Bibi ležala na veľkonočný pondelok ešte v posteli. Čakala kedy ju tato ako obyčajne príde, schytí, a zanesie do kúpeľne. Tam ju zvykol osprchovať, samozrejme, oblečenú v pyžame a ľadovou vodou. Bŕŕ.

„Libi! Pomôž!“ zašeptalo toto deväťročné dievčatko.

Volalo svoju desaťročnú kamarátku, čertíčku, ktorá jej spríjemňovala celé zimné prázdniny.

CINK.

„Super!“ potešila sa Bibi. „Pomôž mi prosím ťa, aby ma tato nenašiel. Bojím sa tej sprchy! Nechcem byť chorá.

Bibi jej ešte rýchlo vysvetlila veľkonočné zvyky. Libi zakrúžila pravým ukázovakom a tri razy ťapla.

Silný závan ich preniesol do krajiny podobnej tej s jednorožcami. Zelená lúka, no tentokrát tam poskakovali zajačikovia s mašľami.

Libi luskla prstami a jeden zajac priniesol obrovské vajce. Veľké skoro ako Bibi. Bibi sa potešila, myslela si, že je to čokoládové vajce. Zajac uskočil preč a Bibi sa rozbehla k vajcu. Vajíčko malo ružové konce, stred bol žltý, okraje stredu lemovali zelené stuhy.

No len čo sa Bibi dotkla vajíčka, vrch začal praskať. Aj kúsok zo spodku.

„Vžum!“ strechu odstrelilo a zo spodku vyliezol škvrnitý chvostík.

Bibi od ľaku spadla na zadok. S otvorenými očami pozerala, ako sa vo vrchu vajca objavila hlava mláďatka dráčika. Ten spokojne sfúkol hlaveň pištole.

„Veselú Veľkú noc!“ dodal sebavedomým hlasom a hrubým ako od starého dedka.

Čertíčka Libi zatlieskala. Obe dievčatá sa vrátili naspäť do Bibinej izby. Bibi opatrne vyšla von. Tato sedel v kuchyni s horúcou šálkou v ruke. Na hlave mal niečo, čo pripomínalo vrch veľkonočného vajca.

„Veselú Veľkú noc!“ tatov hlas pripomínal dráčika.

Bibi sa otočila a žmurkla svojej kamoške čertíčke. Tá pozerala z izby. A keď Bibi žmurkla, urobila CINK a už jej nebolo.