Návšteva v ZOO

„Tatinóó kedy pôjdeme do zoologickej sľubuješ nám to už tri týždne..“, ozvali sa raz naše deti o jednom víkendovom ráne. A najmladší syn sa v okamihu prihrnul za mnou do kúpelne, nevadilo mu že sa zrovna holím, tvár mám natretú epilačným krémom a nedal mi pokoja.

„ Počkaj ty netrpezlivec, najprv sa umyjem, potom sa naraňajkujeme a tiež čo povie mamina,“

„ Tá povedala, že môžeme a počasie má dnes byť celý, celučičký deň krásne.“

Povzdychol som si a zase musel uznať, že som bol zcela konkrétne a demokraticky prehlasován a asi mám program na tento deň jasný. Po raňajkách nasadneme do auta a skončíme v ZOO.

Naša zoologická má inak už dlhú tradíciu, postavil i ešte za starých časov šľachty jeden bohatý gróf či čo a už tri stáročia sa rozvíja a popularitu si na celej planéte získala tým, že vyhrala konkurz na umiestňovanie živočíchov a rastlín donesených z medzihviezdných výprav krátko potom ako sa vedcom podarilo preraziť priestoročas a umožnilo tak cestovať priestoroskokom z jedného miesta vesmíru na druhý takmer v jednom okamihu.

Tak sľub daný rodine musím jednoducho dodržať, tiež pre to, že nedávno sa objavili informácie o tom, že z poslednej výpravy doviezli veľmi zaujímavé exempláre, vraj asi najintelignetnejšie zvieratá, ktoré vo vesmíre našli odkiaľsi zo vzdialených oblastí našej Galaxie, kde je výskyt hviezd planét vhodných pre život žalostne málo. Nové exponátu budili všeobecnou pozornosť a vo mne ako výskumníkovi v biologickom ústave, po zhliadnutí šotov v správach, budili zvedavosť.

Sedeli sme pri raňajkách a deti sa neustále dožadovali výletu do ZOO.

„ Dobrá je pekne, tak po obede vyrazíme.“

„ Niééé, teraz ráno, naobedovať sa môžeme v záhrade, veď tam výborne varia.“

Pozrel som sa na manželku a tá len pokrčila ramenami: „ No čo aspoň budem mať dnes od varenia pokoj.“

Neostalo nič iné len súhlasiť a tak sme dojedení jedla zbalili potrebné veci, foťák, kameru zásobu mincí do infoautomatov a čo ja viem ešte a vyjeli sme. O pol hodinky sme stáli vo fronte na vstupenky a decká sa zatiaľ venovali informačnej tabuli. Na vstupnom automate som navolil dve dospelé a dve detské vstupenky a kreditku pretiahol cez snímač. Automat mi sladkým hlasom oznámil, že je všetko v poriadku a poprial príjemnú návštevu. Z okienka vypadol žetón s čipom, zobral som ho a zavolal na šantiace deti. Prešli sme turniketami a nasadli do automatických vozidiel, ktoré nás mali previezť navolenou trasou po ZOO. Klasické naše expozície, flóry a fauny našej planéty sme obišli, pretože deti mali najradšej kozmickú expozíciu. Prvá zastávka bola u obľúbenej expozície zvláštnych šesťnohých zvierat z planéty Eurma, prvých objavených zvierat mimo našu planétu. Pestrofarební býložravce sa motali okolo krmeľcov naplnených trávou a ovocím, vydávali podivné bučivé zvuky a prežúvali potravu vo svojich mnohozubých ústach. Tamojší obyvatelia ich pestujú pre vynikajúce mlieko, ktoré sa v poslednej dobe uchytilo i na našom trhu, je oveľa tučnejšie a obsahuje dva razy toľko bielkovín ako od našich zvierat. O trochu ďalej boli ďalšie exponáty z tejto planéty, šelmy mačkovitého charakteru, morské potvorky a u všetkých zvláštnosť na rozdiel od iných planét, všetko zo šiestimi končatinami. V expozícii dokonca chýbali plazy, jednoducho na tejto planéte malo všetko šesť končatín. Zaujímavé boli i lietajúce zveri z tejto planéty, ktoré na pohyb vzduchom využívali rovnaký pohyb krídiel ako náš hmyz.

Po Eurmijskej expozícii sme sa presunuli do jednej z najkrajších častí záhrady, do sekcie Kamale, najpestrejšej planéty známeho vesmíru. Civilizácia alespoň podobná našej tam zatiaľ nevznikla, ale mnohorakosť a pestrosť života sa nám nikde v našej Galaxii zatiaľ nájsť nepodarilo. Prírodovedné autority prehlasujú, že to je dôsledkom toho, že tam ešte nijaká civilizácia nevznikla a nestačila vyhubiť zbytočne veľa flóry a fauny, ako sa to stalo u nás i na iných planétach, kde sa relatívne vyvinutý rozumný život vyvinul. Takže vďaka nedostatku takzvaného rozumného života na Kamale, sme mohli v jednotlivých kójach pozerať na pestré vtáky, rôznofarebné plazy a korytnačky, vo výbehoch sa prechádzali a pásli býložravce s pestrým zafarbením srsti. V areálu bezstavovcov boli v teráriach rôzne pavúky, kobylky, všelijaké chrobáky, ktoré sa ťažko zaradzujú do nášho triedenia druhov, množstvo motýľov a v akváriach dúhové množstvo rýb fantastických tvaroch a foriem. Je to snáď najkrajšia expozícia záhrady. I naša planéta bola kedysi pestrejšia na rôzne formy života. S rozvojom civilizácie rástol počet obyvateľov a s tým aj drancovanie prírody. Až keď doslova hrozilo, že voda sa nebude dať piť, vzduch dýchať a na mnohých miestach sa rodili degenerované deti, sa vedci hlavne politici prebrali a začal sa niekoľko desaťročí dlhý boj za záchranu nášho ekosystému. Aj tak sme prišli o viac ako polovicu všetkých druhov rastlín i živočíchov. Zastavili sa nezmyselné vojny a po čase nastal obrovský rozvoj kozmonautiky, pretože suroviny potrebné nielen pre priemysel sa začali získavať v medziplanetárnom priestore. A po ďalších päťdesiatich rokov už sa príroda regenerovala, ale stratené druhy už nikto nikdy nevráti späť do života.

Dostali sme sa do časti záhrady, kde boli síce nie tak atraktívne, ale i tak pre mňa ako biológa najzaujímavejšia časť expozície, exponáty z planét, kde ešte flóra nezvíťazila nad oxidom uhličitým a absolútne sa život sústredí pod povrch oceánu. V akváriach kde sa nad hladinou vznáša atmosféra z CO2 a metánu sa motajú anaeróbne baktérie a tie živia lenivé symbiotické riasy z miernym prídavkom chlorofylu a tým sa snažia zcela nevedomky prerobiť umelú atmosféru arboréta. Na materskej planéte sa naším kozmonautom podarilo tento proces urýchliť a vedci dúfajú, že sa o niekoľko storočí podarí planétu vzdialenú iba 25 svetelných rokov ľahko kolonizovať i keď často pochybní a samozvaní ochrancovia prírody pištia, že je to nehumánny a protizákonný zásah do ekosystému cudzej planéty. Myslím, že dominantným riasam a baktériám na danej planéte je to úplne jedno a zelení tak iba naháňajú volební hlasy.

Prechádzali sem ďalšou expozíciou, planéty Lanal, kde defilovali fantastický štvornohý býložravce, mäsožraví levouni s obrovskou hrivou okolo hlavy, po stromoch liezli tamojšie opice a vydávali rôzne škreky, hlavne keď sa bili o potravu. Kúsok ďalej boli terária s plazmi a akvária s pestrofarebnými rybami s podivne vypúlenými očami. V celej expozícii boli vysadené pôvodné rastliny z Lanaly a bola zakrytá sklenenou kupolou, pretože sa pod ňou musela udržovať teplá a vlhká atmosféra tejto rajskej planéty. Bolo nám tam trocha teplo a i žena sa trocha viac potila, tak sme sa presunuli ďalej.

Bol čas obeda a deti začali pišťať, že sú hladné a ukazovali na záhradnú reštauráciu, kde okrem občerstvenia bolo vybudované detské ihrisko s rozmanitými atrakciami od hojdačiek až po vysoký tobogan. Zamierili sme tam, usadili sa ku stolu a sotva sme si objednali jedlo a pitie, naše dve ratolesti sa z nadšeným revem vrhli na hojdačky a bol problém je dostať ku stolu s argumentom, aby im jedlo nevychladlo. Zhltli svoje porcie a napili sa a v okamihu boli opäť na ihrisku. Posedeli sme v kľude s manželkou u stolu a vychutnávali exotický čaj, vraj lásky s ďalekej planét Urux. Po hodine sme usúdili, že treba ísť ďalej. Zavolali sme na deti a tie s určitou nechuťou sa pricúrali k nám a nasadli do vozíčka, s ktorým sme zamierili k expozícii ľadovej planéty Elma, kde sa život ako tak rozvíjal hlavne v páse neďaleko rovníka planéty. Bolo zaujímavé pozerať cez termostenu chlpaté živočíchy a jedinečné ochlpené rastliny s tučnými a temne zelenými listami. Zvieratá zvedavo vystrkovali ňufáky z nor vyhrabaných v snehu a čakali na ošetrovateľov, ktorí im tri razy denne dávali potravu.

Deti si v stánku kúpili zmrzlinu a pri pomyslení na teplotu vnútri ľadovej expozície sa striasli. Dostali sme sa do oddelenia noviniek, kde mali byť exponáty s poslednej výpravy do opustenej časti našej galaxie. Deti dolízali zmrzlinu, práve vo chvíli keď sme sa dostali ku vstupu do expozície noviniek. Vstúpili sme a blížili sa ku kóji, kde boli podľa televízie nám zatiaľ najviac podobný tvorovia. Keď sme ich zbadali, uvedomil som si, že sú opravdu nám asi blízky. Posedávali na rôznych miestach a zdalo sa že medzi sebou komunikujú zvláštnymi bublavými hlasmi. Hodil som mincu do infomatu a ten na nás vychrlil sladkým ženským hlasom informácie o tvoroch. Pravdepodobne sú to pokusné zvieratá, ktoré neznáma civilizácia poslala na primitívnej lodi do hĺbok Galaxie a po zlyhaní techniky ostali uväznení na jednej primitívnej planéte. Sú nám podobní, len majú primitívna ochlpenie tela no rôznych častiach a prejavujú vraj nebývalé množstvo inteligencie. Bežne sa pohybujú vzpriamene a v expozícii sú tri samice a traja samci. Vyzerá to ako by je poslali danú primitívnu planétu osídliť, ale to sa zdá nepravdepodobné, muselo by časom dojsť ku genetickej degenerácii. Táto otázka sa zatiaľ skúma. Civilizácia, ktorá ich vyslala ich dokonca vybavila jednoduchými ochrannými odevmi, na ktorých veľmi lipli. V infomatu cvaklo a výklad skončil. Deti i my zo ženou sme si zvedavo stvory prezerali. Zaraz sa jeden z nich dvihol, asi samec, pretože nemal vyvinuté mliečne žlázy na hrudi, otočil sa ku mne a prenikavo sa mi pozrel do oči. Stuhol som, pretože to nebol pohľad zvieraťa. Dvihol zo zeme bielu blúzku a prirodzeným pohybom si ju obliekol. Všimol som si že na rukávu má zvláštny znak. Akúsi modrastú guľu s líniami akoby súradníc a okolo boli akési znaky, keby ich nakreslil, vyzerali by asi takto – NASA ESA....