Môj spolubývajúci sa volal Kryštof Blake, no každý ho poznal pod menom Kapitán Nemo. Meno Nemo neniesol po malej stratenej rybičke so skriplenou plutvičkou, ale po hlavnom hrdinovi knihy Moby Dick. Rovnako ako tento kapitán sa Kryštof pokúšal uloviť neskrotného obra. Jediný rozdiel medzi týmito dvoma bol, že Kryštof sa o to pokúšal vo vesmíre a originálny Nemo v mory. Zatiaľ čo bol Moby Dick len rybou v mory, monštrum, ktoré sa pokúšal uloviť Kryštof bolo mnohonásobne väčšie a nachádzalo sa vo vesmíre. Niektorí ho nazývali Požieračom svetov. Obrovské monštrum, ktoré sa v slnečnej sústave objavilo koncom roka 2020. Od toho bájneho roku už prešlo niekoľko desaťročí no vesmírny Moby Dick stále pretrval v tejto sústave. Mnoho nadšencov sa ho pokúsilo uloviť no beznádejne. Vesmírny Moby Dick sa usalašil na Venuši a tam čakal na ďalšie a ďalšie vlny odvážlivcov túžiacich po enormnej odmene za časti jeho mŕtveho tela. Niektorí ľudia ho nechceli zabiť, chceli len odobrať vzorky z jeho tela s študovať ich v mesačných laboratóriách, ktoré na mesiaci ľudstvo postavilo. Báli sa vzorky priniesť na Zem, pretože by mohli obsahovať škodlivé baktérie alebo vírusy nehovoriac o vesmírnej radiácii. Okrem ľudí túžiacich Požierača svetov zabiť, alebo študovať sa na svete nachádzali ešte tri tábory ľudí. Prvý sa ho báli na toľko, že neboli schopní vychádzať z domu, pretože by ich na ulici pred domom mohol zahliadnuť a zjesť. Druhý boli popierači faktov a snažili sa každého naokolo presvedčiť, že Požierač svetov je len vymyslená fáma, ktorá má za úlohu vystrašiť a utlačiť chudobnú a strednú triedu. A posledná tretia skupina bol kult, ktorí sa vytvoril okolo Požierača svetov. Verili, že je to Boh, ktorí prišiel pozerať na svoje stvorenie a pravidelne sa k nemu modlili. Spočiatku sabotovali lovecké výpravy, aby svojho Boha ochránili, no keď zistili, že všetky prebiehajú neúspešne ich pokusy o sabotáž úplne prestali. Lovecké skupiny, brali ako obetu ich Bohu a modlili sa aby sa bezpečne dopravili až do žalúdka požierača svetov. Bol som Kryštofov kamarát už od základnej školy, oboch nás fascinoval vesmír a obaja sme boli opantaní myšlienkami na Požierača svetov, a keď ma jedného dňa Kryštof oslovil či by som mu chcel robiť na jeho ceste za ulovením Požierača svetov robiť spoločnosť nemohol som odmietnuť. Bol som síce proti vražde toho krásneho a monumentálneho tvora, no chcel som ho vidieť z blízka a odobrať z neho vzorky pre mesačné laboratóriá. Chcel som o ňom vedieť čo najviac. Mal som celú cestu k Venuši aby som presvedčil Kryštofa, aby Požiarača svetov nezabíjal. Zatiaľ sa mi to veľmi nedarilo. Vo vesmírnej lodi sme boli len my dvaja. Bola to veľmi malá, loď kvôli ktorej Kryštof zadĺžil jeho rodinu na mnohé generácie dopredu. Ešte aj deti jeho pravnúčat budú musieť splácať túto malú lodičku. Dostatočne veľká vzorka z Požieračovho tela by postačila na splatenie polovice tejto lode a nákladov na palivo. Celé Požieračovo telo by vynieslo dostatočne veľa peňazí, na splatenie hypotéky a kúpu, niekoľkých takýchto lodičiek. Dlhé dni na lodi sme si krátili hraním kartových a doskových hier. Kryštof mi rozprával o tok aký budeme slávny keď ulovíme Požierača.

„Budeme mať bohatstvo o ktorom sa nikomu nikdy nesnívalo!“ hovoril celý nadšený. Po niekoľkých týždňoch som z toho začal byť nadšený aj ja a moja snaha Kryštofa presvedčiť na mierumilovnú misiu spadla ako domček z karát. Veď aj mŕtve telo budú môcť vedci poriadne preskúmať a takýchto Požieračov musí byť vo vesmíre habadej. Vravel som si sám pre seba.

Prišiel deň keď sme dorazili k Venuši. Požierač bol z tejto blízkosti ešte väčší než sme si dokázali predstaviť. Celým hadovitým telom obopínal venušu a jeho nozdry čneli ponad okraj atmosféry. Práve na tie sme chceli zaútočiť. Dobre mierená strela do nosnej dutiny tohto tvora mala zabezpečiť jeho okamžitú smrť. Veľa lovcov na tomto stroskotalo, pretože trafiť do nosnej dutiny museli na prvý krát keď obrovský netvor spal. Centimeter vedľa znamenal Požieračovo zúrivé prebudenie po, ktorom za pár sekúnd skonzumoval loď aj s pasažiermi. Kryštof mal veľmi dobrú mušku už od malého chlapca bol talentovaný v streľbe a predpokladal, že strieľanie z lodi nebude o nič ťažšie. Leteli sme nad hlavou obra a videli jeho zavreté oči. Vyzeral pokojne. Prišiel rozhodujúci okamih ja som sedel za kontrolným panelom a kontroloval či je loď stabilizovaná. Nechceli sme aby sa počas strieľania pohybovala, pretože by sme na to mohli doplatiť životmi. Kryštof bol za ovládacím panelom obrovskej zbrane a mieril na nosnú dutinu vesmírneho giganta. Stlačil spúšť a strela putovala rovno do obrovského hadieho nosa, ten na chvíľu otvoril nádherné hypnotizujúce oči, v ktorých sa značil strach, aby ich za stotinu sekundy opäť navždy zatvoril. Zazdalo sa mi, že počujem neznesiteľné kvílenie putujúce od tohto monumentálneho stvorenia, no keďže sa vo vesmíre nešíri zvuk, túto myšlienku som hneď zahodil.

Vracali sme sa k Zemi šťastní a hrdí na prácu, ktorú sme odviedli keď k nám prišla správa, že sa k Slnečnej sústave blíži nový Požierač svetov. Niekoľkonásobne väčší než ten, ktorého sme zabili. V tom okamihu sme si uvedomili, že sme zabili len mláďatko tohto tvora.