V jednom skoro zapadnutom a zabudnutom kamennom zámočku, ktorý slúži ako útulné miestečko pre jedného čarodejníka: V tomto (ťažko to nazvať sídle) je jeden kamenný výklenok ktorý slúži ako portál pre cestovanie na veľké vzdialenosti za pomoci kúziel.

Práve v tomto výklenku sa zablýska a z daného miesta vyletí vychudli vysoký čarodejník s dlhou bielou bradou vo farebnom špicatom klobúku a farebnom plášti ktorý by sa dal prirovnať k pyžamu. Jeho let je sprevádzaný výbuchom a z portálu vyšľahli ohnivé jazyky, ako keby ho zasiahla rázová vlna explózie a v poslednom momente sa zachránil vykúzlením únikovej cesty. Ako demolačná guľa vrazil do nábytku v miestnosti a pretvoril na trosky všetko čo stálo v ceste jeho pádu.

Nakoniec však chaos ustal, portál sa uzavrel, s ním pohasli ohnivé jazyky a keď nastalo ticho iba prach a piliny pomaly klesali na podlahu.

Ibaže do tohto pokoja po búrke nastal ešte jeden malý rozruch, keď sa čarodejník rozhodol vyhrabať sa spod sutín nábytku. Kašľajúc sa dral na svetlo svetla a horko ťažko vstal. Len čo sa mu podarilo vyhrabať i svoj klobúk začal lamentovať. Nie, priamo sa uštipačne, či skôr ironicky sťažoval. “Tak a dosť! V tomto kráľovstve končím! Vraj drak ste mi povedali... Drak by bol v poriadku... Lenže toto nebol drak... Veru nie! Akože áno, môžeme prižmúriť oko na poľahčujúcu okolnosť ako: Kto mal vedieť, že práve to miesto bude brloh, práve tamtoho plyšového medvedíka? Alebo to bol kostým?... Už sa nestarám!” Pretiahol/ napravil si boľavé kríže, ktoré zapukali. “Som za veľa sránd, vtipov a žartov, ale toto je už na mňa priveľa. Čas si pobaliť veci a vypadnúť. Len dúfam že sa môj poník nestihol stať pálenkou pod stôl. A pokiaľ ide o tamto medvedie čudo?...” Zamyslel sa na moment čarodejník. “...ááách, však vy to už nejako zvládnete.” Mávol zamietavom geste do prázdna a začal sa drať-hýbať či skôr krívať po svoje veci aby si zbalil.

Netrvalo dlho a istý čarodejník sa znovu vydal na svoju stredne legendárnu púť i so svojím skromným majetkom.