Keď v roku 2035 zasiahla svet takzvaná Mravčia kríza, vedci si lámali hlavy, prečo zrazu mravce miznú z povrchu zemského. Akoby odchádzali, nevedno kam. Nebol s nimi problém v domoch ani bytoch, nenechali sa nalákať na sladké, jednoducho, vyparili sa. Teda, tak to vyzeralo.

Vedecké kapacity boli hotové, ale poznáte to, musí byť jeden Slovák, ktorý na všetko má riešenie. Povedzme si rovno, Gregor nebol typ vizuálne-audio-zaujímavého človeka. Vlasy mal ako Einstein, vedomosti však, zdalo sa, neporovnateľné. Áno, spravil si MatFyz a robil na zaujímavých projektoch no jeho nápady boli… Tak trochu ustrelené. Už keď sa prvýkrát počas Mravčej krízy objavil v hlavných správach, vyvolal úsmev. Vraj si ho už do telky volať nemajú, no Gregor sa len usmieval. Vedel, že vie. A ostatní vedeli, že nevie.

Po dlhých nociach v kôlni, keď už si aj jeho inak oddaná manželka začala zisťovať, koľko by stáli rozvodoví právnici a či je z cirkevného hľadiska workoholizmus dostatočným dôvodom na odluku od životného partnera, Gregor si víťazoslávne priniesol do domu čosi… Meh, bolo to čudo. Vyzeralo to ako mix toho najstaršieho haraburdia zozbieraného od popolnice. „Radiačné žiarenie skombinované s röntgenovým a tepelným a blablabla…“ počula Gregorova žena no jedna vec jej v hlave ostala. Vraj jej muž zostrojil komunikátor s mravcami, aby vyriešil Mravčiu krízu. Ona sa len prežehnala a už jej nebolo. Gregor chápal, že nechápe, vedel, že nevie, ale on vedel, že on vie. A to bola vedomosť, ktorá mu stačila.

Svetová zdravotnícka organizácia, OSN a všetky možné krajiny sveta usporiadali takzvaný superkongres v New Yorku. Slovenská SAVka sa Gregorovi nechcela skladať na letenku, jeho nápad jej prišiel uletený, pripečený, a ešte aj tie ďalšie slovíčka, ktoré sa sem nehodia. A tak si Gregor zaplatil letenku sám. Do batožiny napchal komunikátor, presklené akvárium s pieskom a už sa viezol nad Atlantikom. Vedel, že vie, a tak mu cesta ubiehala bez problémov.

Superkongres bola supernuda, ale Gregor si ho užíval. Len sa smial na nápadoch ostatných kolegov z vedeckej obce. Dovnútra sa dostal tak že použil preukaz vedca zo Slovenskej akadémie vied a keď ponúkol predsedajúci pán možnosť voľnej diskusie, Gregor nelenil a bežal k pódiu. Mnohých prekvapilo, že muž s rozstrapatenými vlasmi, akvárium a haraburdím beží k pultu, ale len nad tým kývli s plecami. A potom sa smiali. To v momente, keď im Gregor vysvetlil, že ono haraburdie je komunikátor, ktorý vďaka niekoľkým druhom žiarenia pomôže preložiť reč mravcov. To, čo sa udialo o pár sekúnd, sa však navždy vrylo do pamäti ľudstva. Potom už všetci vedeli že vedia.

Gregor vyložil na pult akvárium, priložil k nemu komunikátor a v sále sa rozoznelo dunivé ticho. Počuť bolo len hlások komunikátora. A z neho stanovisko, ktoré navždy zmenilo chod dejín. „Milé ľudstvo, stačilo! Iste sa mnohí pýtate, prečo mravčia rasa mizne zo sveta. Dnes sme vám priniesli odpoveď! Už nás nenalákate na sladké, ani na sladké reči! Sme urazení a žiadame ospravedlnenie. To, aké stereotypy o mravcoch kolujú, nás znechucuje! Nechceme viac počúvať o tom, akí sme všetci svalovci! Mnohí z nás majú vyššie vzdelanie! Nechceme ani sledovať prihlúple rozprávky! Videli ste Ferda Mravca? My nechodíme do práce takto dogabaný, a ešte s takou škaredou šatkou! A vôbec! Prečo si púšťate Meliška a jeho narážky na mravcov? Sme urazení a žiadame ospravedlnenie! Verejne, vo všetkých médiách!“ zaznelo z komunikátora a ticho v sále pokračovalo. Tu a tam sa ozval šum, ale ľudia len zhrozene pozerali jeden na druhého. Až vtedy pochopili, že mravcom bolo stáročia ubližované a tak sa všetci čelní aj nečelní predstavitelia sveta, médií a politiky, začali ospravedlňovať. A mravce sa postupne začali vracať na svoje miesta. Aj Gregor sa vrátil do SAVky, ktorá mu napokon preplatila letenku aj pobyt v New Yorku. Už všetci vedeli, že vie...