Nový deň

Nie je to žiaden best-seller a ja nie som Stephen King, ale niekedy proste MUSÍM písať akeď už raz mám niečo hotové, tak by bola škoda, keby sa to len tak niekde prašilo. Je to moja prvá poviedka a trvalo mi takmer dve hodiny, kým som sa ju odhodlala niekam poslať. Je to o láske, nenávisti, odpustení a o bojových scénach.
Podporte scifi.sk
Noc bola studená. Prudký jesenný vietor preháňal prázdnymi ulicami víre suchého lístia, zmiešaného s prachom a drobnými odpadkami.
Lívia pevnejšie stisla dýky v obidvoch rukách a skľúčene sa pozrela na pochmúrne nebo. Medzi nízkymi sivomodrými oblakmi sa občas mihol chorobne bledý mesiac a ťažký takmer hmatateľný vzduch sa zadrhával v hrdle nedávajúc dýchať - cítila v ňom dážď, cítila zúrivú búrku. Z polorozpadnutého balkóna v neobývanom dome, ktorý si vybrala špeciálne pre túto noc, bol nádherný výhľad na chudobnú štvrť, na pavučinu úzkych uličiek rovno pod ňou, špinavých a odpudzujúcich. Boli od nej aspoň dvadsať metrov ďaleko, ale jej tmavým očiam, striehnucim vo tme, nemohol uniknúť žiaden detail, žiaden pohyb v tom ďalekom labyrinte.
Ona čakala. Čakala naňho. Už túto noc, už za chvíľu sa naplní jej osud alebo sa ukončí jej životná cesta, cesta, ktorou kráčala ako nočnou mórou skrz hrdé časy antiky a barbarskú dobu stredoveku až po vek špiny a úpadku, ktorému ľudia hovoria súčasnosť, kráčala dlhé tisícročia. A po celý ten čas snívala iba jeden sen, dýchala iba pre jednu myšlienku, v každom hrdle, ktoré podrezala, v každej tepne, do ktorej sa zahryzla cítila len jednu krv, tú, ktorá ju proti jej vôle uväznila v tomto mŕtvom tele, jedinú, ktorá ju mohla z neho oslobodiť.
Rozpálené nenávisťou myšlienky sa náhle vytratili, vystriedalo ich studená sústredenosť. V ulice priamo pod Líviou sa objavil tieň - mužská silueta. Pomaly kráčal v ústrety divokému vetru a Lívia s prekvapením pocítila, ako jej žalúdok zovrela pálivá pulzujúca ruka napätia. Keby jej srdce vedelo biť, roztrhlo by jej hruď. Spoznala ho. Tá jeho chôdza! Rozlíšila by ju aj medzi miliónmi iných. Teraz bol akurát pod jej balkónom.
"Ešte nikdy som ho nevidela tak z blízka odvtedy, čo ma uhryzol!" pomyslela si. Vstala na nečakane nepevné nohy, zovrela dýky a skočila do tmy.
***
Zapálil som si. Dýchal som trpký dym cigarety a sledoval malú iskru na jej konci, keď som zacítil striebro. Jeho pach a chuť na mňa zaútočili náhle a zo všetkých strán. Teda aspoň v prvom okamihu.
Vedel som, že zápach striebra sa rozplýva po okolí, ale vždy je tu hlavný prúd a upír ho musí vedieť bezchybne určiť, ak si cení vnútorné orgány v tej podobe, v akej ich stvorila matka príroda. V nasledujúcom zlomky sekundy som už vedel smer - hore. Hysterický výkrik a chodidlá, ktoré vzápätí pristali na mojich ramenách, potvrdili moju skromnú teóriu.
Svojím obľúbeným úderom pätou cez vlastné plece som zoznámil nevítaného hosťa so stenou oproti. Na moje prekvapenie sa ukázalo, že to bol väčší tvrďas, než som si myslel. Urobil salto a vyskočil na nohy strieborné dýky v rukách - tí Lovci, vždy vstávajú po prvom údere!
"Hop!" zachytil som letiacu dýku tak tri milimetre od môjho pravého oka. "Dúfam, že sa moc nenahneváš, kámo, ale oko by mi teraz vážne chýbalo."
Vššššššš, už do mňa letela druhá. Nemal som čas zachytiť aj tú, atak so ju iba preskočil. Ako som tak letel vo vzduchu a niekde v oblasti rozkroku zopár centimetrov podo mnou svišťala strieborná dýka, napadla ma jedna finta: ešte počas letu som sa otočil a kopol som do rukoväte tak, aby dýka narazila na stenu zozadu pod určitým uhlom. (Nebol som žiaden Archimedes, a tak som mohol len dúfať, že som ten uhol odhadol správne.) Druhú dýku som radšej odhodil stranou, v opačnom prípade hrozilo, že si ju budem s mojím kamarátom posledným samurajom prehadzovať ako tenisovú loptičku donekonečna.
Mimochodom o samurajovi - kým som sa hral na hviezdu geometrie, ten už priskočil ku mne a práve pracoval na tom, aby mi lakťom vyrazil čeľusť. Zohol som sa, môj pohľad sa uprel do jeho hrudníka a... Od prekvapenia som vyvalil oči, a ani som si nevšimol, keď sa mi druhý lakeť pokúsil zlomiť chrbticu. Ak je hrudný KôŠ, tak toto bol Kôš s melónmi a, musím uznať, s poriadne VEĽKÝMI melónmi - bola to žena! Preboha, jasné, že to bola žena! Ten dievčenský vreskot, tie plastické pohyby... Uhol som sa práve včas, aby som si zachránil väzy a vtedy som počul ten zvuk - tiché melodické rinčanie. Dýka pri náraze na stenu nespadla, ale odrazila sa od nej a teraz letela opačným smerom - vracala sa. (Až teraz? Svet je ale riadne pomalý, keď už je niekto raz upír!)
Zahnal som sa päsťou, ale tam, kde ešte okamih dozadu bola hlava, sa odniekadiaľ objavili nohy a zachytili moju ruku kovovým zovretím. (Je dobrá, to sa musí nechať, ale odkiaľ toľko nenávisti?) Jedno nečakane silné trhnutie a všetko sa prevrátilo. Ja som sa ocitol vo vzduchu dole hlavou a o chvíľu som už ležal na zemi za mojou agresívnou útočníčkou, ktorá mi teraz pre zmenu zvierala lýtkami krk. Mal som pár sekúnd, aby som sa psychicky pripravil na zlomenie väzov, ale namiesto charakteristického "Krrrrrrrrr" sa ozvalo niečo ako "Vzzzzz...pum" a tichou ulicou sa rozliahol výkrik prekvapenia a bolesti. Dýka! (Práve včas!) Kovové zovretie povolilo a slečna sa roztiahla na zemi - rukoväť v zadku ako víťazná vlajka. Postavil som sa.
Predovšetkým som zhodnotil škody. Pár modrín, pár nárazov - nič vážnejšie. Mal som sa otočiť a odísť (keď hodím sebou, možno ešte stihnem skočiť do nejakého bordelu, aspoň narýchlo), ale namiesto toho som naďalej stal ako zhypnotizovaný a bezmocne zízal na ten zadok. Náš súboj sa skončil skôr, ako sa stihol poriadne začať. (Koľko by to trvalo pre normálneho človeka - päť sekúnd, šesť? Koľko letí dýka od jednej steny do druhej?) a ona ešte stále nehybne ležala na zemi. Zpod rukoväte prudko tiekla krv, vo tme vyzerala tmavomodro, nebolo jej veľa, ale bolo jej dosť - na upíra až moc. (Bol to koniec koncov iba zadok a nie nejaká artéria.) A vtedy mi to konečne docvaklo - ona nie je upír, ona jed démon! (My upíri sme niekedy nemožní, hlavne pokiaľ ide o hierarchiu a presnú definíciu jednotlivých druhov - všetci tí démoni, poloviční démoni, zomby, kríženci, lovci, kto sa v tom má vyznať!) Ale tento raz som vedel.
Človek, ktorého uhryzne jeden z nás spravidla zomrie. Telo nemôže žiť bez krvi, ale telo, v ktorom z nejakého dôvodu krv ostane, po uhryznutí mutuje na pôsobením upírovej DNA - a takej forme života sa hovorí démon. Sú oveľa zraniteľnejší ako my - boja sa svetla, aj najmenšia dávka striebra ich zabije, niektorí sú dokonca alergickí na cesnak a potrebujú oveľa viac krvi na prežitie. Preto je premieňať na démona zakázané. Je to dokonca aj v Kódexe - a potom, že neznášame ľudí! Ale výnimky sa stávajú, nie každý upír má čas navečerať sa s vyloženými nohami. Nevedel som presne, čo znamená polovičný démon a vôbec som si nebol istý, či to naozaj chcem vedieť, ale niečo som predsa len vedel - nemôžem ju tu len tak nechať napospas potkanom, nechcem.
Zohol som sa a opatrne vytiahol dýku. Rana bola hlboká a spálená na okrajoch pretože to bola rana spôsobená striebrom. Pomaly som ju otočil tvárou hore, prsia sa jej nepravidelne chveli, takže ešte žila, zatiaľ. Natiahol som ruku, stiahol čiernu masku, zakrývajúcu jej tvár a... vír nečakaných takmer zabudnutých pocitov ma s neodolateľnou silou strhol do minulosti. Tie husté biele vlasy, tmavé oči, zmyselné pery, to všetko sa ku mne rútilo cez tisícročia búrlivého života. Ach bože, ako som si mohol myslieť, že som zabudol!
Chcel som len byť s ňou, chcel som byť s ňou navždy a mal som to dokonale premyslené: uhryznem ju a skôr ako zomrie jej dám napiť mojej krvi, ale Strážcovia Kódexu čakali - odtiahli ma preč skôr, ako som stihol dokončiť rituál. Celý život sa snažím zabudnúť na to, čo mi robili vo svojich zatuchnutých podzemiach. Zázrakom som prežil, vrátil som sa, ale Líviu som už nenašiel. Dúfal som, že neprežila. Smrť je stokrát lepšia, ako život v mŕtvom tele démona. Tak preto ma tak chcela zabiť, musela nenávidieť. Ale teraz ešte nie je neskoro, ešte môžem dokončiť to, čo som tak dávno začal, Bože, nech ešte nie je neskoro!
Z čižmy som vytiahol nôž - nie strieborný, tentokrát obyčajný a prudkým pohybom si prerezal modré kanáliky žíl. Sledoval som, ako tmavá krv steká tenkým pramienkom do jej polootvorených úst. Tritisíc rokov dozadu som sa napil jej krvi a Líviu to premenilo na démona, dnes ju moja krv premení na upíra, to je najviac, čo pre ňu môžem urobiť.
Žila sa postupne uzatvorila. Položil som jej hlavu na studený betón a postavil som sa na nohy. Vedel som, čo musím urobiť. Teraz sa otočím a odídem tak, ako som odišiel tritisíc rokov predtým. Nie preto že som osamelý hrdina, ale preto že (priznajme si to) ju šialene milujem, a ak ju nechcem nechať žiť s niekým, koho tisíce rokov chcela zabiť, tak mi nič iné neostáva.
***
Cítila, ako sa do nej vracia život - telo postupne naberalo silu a studená zem už nebola až takou studenou. Nevedela, koľko tak ležala v bezvedomí, ale pocítila - niečo sa zmenilo. Pomaly otvorila oči a zrak jej zaplavili láskavé lúče - vychádzalo slnko. Lívia dobre vedela, že to pre ňu znamená koniec, a s prekvapením zistila, že jej je to úplne jedno. Pokorne sklonila hlavu a... a nič sa nestalo. Bolo to neuveriteľné nemožné, ale bola to pravda - ona žila. (Teda ak sa tak dalo povedať o niekom, kto je v podstate nemŕtvy, ale na to nezáležalo.)
Slnko sa naďalej dvíhalo nad nekonečné strechy a spolu s ním prichádzal nový deň. Prvý za veľmi dlhý čas temnoty. Lívia zdvihla blonďavú hlavu a nastavila tvár zlatým lúčom - nenávisť, prázdnota, strach, to všetko odstúpilo spolu s nocou. Pre ňu sa začínal nový deň, nový vek - vek svetla. S narastajúcou silou sa Lívia postavila na nohy, už vedela, čo bude robiť teraz. Potrebuje nájsť toho, kto jej to urobil, potrebuje sa mu odvďačiť. Ale nájsť upíra nebude jednoduché (niekedy dávno stratená v tme to zažila na vlastnej koži).
"A to znamená dlhé hodiny sledovania na teplom slniečku." pomyslela si a odhodlane vykročila k úsvitu.

Ada Brons

Ada Brons

Diskusia

xius
casto pridlhe vety a odseky nelogicke... obcas nejaka chyba ci zvrat z cestiny ("keď hodím sebou")... tvoj upir je myslim pristary, aby sa vyjadroval ako adolescent :) viac by mu seklo byt ticho... no proste mal byt radsej mladsi... dej nie je prekvapivy (ked sa citatel nieco proste dozvie bez akychkolvek predoslych naznakov, je to autorske riesenie nie? nieco ako ked hlavneho hrdinu v poslednej chvili zachrani batman... narazam na odhalenie, ze Lívia je demon a akcia s dykou bola trochu pridivoka :)) takze jj, boli tam prekvapenia, ale nie take, ktore by ma brali) inac velmi schopne... styl je pjekny, bojove sceny pripominaju Kulhanka (one lakonicke konstatovania uprostred divokej akcie), co je len dobree... trochu som z toho citil Buffy, ktoru vobec nemusim :) no zas to nebolo natolko kriticke...ale je to len nesmely uvod, prikratke a myslim, ze ak sa rozbehnes na vacsej ploche (napr. pokracovanie tohto) nebude to vobec vadit (kratasy musia mat krutu pointu! cim kratsie, tym krutejsiu 8))
11.08.2005
xius
OT: a zase som cital prvy! muhuhehehehe (su 3 rano... juuu, ja som upir :))
11.08.2005
kanys (Anonym)
Hmm... musim si doma zaviest net. Uz ma s tym zacinas srat ;) Inak, co sa tyka poviedky, kulhanka som necital, mozno sa k tomu raz dostanem, ale osobne mam pri subojoch radsej svizne opisy. Svih, svih, sup, sup, bum, bum. Konec. Ale to je iba vec fkusu. Inak k tomu nemam co dodat, Xius opat vystihol. Fok.
11.08.2005
Threetwotwo (Anonym)
Hi! A ja som zasa tretí.. ale som to nečital ups! Musim coskoro inak uraz autora
11.08.2005
Threetwotwo (Anonym)
Ja s predoslimi panmi (ktorych si neskonale vazim) nesuhlasim. Citako sa mi lahko,-pridlhe vety? Stylistika bola akurat. Opisy mesta a niektore deja vo mne vyvolavali chemicke reakcie. A ze svizne opisy. Ada sa pokusal.-sala vytvorit nieco ako bullet time. Mozno to chcelo nejaku neocakavanu point uznavam ale aj ta ktora tu je nie zle. Velmi sa mi to pacilo. Musis pisat dalej
12.08.2005
Threetwotwo (Anonym)
Ups opravujem sa. So xiusom sa v istych veciach shodujem :)
12.08.2005
marcus (Anonym)
Pre zmenu suhlasim s 322 (sory nechce sami vypisovat cely nick :-) ) . Dlhe vety mi az tak neprekazali, dalo sa to , aj ked obcas neuskordi dat bodku. Co si vsak udrelo do ocuu bola ta bojova scena, ako ja viem ze je to scifi a tak ale s tou dykou si to trosilililinku prehnala, :), dalej to boli pocity upira. Hmm no neviem ale podla mna upiry nieco ako laska a milovat nepoznaju a uz len s principu by som pri nich nepouzival vetu " BOZE NECH TO VYDRZI." To je to iste ako keby farar povedaj, Nech Satan da aby aby sme boli majstri sveta. jednoducho toho sa nedockas. Upiry su temnota tak ich treba brat...
inak sa to da. Neviem ako ostatni ale ja som z toho citil ze to je prvotina , tym nechcem povedat ze zla to v ziadnom pripade.
Rozhodne pis dalej . Drzim palce
13.08.2005
ADA (Anonym)
Dakujem vsetkym za kritiku. Ved hovorim, ze nie som ani Stephen KIng a ani Kulhanek! S tym BOZE to bolo fakt mimo (ani som si to neuvedomila, Huups), pardon. Co sa tyka tych viet, no neviem... Je pravda, ze su dost dlhe (ja si proste neviem pomoct), ale nie su zamotane a celkom davaju zmysel (teda aspon podla mna:-)) Este raz vsetkym dakujem. Kludne piste dalej!

13.08.2005
Threetwotwo (Anonym)
Pisat dalej myslis, pisat poviedky alebo kladne kritiky?:) ... ze suhlasim za Marcusom uz a ni nemusim hovorit...ehm, ale k tim upirom- co my vieme aki su upiri, podla mna ked si to autor nezela uplne temny byt nemusia. A je take pravido: vo vesmire vsetko cierne ma stipku bieleho.
13.08.2005
ADA (Anonym)
322 myslela som kritiky (a nielen kladne)
14.08.2005
marcus
322: to je pravda ze autor moze spravit aj zo zapornej postavy kladnu to zalezi na nom, ale neviem ci v tomto priprade to bolo na prospech veci, ale tot len moj osobny nazor. vobec to nemusi byt pravda.
14.08.2005
Muireall (Anonym)
Moznoze nie som nárocný citatel , ale toto sa mi velmi pacilo. Chcela by som aj pokra
ovanie, co je dost zvlástne , lebo upírov nemám rada.
29.08.2005
ADA (Anonym)
Dakujem Muireall!!! O pokracovani som sice neuvazovala, ale kto ho viem... mozno ak budem mat naladu...:-))))
Momentalne mam rozpracovane nieco nove, ale kedze trcim v Amerike tak to ide riadne pomaly..
03.09.2005
Trin (Anonym)
Ada: bolo to fakt dobre, ja osobne mam rada upirov a kazda dalsia poviedka nie je na skodu veci. Som rada, ze si zmenila to trochu zauzivane a stereotypne ponimanie upirov ako tvorov bez stipku citu a toho ich vecneho strachu zo slnka. Myslim, ze tvoji upiri su hoci asi neuvedomelo ludski.
A nahodou dlhe vety su dobre, vlastne ani neviem co by mi tam vadilo. Bolo to dobre, tak pokracuj:-)))

14.09.2005
ADA (Anonym)
Trin: dakujem, bolo to velmi povzbudzujuce! Ja mam tiez rada upirov a vobec si nemyslim, ze su az taki temni a zli:-))
14.09.2005
Trin (Anonym)
ADA: je to pravda, to len ludia si vytvorili akysi mytus o tom, ze upiri musia byt nevyhnutne krvilacne bestie tuziace len po krvi a vsetky city su im cudzie. Fakt skvela poviedka...

17.09.2005
ADA (Anonym)
Fakt diki. Neviem ci k tomu mam napisat pokracovanie... Teraz sice pracujem nad niecim inym, ale mohla by som sa vratit aj k tomuto. Niviem sa rozhodnut!..
17.09.2005
adelaide
Hmmm...zaujímavé, musím uznať....ani ja nevidím problém v tom, že si písala o "upírovi s citmi" :D. Podľa mňa je práve to originálne na tvojej poviedke. Hoci musím súhlasiť aj s xiusom, že z toho trošku cítiť Buffy... ale je to fajn! Píš ďalej!
17.09.2005
adelaide
mimochodom...môžem sa ťa len tak spýtať, koľko máš rokov??? keď nechceš odpovedať nemusíš... :)
17.09.2005
ADA (Anonym)
adelaide: nie, to je v pohode, mam 17. Smiem sa spytat preco?

18.09.2005
ADA (Anonym)
Ah, ano a este nieco... Buffy? A to zas preco? V zivote som to nepozerala a sotva viem o com je rec!:-))
18.09.2005
adelaide
aby som vedela lepšie posúdiť tvoje kvality... :DDD
18.09.2005
ADA (Anonym)
Noo, a ako posudzujes moje kvality teraz?:-))
18.09.2005
Trin (Anonym)
Pocuvaj na to, ze mas 17 rokv to je citit niecim inym a suhlasim, zejeto dost podobne s Bufy, ale kedze si to nikdy nevidela, svedci to o tom, ze aj iny ludia mozu mat rovnake namety.
A to ci mas napisat pokracovanie je na tebe.Podla mna, je to takto dobre, ale mozno by bolo zaujimave prelomit dalsie bariery, ale ak citis ze je to takto dobre, tak rob na niecom inom-je to na tebe
19.09.2005
adelaide
ADA: sikovne dievca...uznavam :D
19.09.2005
ADA (Anonym)
Trin: asoi mas pravdu. O pokracovani som vobec neuvazovala (myslim ked som to pisala) takze to asi necham tak:-))
19.09.2005
ADA (Anonym)
Oprava: asi
19.09.2005
Trin (Anonym)
Ako som napisala, je to len na tebe:-)))

24.09.2005
Threetwotwo (Anonym)
Ani som sa uz nechcel zapojit do debaty, ale veta od adelaide ma donutila. Aka buffy? Co za buffy?Ja som nejake casty buffy, tohto odpiduvieho serialu vdel. A nebolo na tom nic podobne. To moze povedat len clovek, ktori poriadne nevnimal, alebo k pribehom sa sprava povrchne. Tim nechcem povedat, ze je tu niekto povrchny, to vobec nie. Len treba viac vec precitit. ADA podla mna by si nemala pokracovat je to ok ako to je. Iba keby ze si velmi chcela. Hladaj nove veci;)
24.09.2005
Threetwotwo (Anonym)
Ups, aj Xius povedal, ze je z toho citit buffy ach ten my zasa da....X(
24.09.2005
ADA (Anonym)
322: Xiusa sa bat rozhodne nemusis, ak bude prilis protivny, nazvem nejaku svoju extra zapornu postavu jeho menom:-)))))))
24.09.2005
adelaide
Xiusa nie, ale mna ano :DDDD
25.09.2005
Ada Brons (Anonym)
adelaide tiez nie je zle meno pre zaporaka:DDDDDDD
26.09.2005
adelaide
Hmmm....ani by mi nevadilo byt zaporny hrdina v poviedke tak talentovaného dievcata. :D
27.09.2005
Ada Brons (Anonym)
Oooo, dakujem, som poctena!!!! :DDD
28.09.2005
adelaide
:D nemas byt za co...to je pravda...
28.09.2005
ADA (Anonym)
Takze dohidnute? Mam povolenie pouzit tvoje krasne meno v poviedke? (a nielen pre zaporaka:-))))
28.09.2005
adelaide
Krasne???? :DDD Samozrejme, ze mozes, mne to nevadi... :)
29.09.2005
Saťo
Bravo Ada, jednoducho bravo. Davno som nic tak "cele nezhltol" . Bolo akcne, malo to hlbsiu zapletku, proste super. Ak tam boly nejake dlhe vety tak tie som ani nepostrehol. Prijal by som aj pokracovanie.
28.04.2006
jheilen
Ahoj,
hm... nechcem povedať "Vyložene zlé"...
Nezaujalo a nevtiahlo do deja, hoci toho tam máš požehnane. To by bola asi hlavná chyba. Na miestach, kde ma už už začínal tvoj text pohlcovať si ho zabila... zabila... zabila...
- Niečo zopakovať a pre výraznejší, umocnený pocit použiť to isté slovo v druhej vete druhý krát je možné ba dokonca odporúčané, avšak jeden dva krát za 15 strán (približne), nie v každom druhom odstavci. To vyložene klalo oči.
- Dlhéééééééé vety, spojky čiarky... Steevn King odporúčal vo svojej knížke O písaní - čím kratšie tým lepšie. A tiež - nebojte sa škrtať vo svojom texte, bude toho menej, často však funguje obrátený princíp sinergie = čím menej tým viacnásobne lepšie.
- A čechizmy, v komentároch v zátvorkách (nič proti autorským komentárom) ale aj v texte...
Požehnane vecí, na ktorých treba zapracovať. (2b)
Drž sa a píš, píš, píš.
18.07.2008
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.