25. august 2079 Baltimore

Príhovor predsedu celonárodného projektu osídlenia mesiaca:

Dnes vyrážame aby sme spravili ďalší veľký krok. Tento krok je len malý odraz toho čo sme už dokázali. Posielame tam najlepšiu posádku. Možno už o pár

rokov pribudne nová mesačná televízia. ...

Bol to síce pekný prejav, ale pravda bola taká, že mesiac sa rozdelí na sedem koloniálnych častí, ktoré budú podliehať k zemi. Čo tiež nieje na škodu. Odkedy

politici upravili svoj morálny kódex, podľa ktorého dostávajú malý plat 500 kp (kp to je kontinentálne platidlo), čo je len o 50 kp väčší ako plat údržbára.

Operácia osídlenie mesiaca bola pripravená. Na mesiaca bolo poslaných sedemdesiat lodí, s plnou posádkou. Potom pristali vyložili náklad a stroje, začali

pracovať.

25. august 2084 Mesačná základňa 2

Uplynulo presne päť rokov od začiatku kolonizácie Mesiaca. Karol Róbert veliteľ lode Agamemnón sedel v kajute svojej lode a čítal správy o pokračovaní prác.

Zrazu mu zazvonil telefón.

-Haló, tu je veliteľ Karol Róbert-, povedal trochu hrubým, ale za to milým hlasom, z ktorého bolo cítiť, že ide o dobráka. Celá charakteristika Karola Róberta by

sa dala zhrnúť ako bradatý srandista so zmyslom pre humor, viac ako bolo potrebné.

-Prepáčte, že vás vyrušujem, ale pri vrte sme narazili na čudný predmet. Má nezvyčajný tvar. Dotkol som sa ho a začal ...-

-Prídem sa na to pozrieť.- Skočil do rečí chlapíkoví na druhej strane, Karol Róbert.

Karol vyšiel zo svojej lode. Nepotreboval si obliecť skafander lebo jeho loď bola pod veľkou sklenenou kopulou, ktorú už stihli vytvoriť. Vyšiel von, a kráčal

smerom k vrtu.

Všade bola rovina. Len pri vrte sa vytvárala lieviková dolina. Tento

vrt slúžil ako sonda, na preskúmanie zloženia pôdy. Pri takomto vrte sa vrták pomaly zasúva a časti pôdy berie do svojho stredu. A práve tam našli ten predmet.

Vrták do zeme tlačia obrovské ramena stroja, ktorý vyzerá ako minimrakodrap. Má veľmi mohutný pásový podzvok. Na podvozku je umiestnená kabína a za ňou

samostatná strojovňa. V strede medzi nimi má stroj trup. Z ktorého vytŕčajú ramená, ktoré manipulujú s vrtákom. Preto mu celkom ujde prezývka Drobec.

-Kde je ten predmet?-, spýtal sa Karol vedúceho vrtu.

-Pane je pri drobcovi, už sa naň prišiel pozrieť doktor Alivin a doktorka Alivinová.- Manželia Alvinovci, do všetkého pchali nos. Bol to pár vedcov, geológov.

-Ideme, k nemu.-

Prešli asi dvadsať metrov k tomu čudnému predmetu. Bol to pravidelný štrnásten. Na každej strane mal iný zvláštny znak. Ale, čo bolo najzvláštnejšie objekt sa

vznášal.

-Stalo sa to vtedy keď som sa ho dotkol, bez rukavice. -Povedal vedúci.

-Čo ste zošaleli,- oboril sa naňho doktor Alvin. Manželia Alvinovci bol dosť, vlastne veľmi arogantný, ale boli to odborníci.

Karolovi sa veľmi nepáčil ich tón a tak len zo zábavy z sa dotkol jednej steny tohto útvaru. Potom päť metrov od tohto predmetu zasvietilo jasné svetlo. A keď

zhaslo nikto tam nebol.

Z Karolovho pohľadu to vyzeralo asi takto. Všetko navôkol vyzeralo zrazu ako stavebnica a potom akoby prišiel neviditeľný veľký zlý chlapec a všetko rozbil.

Kocky spadli. A To čo videl už nevidel. Na chvíľku bola všade tma. A ten veľký zlý nevideteľný chlapec sa zmenil na dobrého ale sprostého. Lebo všetky kocky

poskladal ale zobral inú sadu.

25. august 2084 Neznáme miesto

Všade bo sneh. Všetci stály blízko lesa. Bola tam strašná zima.

-Kde to sme?-, spýtala sa doktorka Alivinová.

-Je to všetko vaša chyba,- oboril sa doktor Alvin na Karola.

-Čo budeme robiť?-, Spýtal sa Hugo, vedúci vrtu.

-Berme to z tej lepšej stránky, aspoň sa tu neupečieme.- Podal svoj pohľad na vec Karol.

Asi to bola najťažšia vec ale dohodli sa, že pôjdu hľadať nejakú jaskyňu. Šli smerom od lesa. Asi preto lebo z lesa sa ozývali čudné zvuky. Keď sa pohli preč,

tak z lesa vyšiel pôvodca tých zvukov. Z ich pohľadu to vyzeralo akoby vybehol.

Bol asi štyri metre vysoký a dve metre široký. Mal veľkú guľatú hlavu malé krpaté oči a zuby, ktoré boli len o trochu menšie ako jeho hlava. Jeho telo bolo

pokryté bielou srsťou. Na rukách mal pazúry. Nerobil síce rýchle kroky ale boli dlhé. Vybehol na nich z kyjakom.

Nečakali naňho a rozbehli sa preč.

-Je to všetko vaša vina.-, zakričal doktor Alvin na Karola. Obor tiež pridal do kroku.

-Má niekto nejaký nápad ?-, vydal zo seba Karol, bol trochu zadychčaný čo sa aj odrazilo na jeho hlase.

-Možno, by sme ho mohli uloviť.-, zakričal Hugo. Nohy mu slúžili veľmi dobre, lebo bol trochu vpredu.

-Zopakujem otázku, má niekto nejaké reálne nápady?-

Pomaly spomaľovali, ale aj obor bol na konci so silami. Prestalo ho to baviť a od prenasledovania radšej ustúpil.

Asi tri hodiny sa plákali po ľadovej púšti. Potom narazili na skalnaté pobrežie posiate útesmi a ďalej bolo more. Manželia Alvinovci sa zhodli, že ide o tkzv.

teleport bez prímača.

Dnešná veda dokáže rozložiť, poslať a zložiť hocijakú vec. Samozrejme, že nie organickú. Ale na to potrebuje prístroj na rozloženie a prístroj na zloženie. Tu

taký nebol. Aj tak sa Alvinovci tomu nerozumeli, lebo to boli geológovia.

Karol sa zahľadel na more a v diaľke videl vežu. Trčala z mora. Nevediac prečo ale začal na plné hrdlo kričať

-Pomóc, Pomóc-. Doktor Alvin pesimistický ako vždy mu povedal:- zakričte ešte nech nám pošlú zmrzlinu-, a pritom s zasmial. Okolo Karola sa akoby celí svet

skockoval, roztriasol a spadol a potom znova poskladal. A zase to bola iná sada kociek. Ten istí pocit zažil pri prvej teleportacii. Stály tam všetci. Na malom

pódiu. Pripomínalo kabaretné pódium. A pred nimi dvaja malý čudný ľudia, trochu tučný, v bielych plášťoch, bradatý. A rozprávali sa.

-Ach ty ľudia, do všetkého pchajú svoj nos, a takmer vždy sa dokopú.-

-Našli qetrad 255, pomocou neho sa sem dostali.-

-To som si všimol učeň môj, premiestni ich späť, odkiaľ prišli.-

Potom sa zas pred Karolom všetko rozsypalo a zasa poskladalo a boli späť, na Mesačnej základni 2. Potom keď tento príbeh porozprávali, a spísali do

hlásenia, čakal ich pobyt u psychiatra ( to je bežný postup). Keď zistili už sú psychický v poriadku. Prezrela celú Mesačnú základňu 2 chemická jednotka. Neskôr

museli prejsť všetci detektorom pravdy. A keď im uverili nasledovali otázky typu: Akú teplotu mal sneh na Neznámom území ? A akú mal približne hustotu?

Všetko bolo spracované. Manželom Alvinovcom bola dokonca aj vyplatené poistka. Lebo oni mali okrem klasickej aj doplnkovú, ktorá ich chránila pred

postihnutím nepríjemnými Abnormálnymi udalosťami a pokazením hudobných nástrojov. To v povinnom poistení nebolo.

Čo sa týka záhadného prístroja, ten bol vzatý do medzinárodného ústavu pre výskum super technológii. Potom si nárok na prístroj spravila Aliancia. Tej patrila

Mesačná základňa 2. Spravila špeciálne múzeum pre ten predmet. Vstupné bolo 2 kp. Potom Aliancia prenajímala predmet súkromným zbierkam.

14. august 2087 Mesačná základňa 2

Crŕn

-Haló tu je veliteľ lode Agamemnón, čo si želáte?-

-Most cez Atlantik.-

-Čože?-

-Tu je predsedu celonárodného projektu osídlenia mesiaca, je Mesačná základňa 2 pripravená na kolaudáciu.-

-Áno pane, žiadne problémy.-

07. september 2087 Mesačná základňa 2

Kolaudácia prebehla bezproblémovo ako všetko. Čiže to bolo úplné fiasko. Do celej mesačnej základne sa nasťahovali nový obyvatelia. Prišla nová posádka.

Mesačná základňa to nebola len sklenená kopula a pod ňou nejaká skupina bunkrov. Bolo to celé mesto s vegetáciou. Nemocnice, kotolne aj internetové

kluby. Bolo tam spolu sedem miest. Každé patrilo inému zoskupeniu. Aliancii, Spoločenstvu, atď. Každé z zoskupení malo rovnaké základy ale mali mnohé

odlišné. Ale politikou sa tu nebudem zaoberať.

Koniec