Cesta

Nocny spln len nepatrne osvetloval staru cestu krizujucu les. Okrem sumu vyschnuteho jesenneho listia sa od kmenov stromov odrazal len svizny dupot kopyt, jeho rychly dych, a obcasne popohananie jeho jazdca. Yari, mlady porucik sogunovej armady sa nahlil za splnenim svojho rozkazu, odhodlany uspiet za kazdu cenu. Nepriatel moze byt blizko, ale on s tym rata. Spolieha sa na svoj vycvik, svoje vybavenie a na svojho kona, verneho spolocnika, s ktorym uz prekonal nejednu bitku.

Mlady samurai sa vynoril z lesa priamo na luke pod kopcom miestneho chramu. Nieco ho zastavilo. Pocit, ktory zazil pri obrane mesta Kjoto v tu noc, po ktorej ho samotny sogun menoval do cela vlastnej jednotky. V tu noc, neobycajne kludnu a pokojnu, zapalil poplasne ohne. Nevedel preco, proste to tak citil. Prosty instinkt. Nikomu ani len nenapadlo, ze prave v tej chvili preliezaju mestke hradby stovky neviditelnych nindzov, najomnych vrahov povolanych z horskych oblasti, za jedinym ucelom, otvorit hradby pre invaznu armadu.

Yari sa zadival na chram, ked si uvedomil, ze stratil ochranu lesa, jasny mesiac svieti priamo nanho a on stoji nechraneny uprostred luky. Hrozive ticho pretalo jeho zrevanie, a splaseny kon sa tryskom vydal dalej po prasnej ceste smerom k lesu kde sa stracala. Neskoro. Zo siestich skrytych stromovych stanovisk sa zniesla sprska sipov. Niektore sipy minuli svoj ciel, niektore sa s cvengotom odrazili od Yariho brnenia, ale par ich naslo svoj ciel.

Yari nevedel ani ako, a zrazu letel vzduchom. Pustil uzdu svojho kona, instintinke jednou rukou siahol na svoj mec, druhu natiahol pred seba aby stlmil pad a plynulo presiel do kotula. Nemal cas sa obzerat za svojim vernym druhom. V hlave mu rezonoval hlas vydavajuci rozkaz na druhu sipovu salvu. "Zbabelci", pomyslel si. Bojovat z dialky nie je cestne, ani uslachtile. Vedel, ze tento nepriatel sa mu nepostavi zoci voci. Stal sa koristou, a tak bezal. Zahodil svoju helmu, ktora ho tazila, teraz potrebuje vsetky sily na to, aby splnil svoje poslanie.

Spomenul si na svojho majstra, na svoj vycvik. Ako spolu vsetci vojaci na sogunovnom dvore denne cvicli boja muza proti muzovi. Nebol to vycvik obycajneho vojaka. Vsetci chlapci na sogunovom dvore boli synmi sogunovych generalov, najvyssich uradnikov, alebo priamo sogunovi synovia, ci uz oficialni, alebo lavobockovia. Denne im boli vstepovane do ich hlav zasady spravneho samuraja, spravneho sluhu sluziaceho svojmu sogunovi, nech od nich pozadoval cokolvek. Preukazat slabost, strach, alebo neopodstatneny hnev, bolo nepripustne. Obcas si spomenul, ako maly chlapec, ked este len jeho vycvik zacinal, plakaval v stajni kvoli bolestivym ranam, ked ho raz nasiel jeho otec. Odpor, ktory mu vycital v ociach nechapal. V tej dobe ho za to znenavidel.

Ticho v lese sa davno stratilo. Zdalo sa priam, ze les ani nikdy tichy nebol. Yariho zmysly zachytavali kazdy hlas upozornujuci na unikajuceho nepriatela, zadupanie kopyt vnimal vo vsetkych smeroch okolo seba. Tolko nepriatelov vsade okolo seba necakal. Zapochyboval. Bol zradeny? Hliadke by unikol lahko, ale svetla rozhorievajucich sa fakli naznacovali, ze bol ocakavany. Spomalil, zhlboka sa nadychol. Zmieril sa so vsetkym co ma prist.

Jeho otec nenavidel slabost. Pocas krvavych bitiek sa so slabostou stretaval casto. Rolnicky chlapci bojujuci v prvych radoch pri strete dvoch armad casto utekali, alebo po boji zraneni prosili v agonii o pomoc. Slabi a ubohi... Yari po boku bojujuceho otca casto videl ako tresta takychto zbabelcov. Nerozumel preco otec robi co robi. Az do momentu smrti svojej matky. Pri cestovani na sogunov rozkaz z pevnosti do pevnosti, ich raz prepadli poskvrneni dezerteri. Yari videl ako si jeho otec prebojovava cestu skrz tuto nehodnu zberbu. Dostava uder za uderom. Az kym nezabil toho posledneho, a nepadol vedla tela svojej zeny. Yari vtedy prisahal, ze slabost sa ho nikdy nezmocni, a svoju cest si obhaji.

Schadzal dolu svahom za zvukom rieky. Jeho kroky smerovali k jedinemu svetlu ktore videl pred sebou. Drzal sa v tieni stromov, az sa zjavil priamo pred skupinou siestich vojakov. Prveho zabil rychlym tasenim. Cepel presla tepnou, a horuca krv ho osviezila na jeho tvari. Z otocky vrazil mec druhemu, este prekvapenemu superovi priamo do srdca. Vojak s faklou v soku odskocil a faklu pustil. Vo vlhkom prostredi hned zhasla, ale uz to ani jemu, ani jeho kumpanom nepomohlo. Styria obyjacni vojaci sa nemozu rovnat jednemu samurajovi. Nie Yarimu. Po zanechani 6 mrtvol postupoval tmou k tecucej rieke. Svetla sa priblizovali z kazdej strany. Tam Yari zlozil svoje brnenie. Vytiahol skrytu spravu, vlozil ju do puzdra k svojmu mecu, a zahodil oba daleko do tecucej vody, nech tajomstvo jeho poslania ostane navzdy skryte, a rodinne dedictvo po otcovi nedotknute.

Zlyhal. Jeho cest je poskvrnena, a tak spravi jedinu vec, ktorou sa moze ocistit. Vzal druhy mec, zabodol ho hlboko do brucha, a vypustil svojho ducha. Snad sa tymto vykupi.