Peter sa zaprisahal, že nikdy nezabudne, aké to bolo prvý krát. Časom mu však ostali len čriepky spomienok. Rozostrené a pomiešané so zážitkami z druhého, tretieho či desiateho pokusu. Bolo ich napokon veľmi veľa, takže sa mu nemožno čudovať, že mu všetko splýva do jediného obrazu. Napokon, dnes to urobí päťdesiaty prvý krát. Pevne verí, že naposledy.

Okysličený perfluorokarbon mu naplní pľúca. Tekutina sa dýcha ťažko a je jedno koľko krát si tým prešiel v priebehu výcviku. Telo sa najprv bráni. Mozog v hlave, ukrytej v prilbe skafandru, panikári a prichádza pocit topenia sa. Netrvá to dlho. Telo si nakoniec spomenie, aké to bolo v maternici. Bez ohľadu na tých tridsať rokov, ktoré od vtedy uplynuli.

Kontrolky okolo blikajú. Cifry nie sú dôležité. Pokiaľ všetky svietia na zeleno, netreba sa nimi zapodievať. Melodický ženský hlas v úzkej kabíne ohlasuje každú podstatnú zmenu. Cíti sa ako sardinka v konzerve.

Po chvíli sa nohy odlepia od kovovej podlahy. Petrove telo sa zľahka nadnáša. Cez neveľký priehľad vidí zakrivenie Zeme ale ten pohľad mu neprináša žiadne nové pocity. Stala sa z toho rutina. Občas ho to aj zamrzí. Márne sa snaží spomenúť si na to podivné chvenie v žalúdku, ktoré prežíval keď uvidel rodnú planétu v celej svojej kráse prvý krát. Ten pocit bol zrejme jedinečný. Už nikdy sa nezopakoval.

Tento pokus sa však zdá iný. Kontrolky blikajú na oranžovo. Ženský hlas oznamuje zmeny akosi častejšie. Dýcha sa mu čoraz ťažšie.

Oči lietajú z jedného údaju na monitore na druhý. Preskakujú všetkými smermi a Peter sa v hlave snaží vyvodiť nejaký zmysluplný záver. Moc mu to nejde. A tá malá guľatá kvapka tekutiny, ktorá sa mu znenazdajky dostala priamo do zorného poľa tomu vonkoncom nepomáha. Onedlho ju nasleduje ďalšia.

V zástupe unikajú z malého otvoru na skafandri a poletujú si vzduchoprázdnom naokolo.

Mozog šalie. Kvapiek na okolo je čoraz viac. Kontrolky sa vyfarbili do jasne červenej a tá protivná ženská s plechovým hlasom kvíli ako zmyslov zbavená. Zem za priezorom je čoraz bližšie.

Peter sa už len usmieva. Práve sa zaprisahal, že nikdy nezabudne, aké to bolo posledný krát.

Výťah nebrzdí. Po páde z obežnej dráhy, dlhom 410km, po ňom ostane len kráter v zemi a novinový titulok „Výťah z ISS- slepá ulička vo vývoji vesmírnych technológii“.