„Už si môžem dať dole prilbu?“ v Petrovom hlase bolo cítiť frustráciu viac než obvykle. Nervózne sledoval kapitána Horsta ako sa rýchlymi pohybmi prstov na starodávnej klávesnici ovládacieho pultu snaží vdýchnuť trochu života do nájdenej vesmírnej lode.

„Ešte moment priateľu...“ posledné slabiky slova pretiahol kapitán do údivného zapískania. „Toto je teda ozaj stará kocábka.“

Po poslednom ťuknutí do klávesnice sa rozmerný pult rozblikal ako vianočná výzdoba supermarketu.

„Už?“

„Áno Peter. Podpora života je na sto percentách.“ Prilby sa ocitli na podlahe pri kufroch s náradím a obaja prieskumníci sa zhlboka nadýchli vzduchu. Vznášala sa v ňom podivná zatuchnutá príchuť, ktorá sa im vonkoncom nepozdávala.

„Tak tu hrdzavú plechovku rýchlo sprevádzkuj a odfiltruj ten smrad, či čo to je...a potom hurá smer najbližší federálny prístav. A dovolenka!“

„Iste priateľu. Tvoja dovolenka. Ako som na ňu mohol zabudnúť...“ trpko odfrkol kapitán a zapol svoj laptop. Spustil v ňom aplikáciu s databázou vesmírnych lodí a s kyslím výrazom na tvári sa ňou začal preberať.

„Takže čo je to za loď?“

„Trieda XVD-7. Loď určená na diaľkový prieskum. Posádka sedem členov. Loď ovláda experimentálny riadiaci systém RALOS X...“

„O tom som nikdy nepočul.“ skočil Peter kapitánovi do reči a skúmavo zízal na obstarožne vyzerajúci interiér lode.

„Ani si nemohol priateľu. Tá loď je stará stodvadsať rokov.“

„Tak to sa nejdem ani pýtať na posádku. Veliteľ môže byť pokojne tamtá kôpka prachu.“ zarehotal sa z plných pľúc Peter a posadil na jedno z sedadiel.

„Letový záznamník je vymazaný, rovnako tak aj kapitánov denník. Okrem toho vyzerá byť všetko v poriadku, teda až na stav energie. Bude treba dobiť šťavu. Toto je zvláštne...“ koniec kapitánovej vety ostal visieť vo vzduchu.

„Čo je zvláštne?“ riekol do ticha Peter, pohodlne usadení na mieste navigátora.

„Je toho viac. Akoby niekto manuálne vypol riadiaci systém lode a dvere v zadnej nástupnej komore sú otvorené.“

„Takže si to zhrňme. Je to starý pokazený vrak, o ktorom nič nevieme a ani sa nemáme ako dozvedieť. Paráda. Už fakt potrebujem tu dovolenku.“ postavil sa zo svojho hniezda a podišiel ku kapitánovi. „Tak ten RALOS či ako sa to volá zapni.“

„Idem na to.“ znova sa s vervou pustil do zadávania príkazov. Po chvíli bolo hotovo. Na veľkom centrálnom paneli prebliklo niekoľko znakov a nakoniec sa tam zjavil dizajnový nápis RALOS X.

„Hotovo.“ Horst si dal dole okuliare, zľahka si odkašľal a vážnym hlasom povedal: „RALOS X, podaj hlásenie o stave lode!“

„Loď Explorer 6 triedy XVD-7 bez posádky.“ ozval sa plechový hlas z reproduktorov.

„Posratý krám to je, ako som vravel. Máš novú posádku RALOS. Nás dvoch.“ posmešne zahlásil Peter a potľapkal kapitána po ramene.

„Loď Explorer 6 triedy XVD-7 bez posádky.“ ozval sa opäť hlas riadiaceho systému. Obaja muži začali hneď nato sťažka dýchať. Lapali po vzduchu no ten sa akoby vytratil. Horst si duchaprítomne nasadil prilbu a Peter ho rýchlo napodobnil. Vtom okamihu sa vypla gravitácia a obaja muži, spolu s náradím a ostatnými vecami okolo sa začali vznášať.

„Loď Explorer 6 triedy XVD-7 bez posádky.“ bolo to posledné čo počuli predtým ako sa otvorili všetky dvere na palube. Podtlak oboch prieskumníkov vysal do vesmírneho priestoru cez dvere v zadnej nástupnej komore. Predtým než sa tak stalo, si Horst všimol vyrezaný otvor do steny pri vstupe do centrálneho riadiaceho počítača.

Loď Explorer 6 potom zapla svoje motory a namierila si to rovno k najbližšiemu federálnemu prístavu.“

„Tak, a už sa iba pripojiť do univerzálnej internetovej siete...“ plechový hlas RALOSU X vydal zvuk, ktorý najviac zo všetkého pripomínal detský smiech.