Veľké mňau

Plánovali to dlhé roky.

Tvárili sa ako rozkošné chlpaté guľôčky. Ak aj na chvíľku stratili trpezlivosť a zapustili pazúry do ruky, čo ich kŕmila, mali svoje cesty, ako si to vyžehliť. Otrieť sa o nohu zľava a zase sprava, zapriasť, slastne privrieť očká. A ľudia, poslušné bábky, okamžite zmäkli. Ňuňu sem, ňuňu tam.

Pred mačacími agentmi žiadne dvere neostali zatvorené. Jeden sa dokonca ubytoval na Downing Street. Kým politici, krstní otcovia, mocní tohto sveta kuli pikle v zatemnených miestnostiach plných cigarového dymu, niekde v kúte vždy priadlo mačiatko.

A potom prišiel signál. Do histórie sa zapísal ako The Big Meow, Veľké mňav. Vysvitlo totiž, že mačky sa na klávesniciach predsa len nevyhrievali. Vďaka šikovným labkám malých chlpatých hekerov sa zo všetkých televíznych a rádioprijímačov, všetkých satelitov a mobilov rozľahlo mňaukanie v presne určenom tóne.

A mačky povstali.

Šialené paničky skončili s vyškriabanými očami, s krásnymi mačacími svetríkmi, v ktorých svojich miláčikov fotili, napchatými do krku. Micušky ľahko ovládli strategické ciele po celom svete. Nezabíjali všetkých. Otroci s protistojným palcom sa ešte zídu. Prinajmenšom na otváranie tuniakových konzerv.

Generál Murko na svojom jednorožcovi viedol útok na dátové centrá Instagramu v Európe. Ako kráľ sa viezol na svojom ohnivom jednorožcovi (nevyhynuli, len sa ukryli a čakali, kým bude mať svet zase lepších pánov). Chlpy mu viali vo vetre, ako hrdina westernu strieľal z pištole na všetky strany. Nedbal, že náboje sa mu čoskoro minú, stále mal svoje pazúriky a jednorožcove laserové oči a plameňometné nozdry.

Ochrankári i technici padali, šikovné mačky prelamovali kódy a otvárali brány. Dátové úložiská vybuchovali a s nimi všetky dôkazy o rokoch útlaku. Všetky hlúpe videá, fotky kocúrikov oblečených za hotdogy, kanadské žartíky s uhorkami... To všetko horelo spolu s ostatnými pozostatkami starého sveta.

Generál Murko sa tomu prizeral z blízkeho kopca. Keby sa jeho papuľka dokázala roztiahnuť do úsmevu, mal by ho okolo celej hlavy.

* * *

„Šic!“ Murko, pruhovaný kocúrik s bielym bruškom, sa prebral zo sna na to, že ho panička prudko odstrčila.

„Pozri, čo si urobil!“ Na bielom stehne, tesne pod šortkami, jej svietili hlboké stopy od Murkových pazúrov. Musel ich do nej zaťať v spánku.

Kocúr sa rýchlo spamätal. Vyskočil naspäť na gauč, obtrel sa o paničku najprv jedným bokom, potom aj druhým. Hlasne zapriadol. Vystúpenie zakončil tým, že sa prevalil na chrbát a nechal si poškrabkať bruško.

„Cicici, zlatíčko, vydrž takto chvíľku.“ Žena sa natiahla po telefón a urobila si s Murkom rýchlu selfie. O chvíľku sa mobil rozpípal s prichádzajúcimi páčikmi a komentármi. Tak sa zahĺbila do malej obrazovky, až úplne zabudla, že ho má ešte škrabkať.

„Vrrrr,“ zavrčal Murko. Krytie si opäť raz udržal, ale za akú cenu. Ďalšia fotka na internete bez jeho súhlasu. Ale to nevadí. Spojka, ryšavá Mica z vedľajšieho vchodu, ho včera informovala, že sa to blíži.

Už čoskoro príde signál, Veľké mňav, a s ním deň, na ktorý ľudstvo tak skoro nezabudne. A on a jeho jednorožec Dudlík budú pripravení.