Perzeus švihol mečom a odťatá laba s krvavou spŕškou vyletela do vzduchu. Mantichora zarevala od bolesti, ohnala sa po ňom druhou labou, a v tesnej následnosti aj jedovatým škorpiónim chvostom. Pazúrom sa stačil uhnúť, ale chvost ho prekvapil a len tak-tak ho zachránil štít. Otrávený bodec ho ale prerazil. Dobrá správa bola, že tesne minul ruku. Tá zlá zase, že zničil upevnenie remeňa a tým prakticky spravil zo štítu závažie. Perzeus odhodil teraz už nepotrebný kus drava a bronzu a začal mantichoru obchádzať sprava.

Jeho priateľ Akrisios medzitým využil nepozornosť beštie a zaútočil na ňu zozadu. Mantichora ho však zbadala. Napriek chýbajúcej končatine bola bleskurýchla. Vyhla sa seku a jedovatý chvost sa zabodol Akrisiovi do krku. Muž ani nevykríkol. Vydal len zachrčanie a pomaly sa zosunul na zem.

Perzeus sa s neartikulovaným revom vrhol na neľudského nepriateľa. Mantichora sa svižne obrátila, uvoľňujúc si pritom chvost. Vyhla sa Perzeovmu zúrivému seku, a potom ďalšiemu, a sama sa pripravila na protiútok. Zle však rozložila svoju hmotnosť. Štvrtá končatina, ktorá by jej dodala stabilitu, už nebola na svojom mieste, a keď vyrazila dopredu, zrútila sa na zem. Perzeus ľahko ukročil jej nedokončeným úderom, priskočil k nej, a vyhnúc sa poslednému zúfalému úderu chvosta jej odťal hlavu.

Ťažko dýchal, ale nemal čas na odpočinok. Pribehol k Akrisiovi, ale, ako čakal, jeho priateľ bol mŕtvy. Posledný z jeho priateľov. Keď vyplávali, bolo ich dvadsať. Dvadsať hrdinov. Stáli však proti čarodejniciam, príšerám, kentaurom. Jeden po druhom umierali. Potom ledva dokázali udržať loď plavbyschopnú. Možno preto aj stroskotali. Proti mantichore bojovali už len on a Akrisios. A teraz bude musieť ísť zabiť Medúzu sám.

Mlčky sa rozlúčil s priateľom, vzal si iba svoj meč a vydal sa na cestu. Miesto, kde žila Medúza, bolo blízko, a vďaka zvukom boja o ňom už určite vedela. Jej skrýša bola v rozvalinách starého chrámu. Určite si to miesto vybrala - okrem toho, že sa dalo ľahko brániť - práve preto, aby sa mohla vysmievať bohom. Perzeus sa opatrne a potichu pohyboval medzi starými stĺpmi a sochami. Vedel, čo Medúza dokáže, a nehodlal jej dať akúkoľvek výhodu. Zakrátko začul tichý, pobavený sykot. Takže hra sa začala. Uvidíme, kto z koho.

Vtom sa zastavil. Zrkadlo. Zabudol zrkadlo. A nemá už ani svoj blýskavý štít.

To bola posledná myšlienka, ktorá mu prešla hlavou.