu zasmiala na vyšinutom kňazovi, to je také klišé:)
23.11.2019
Tu mi trošku chýbalo pozadie príbehu. Čo rodičov nútilo, aby v slzách dobrovoľne odvádzali deti, bez boja, prečo toľká rezignácia atď. Ale námet veľmi hustý, i keď som sa trochu zasmiala na vyšinutom kňazovi, to je také klišé:)
23.11.2019