Čo teraz?

.
Filmová história scifi
Veril v seba. Veril v seba celým svojím srdcom. Usmieval sa do sebavedomej tvare. Voľne dýchal. Cítil sa silný a vedel, že všetko čo urobí od tejto chvíle ho urobí ešte silnejším. Rástol, videl v mysli splnenie všetkých svojich veľkolepých plánov. Pozeral sa na seba do veľkého zrkadla a sám sa cítil veľký, neporaziteľný. S touto informáciou mu už nič nestojí v ceste. Na chvíľu zapochyboval. Spomenul si na tú tvár tak podobnú tej jeho, na trasúci sa hlas. Na strach.
A zrkadlo prasklo a ja som precitol..
Veľký črep vypadol na plachtu na zemi, nasledovaný všetkými ďalšími. Runa na čiernom dreve zhasla. Muž sa obliekol, starostlivo zabalil všetky črepy do tvrdej látky, obviazal balík a vložil ho do vaku. Obliekol sa a prehľadal mŕtvolu o niečo staršieho muža, než bol on sám. Nič, čo by malo nejakú cenu. Chvíľu sa pozeral do jeho tmavých očí. Vrásky na tvári už konečne neudržoval strach, ktorý cítil na konci svojho života. Zatvoril mu oči a vytiahol ho pred chatrč, kde čakal chudý kôň.
.....
Keď sa pozeráte do zrkadla, vidíte seba o trochu mladšieho, ako ste v skutočnosti. O najmenšiu chvíľu, lebo obraz cestuje k zrkadlu a potom späť, do vašich očí. Je to vaše mladšie ja. O niečo naivnejšie, hlúpejšie aspoň o váš obraz v tej chvíli. Vedeli by ste ho poučiť o jeho vlastnom obraze, ale nemáte na to čas. Je príliš krátky.
Predstavte si teraz iný druh zrkadla. Pomalé zrkadlo, ktoré si uchová čo vidí, nepošle všetko späť. Zapamätá si. Pamätá si to dobré, váš najlepší moment. Ak táto chvíľa pominie zrkadlo sa rozbije a keď ho znovu zložíte, vaše ja sa vráti. Potom máte krátku chvíľu, kedy mu viete povedať varovanie, prečo ste pochybili medzi časom, v ktorom ste ho stvorili a časom, keď ste ho znovu vyvolali. A zomriete. Zomrie starší z vás, múdrejší, zranenejší. Ten, ktorý ostal, pochopí o varovanie viac, nezopakuje chybu a vytvorí si nové zrkadlo, aby sa potom vedel znova poučiť. A na konci, už nebudú chyby, rany, len múdrosť. Žiadna bolesť.
....
Ale čo mám robiť teraz? Čo mám robiť, keď mi ten roztrasený muž bez ruky a jedného oka povedal, že nesmiem vytvoriť nové zrkadlo?

nenasytnik

nenasytnik
Ak nepíšeš dobre budem tebou pohŕdať, ak píšeš dobre budem ti závidieť.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Zaujímavý pokus o rezonancnu poviedku. Odporúčam ale členiť text do menších a udernejsich odsekov. Tieto bloky textu má vyslovene ubijali. Za 6.
28.11.2020
8HitBoy
Fajn myšlienka, mám rád keď sa podarí poviedke vo mne nepokoj, zamyslenie sa. Naozaj by som bol zvedavý na túto poviedku, keby nás všetkých nelimituje hodina :)
28.11.2020
Tomáš Staviteľ
Keď sa odteraz budem pozerať do zrkadla, asi si často spomeniem na myšlienku o putovaní svetla. Dobré nápady, podané v zaujímavom koncepte :) Súhlasím s HB, že by si to zaslúžilo viac času, lepšie rozpracovať. Potešilo :)
28.11.2020
xius
Oi, ziarlim! Hard scifi/fantasy napady sa mi vyhybaju a tento je velmi pritazlivy. Ma to ostre hrany a cele to trochu vrzga, ale je to PNP. Jadro je stavnate a ak budes niekedy premyslat o napisani niecoho vacsieho, hlasujem za prepracovanie tohto napadu.
29.11.2020
Kei
Prvá časť vyznieva ako poviedka, druhá len ako hrubý nástrel, ale v PNP sa to stáva. Ale ten nápad je úplne skvelý a inšpiratívny, až ma núti rozmýšľať ako by som dokázala takýto nápad využiť.
29.11.2020
Milan "Miňo" Tichý
Veľmi dobrý nápad, ktorý by si zaslúžil rozpracovať do väčšieho rozsahu...takto je to len načrtnutá hlavná myšlienka obalená do pokusu o nejaký príbeh. Ale nápad je ozaj dobrý.
29.11.2020
YaYa
Ako už bolo povedané, je to skôr len námet. Ale dobrý námet a zaslúžil by si rozvinúť.
Inak jedno scifi o "pomalom skle" som už niekde čítala. Ale tam ho využívali skôr na zachovanie nenávratnej spomienky ako na nápravu minulosti.
02.12.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.