Zvrat

Z ranného premýšľania ma vytrhol zvoniaci telefón položený na stolíku pri posteli. "Frank rýchlo prídi ku Federálnej Banke. Ale pohni sebou." – zaznelo z telefónu. Spoznal som Jassonov hlas. Nikdy sa do telefónu nepredstavoval, vždy som ho spoznal len podľa hlasu. Vždy uponáhľaný ale bezstarostný Jasson.
Podporte scifi.sk
Dážď mi nervózne klope na predne sklo auta a ja sa rýchlou jazdou prázdnymi ulicami približujem k banke, pričom jednou rukom držím volant a druhou hľadám v zozname Jassonove meno. V telefóne počuť krátke hlboké tóny signalizujúce zvonenie na druhej strane...
"Dobre ma počúvaj" povedal Jasson do telefónu prísnym hlasom.
"Vo federálnej banke mame prepad. Je to muž asi 35 rokov. Je nervózny a bojím sa že mu nevydržia nervy a spraví nejakú sprostosť."
"Koľko je vnútri ľudí?" - nasledovala moja otázka
"Našťasie je ešte skoro ráno, tak tam bol ešte len personál. Pat žien a jeden muž pracujúci pri prepážke. Ten cvok zatiaľ nič nechcel."
"Skúšali ste mu volať?"
"Zatiaľ nie. Čakáme na teba"
"Predpokladám že má zbraň"
"Áno ma malú pištoľ, zatiaľ nevieme akú."
"Nič nerobte kým neprídem. Keby sa ozval, tak mi ho prepojte na mobil"
Jasson bez odpovede zlozil telefón. Ešte som neveriacky pozrel na display telefónu čí naozaj zlozil a hodil som telefón na sedadlo spolujazdca.
Takéto prípady sa v New Yorku stavajú skoro pravidelne. Zúfalý nešťastník vyhodený z práce, otec ktorý nemá na operáciu svojho dieťaťa alebo ľudia snažiaci sa zlepšiť si životný štýl jednoduchšou cestou ako je práca.
Blížim sa k banke. Už z diaľky vidím blikajúce modré svetlá.
Kabátom si zakrývam hlavu pred dažďom a kolobehom idem za Jassonom ukazujúc odznak policajtom. Nastupujem do dodávky kde na mňa netrpezlivo čaká Jasson aj s technikom.
"Je niečo nove?"
"Nie Frank, zatiaľ sa nové."
"Dobre, čo o ňom vieme?"
"Joe Kordel. Nezamestnaný, slobodný, žiadne deti, dva krát trestaný za lúpežné prepadnutie obchodu a bendzínky, ale národná banka? To si odhryzol veľké sústo."
"Dokážeme sa s nim spojiť?" pozrel som na technika.
"Samozrejme" odpovedal technik dávajúc si na uši slúchadlá s mikrofónom.
"Dobre, tak mu zavolajte." - zamyslene som sa chytil za bradu a čakal.
"Zvoní to pane"
"Zistite čo sa tam deje" - povedal Jasson do vysielačky po chvýľke zvonenia.
"Drží jednu rukojemníčku a pozerá sa na telefón. Myslím si že vie že mu voláme." Bolo počuť z vysielačky hlas kapitána zásahovej jednotky.
"Frank on to nechce zdvihnúť" pozrel sa na mňa Jasson bezradne "prečo? Čo vlastne chce?"
"Na to som aj ja zvedavý. Idem dnu." - Hovorím rozhodne a vyzliekam si kabát
"Si si istý Frank? Ten šialenec vyzerá že by mohol spanikáriť. Dávaj pozor"
Obliekol som si vestu a šiel som k vchodu do banky s rukami nad hlavou.
"Joe!" - zakričal som
"Stoj!" - zazrel som cez presklene dvere nervózneho chlapíka mieriaceho na mňa pištoľou.
"Joe nie som ozbrojený. Nemám zbraň"
Otočil som sa aby videl že nie som ozbrojený a opatrne som si otvoril veľké dvere do banky.
"Ahoj Joe" začal som konverzáciu a prezeral som si interiér banky. Pred stolom sedia štyri ženy a jeden muž navzájom zviazaný a za stolom Joe drží piatu rukojemníčku. Mieri na mňa pištoľou a je taký nervózny že môže kedykoľvek stratiť nervy a stlačiť spúšť. Nebojím sa. Ani neviem prečo. Proste nemám strach zo smrti.
"Vypadni. Vypadni von. Čo tu chceš. Kto vlastne si?" vybalil na mňa hŕbu otázok.
"Volám sa Frank. Prišiel som sa s tebou len porozprávať"
"Ale ja sa nechcem rozprávať" - namietal Joe.
"Joe. Len sa porozprávame aby sme túto záležitosť čo najskôr vyriešili. To predsa chceme obaja."
"Dobre", súhlasil nervózny Joe, "prineste mi pizzu"
Ten šialenec sa asi často pozerá na televízor.
"Idem sa opýtať čo sa s tým dá robiť dobre? Hneď prídem, hneď som tu."
Opatrne som vycúval z dverí a zamieril som k čiernej dodávke.
"Jasson daj mi tvoju zbraň."
"Čo?" začudoval sa Jasson.
"Je to cvok a ma nervy v riti. Niekomu ublíži. Daj mi rýchlo tú zbraň."
Jasson siahol do puzdra a podal mi svoju zbraň. Zastrčil som si ju pod vestu a šiel naspäť do banky.
"Joe, už som späť."
"Kedy tu bude ta pizza."
"Je s tým malý problém Joe. Je malo hodín a predajne sú ešte zavreté."
Bolo na ňom vidieť že nevie čo ďalej.
"Ale chvýľu počkáme dobre. Môžeme sa zatiaľ trochu porozprávať."
Hovoril som kľudným hlasom.
Stal som asi päť metrov od nervózneho lupiča držiaceho v ruke pištoľ a mieriaceho na mladú ženu.
"Mam nápad Joe. Čo keby si pustil tých ľudí a ja ťa potom pozvem na obrovskú poriadne štipľavú pizzu"
"Myslíš si že som úplný debil" skríkol Joe pričom na chvýľu odklonil pištoľ od mladej rukojemníčky.
V tom momente som schytil Jassonovu zbraň a jednou presnou strelou som strelil Joa do ramena. Mlada žena s výkrikom odbehla a Joe spadol na zem. Vyskočil som na pult za ktorým Joe stál a odkopol som mu zbraň z postrelenej ruky.
"Nič som neurobil.." nariekal postrelený Joe chúliac sa na zemi a pozeral mi pritom do oči.
Z rúk mu vypadol papierik.. Zodvihol som ho a vozil si do vrecka.
"Môžete isť dnu" povedal som do vysielačky pripevnenej na nepriestrelnú vestu a v tom do miestnosti vtrhla špeciálna jednotka a vyviedla rukojemníkov a Joa von z banky.
Pomaly som vyšiel von z banky, vrátil Jassonovy pištoľ a nepriestrelnú vestu.
O rok.
Odomkol som dvere a nevládne som vošiel do svojho bytu. Naštartoval počítač a za tichého šumu ventilátora v počítači som si vyzliekol čierny kožený kabát. Hodil som ho na posteľ. V kúpeľni som si umyl tvar a sadol za počítač. Na spodnej liste blikal novy odkaz. Je to odkaz on Trix.
Trix poznám už dlho, ale ešte som ju ani raz nevidel. Neviem ako vyzerá, neviem ani aký ma hlas. Jediný náš kontakt je chat.
Pretrel som si oči a precital Trixin odkaz.
"Tak ako Frank, ako sa dnes mame?"
"Mal som blbý deň, papierovaci."
"brrrrr a to ty nemáš rád." - uhádla Trix
Pousmial som sa.
"To teda nemám. Našťastie je to za mnou. Môžem sa tešiť na zajtrajšok"
"No a čo je nove s Emou?"
Ema pracuje s Frankom. Robí v kancelárii a sú s Frankom dobrí priatelia. Lenže ona nevie že vo Frankových očiach je Ema to najkrajšie na svete. Ema ma gaštanové, prirodzene kučeravé vlasi a zeleno modré oči. Je iná ako väčšina žien. Oblieka sa jednoducho, nie vyzývavo a je prirodzene krásna.
Trix bola jediná osoba ktorá vedela o Frankových citoch k Eme.
"Čo je s Emou?" opýtal som sa nechápavo aj keď som veľmi dobre vedel na čo naráža.
"No či sa veci dali do pohybu."
"Nie Trix, nič sa nedalo do pohybu."
"Mal by si s tým niečo robiť" - navrhovala Trix
Naliehala na mňa aby som to Eme povedal.
"Ja viem Trix. Viem že máš pravdu." - súhlasil som s Trix.
Frank si s Trix ešte chvýľu písal, a potom si šiel unavený ľahnúť.
Druhý deň.
Deň sa začal celkom dobre. Vstal som s dobrou náladou, dal som si dobre raňajky a cesta do prace bola tiež dobra. Prišiel som do prace zamieril rovno k Eme.
"Ahoj"
"Ahoj Frank." - Emin hlas pôsobil ako balzam na Frankove uši. Mala taký optimisticky hlas.
"Pozývam ta dne sna obed, čo ty na to?" - pozrel som jej do oči.
"Hmm asi ti musím dať kosom, lebo ešte musím niečo vybaviť a tak"
"Dobre, nič to" Povedal som a skrývajúc sklamanie som pokračoval v ceste do Jassonovej kancelárie.
"Frank" - potešil sa Jasson - "konečne si tu. Musíš mi zachrániť život"
"Čo sa deje?" pokrčil som obočím.
"Dnes mam isť pre syna k mojej druhej žene a nestíham a teba ma Bob rad..."
Jasson zastal v strede vety a ani nemusel pokračovať. Bolo jasné čo odomňa chce.
"Jasson ja neviem, toto by si si mal vyriešiť sám"
""Frank ..." Pristúpil ku mne a pokračoval stíšeným hlasom "...tá beštia ma zničí, bude zase vyvádzať keď ma uvidí." Jasson na mňa pozeral psími očami, tak aj keď nerád súhlasil som.
"Dobre pôjdem preňho cez obed"
"Vďaka kamoš, máš to u mňa", povedal Jasson s úprimným hlasom.
"To si píš že mám" povedal som tak, aby ma Jasson nepočul.
Sadol som si za svoj stôl plný papierov a rozmýšľal som.
"Mam spraviť čo mi radi Trix? Mam to Eme povedať? Lenže čo ak tým pokazím aj to malo čo medzi nami je?"
Hýrilo mi v hlave množstvo otázok na ktoré som nemal odpoveď.
"Je to tak zložité a pritom tak jednoduché. Preklínam a zároveň som vďačný za deň keď som Emu spoznal. Najradšej by som k nej prišiel a pritlačil si ju na hruď a už nepustil"
V ten deň na obed.
Bol obed a ja som sa tak ako som sľúbil Jassonovi pobral pre jeho syna. Šiel som dolu schodmi spolu s Emou ktorá išla vybavovať svoje veci. Prehodili sme par uponáhľaných slov a pobrali sme sa každý svojim smerom. Nasadol som do auta, naštartoval motor a vyrazil za Jassonovým synom.
Je slnečný pokojný deň a ja som svoju jazdu tomu prispôsobil a šiel som tiež pokojnou pomalou jazdou premýšľajúc o Eme a o tom čo mi radila Trix.
Snažil som sa rozpamätať na veci ktoré by mi mohli pomôcť pri tom čo si o mne mysli Ema. Raz dávnejšie som Eme s niečím pomáhal. Keď som odchádzal, tak za mnou utekala a keď ma dobehla, povedala mi že sa mi ani nepoďakovala a natiahla sa ako keby ma chcela pobozkať, ale potom sa rýchlo zasa stiahla naspäť. Poďakovala sa za pomoc a mne až po chvíli došlo že čo sa stalo. Odvtedy nad tým často premýšľam. Bol to pokus o bozk, alebo len moja prekombinovaná fantázia
Možno je na tom tak ako ja a tiež sa mi to boji povedať.
Alebo som pre ňu len kamarát z prace.
Otázka na ktorú je ľahká odpoveď ale ťažké riešenie
Takmer som minul odbočku k domu kde predtým býval Jasson s rodinou. Teraz už len rodina bez Jassona. Zabočil som k peknému jednopodlažnému nízkemu domu. Bol obklopený zelenými stromami a budil dojem pohodového rodinného života. Zaparkoval som auto a vyšiel von. Predtým ako som zavrel dvere som ešte začul zvoniaci telefón pohodený na sedadle spolujazdca.
Stlačil som tlačítko a priložil si telefón k uchu.
"Frank prídi čo najskôr k Federálnej Banke"
"A čo tvoj syn?"
"Na to sa teraz vykašli. Hneď prídi sem"
Jasson samozrejme zlozil. Nasadol som naspäť do auta, naštartoval a pokojnú jazdu som vystriedal za preteky s vetrom.
O par minúť som bol pri Federálnej Banke. Už tam na mňa čakal Jasson obklopený policajnými autami s modrými majákmi. Oblasť bola uzavretá policajnými páskami a na okolitých budovách bolo vidieť ostreľovačov.
"Čo sa stalo Jasson?"
"V banke je šest členná skupina po zuby ozbrojených chlapíkov.
Vtrhli dnu pred pol hodinou a hneď zastrelili jedného z rukojemníkov a vyhodili ho z okna kancelárie na poschodí. Na krku mal zavesený odkaz s tvojim menom."
"S mojim menom?" - začudoval som sa
"S tvojim" - ubezpečil ma.
Odvtedy sa neozvali. Pokúšali sme s ním dovolať, ale nikto to tam nedvíha.
"Skúsime to ešte raz" pozrel som na Jassona
Jasson sa bez slova pohol k dodávke s telefónom. Nasledoval som ho.
"Skúste nás ešte raz spojiť" povedal Jasson technikovi.
"Pane niekto to zdvihol a potom hneď položil" povedal technik a nechápavo pozrel na Jassona
V tom nastal vonku rozruch. Vybehli sme aj s Jassonom von. Z banky vybehla žena s balíkom v ruke. Rýchlo k nej pribehli policajti a odviedli ju k sanitke a zobrali jej balík.
Jasson zobral balík do rúk a pozrel na mňa. Niečo v balíku začalo zvoniť.
"To je telefón" - povedal Jasson a začal balík rozbaľovať.
"Počkaj" - zastavil som Jassona pred tým ako prijal hovor.- "ten nešťastník mal na krku zavesene moje meno."
Jasson pochopil a podal mi telefón.
Stlačil som tlačítko na prijatie hovoru a počúval som.
"Zdravím ťa Frank" - ozval sa kľudný hlas z telefónu
"Kto je tam"
"Toto sú pravidla.
Komunikovať budeme len cez tento telefón.
Budem hovoriť len s tebou a s nikým iným.
Hovor sa nebude nahrávať.
Nebudete sa so mnou spájať. Ja ti budem volať.
Ak porušíš ktorékoľvek z týchto pravidiel, zabijem ďaľšieho človeka. Je to jasne?
"
"Áno"
"Výborne" - povedal hlas desivo pokojným hlasom a zavesil.
Nechápavo som pozrel na telefón.
"Zavesil" - oboznámil som Jassona so situáciou.
"Čo hovoril? Čo chcel?" - vyžadoval sa Jasson informácií
Zopakoval som mu pravidla.
"To je všetko?"
"Hej všetko. Musíme čakať."
Dlho sa nič nedialo. Cele hodiny sme sedeli v dodávke hypnotizujúc mobilný telefón.
Nikto nič nehovoril. Bolo počuť len ruch zvonku.
Zrazu sme začuli bzučať reproduktor. Signalizovalo to, prichádzajúci hovor. Naozaj a sekundu na to sa telefón rozsvietil a začal zvoniť.
Postavil som sa, zobral som telefón do rúk. Prijal som hovor.
"Počúvam" - povedal som do telefónu.
"Vidím že si moje pravidla pochopil Frank. To nám obom zjednoduší prácu."
"Čo odomňa vlastne chcete" - zisťoval som situáciu.
"Dobre, poďme rovno k veci Frank."
"Vieš si predstaviť koľko je na svete bankových účtov?" - pokračoval neznámy hlas "...milióny, stovky miliónov, možno miliardy."
"Ale čo to ma spoločné so mnou" - nechápal som súvislosti
"To sa dozvieš. Pozývam ťa na kávu Frank"
"Na kávu???" - absolútne som netušil o čo mu ide.
"Prídi ku vchodovým dverám. Samozrejme neozbrojený." - jeho hlas sprísnel.
"Čakám ťa!"
Telefón ostal hluchý.
"Chce aby som tam šiel" povedal som Jassonovi
"To neprichádza do úvahy Frank"
"Jasson keď nespravím čo chcú, zabijú niekoho ďalšieho. A to nechceme my, takže musím isť na kávu" - dokončil som vetu a vybehol z dodavky
"Na kávu???" - Zopakoval Jasson a vybehol za mnou
"Na akú kávu?" - Bežal za mnou Jasson s vestou v ruke.
"Ta vesta mi je na nič Jasson. Keď ma budú chcieť zbiť, tak mi vesta nepomôže."
Jasson pochopil situáciu a zostal bez slova stať s vestou v ruke.
"Zistím čo vlastne chcú" povedal som a veľmi pomaly som šiel ku vchodu do banky.
Za presklenými dverami ma čakal ozbrojený muž. Ukázal mi aby som šiel dnu.
Otvoril som si dvere a vošiel som. Ozbrojený muž ma sotil ku stene a začal ma prehľadávať. Keď zistil že nemám zbraň chytil ma za golier a viedol ma do malej kancelárie.
V kancelárii bol stôl za ktorým sedel chlapík v obleku a popíjal kávu. Ozbrojený chlap mi spútal ruky a posadil ma na stoličku.
Chlapík v obleku prisunul ku mne kávu.
"Daj si Frank. Je dobra."
Chytil som šálku spútanými rukami a napil som sa.
"Je horúca" snažil som sa pôsobiť úplne pokojne. "Tak dozviem sa o čo vlastne ide."
"Iste povedal chlapík a začal si listovať v nejakých papieroch"
"Zhruba pred rokom si bol v tejto banke. Pamätáš sa"
"Nemám v tejto banke účet." - povedal som aj keď som vedel čo ma na mysli.
"Ak budeš robiť so mna blázna, niekto si to škaredo odskáče."
Uvedomil som si vážnosť situácie.
"Pred rokom tuto banku prepadol človek menom Joe Kordel.
Vieš že Joe zomrel v nemocnici na následky postrelenia? To ty si ho postrelil."
Hlavou mi preblesklo že sa jedná o nejakého strateného brata ktorý chce pomstiť smrť brata. Ale prečo práve v tejto banke? Možno ma rad symboliku. Bola to ale dosť veľká akcia kôli jednej pomste. Keby ma chcel dostať tak to môže spraviť keď idem do prace, alebo keď spím. Je milión jednoduchších spôsobov.
"Niečo ti o Joeovy poviem.
Joe bol programátor a hacker a ináč úplný stroskotanec.
Ale podarila sa mu jedna geniálna vec. Napísal program ktorý každú stotinu sekundy previedol z ľubovoľného učtu jeden dolár na jeho účet. Len si to predstav, že más každú stotinu sekundy jeden dolár a stratu jedného dolára si nikto ani nevšimne."
Bolo na ňom vidieť veľké nadšenie.
Čakal som že sa nejako vysvetli čo s tým všetkým mam spoločné.
"Na druhý deň pán Kordel zistil že ma na učte pol milióna odlárov. Za jednu noc.
Lenže Joe bol nedockavý a chamtivý Frank. Hneď na druhy deň šiel do banky a chcel vybrať všetko. Samozrejme že v banke si ho overovali. Joe stratil nervy, uchytil straznikovi zbraň ale vedel že sa s peniazmi z banky nedostane. Priamo z banky si teda presmeroval účet a zakódoval ho.
Frank vieš si predstaviť koľko peňazí bude asi teraz na tom učte, keď za jednu noc bolo na ňom pol miloiona?
Asi nie. Ani ja si to neviem predstaviť. Ale určíte viem, že to bude poriadna hromada peňazí.
Podarilo sa mi nájsť ten účet, ma to ale jeden háčik Frank ten účet je zaheslovaný a vedel som že po smrti Joa sa to heslo nedozviem.
A tu nastupuješ na scénu ty Frank." - ukázal na mňa prstom
"Ja ?"
"Áno ty.
V tej banke bolo okrem teba Joa ešte pat ľudí. Pamätáš si ženu ktorej Joe držal zbraň pri hlave? Videla ta ako si si do vrecka strčil lístok. Premýšľal som čo to mohol byt za papierik a potom mi to došlo. Na ten papierik si Joe napísal číslo presmerovaného účtu a heslo" - chlapík skončil dlhy monológ s triumfálnym výrazom.
"A odomna chceš to heslo..." pozrel som mu do oči
"Správne Frank"
"To nie je problém. To heslo je vylez mi na chrbát bastard".
Chlapík sa pousmial "Frank, Frank. Vedel som že to s tebou nebude také jednoduché. Ale ako presvedčiť niekoho kto nemá nikoho na kom by mu záležalo, dokonca ani na ňom vlastnom."
Chlapík sa postavil a vybral sa do hlavnej haly banky. Zacítil som ako ma ktosi zdrapil sa bundu a vliekol von z kancelárie. Postavil ma na stred hlavnej miestnosti.
"Nebolo to ľahké Frank, ale prišiel som na to, že to nie je úplné tak. Na jednom ti predsa len záleží."
Neodtrhol odomna zrak, len zapískal.
Z poza rohu vyšiel ďalší ozbrojený tučný chlap. Pred sebou tlačil dievča s gaštanovo hnedými vlasmi, zelenomodrými uplakanými ocami a páskou na ústach.
Zostal som meravo stať.
"Ema" pomyslel som si v duchu. To nie je možné. Ako to len môžu vedieť. Nikto to nevie. Nikto nevie že ona je ta najdôležitejšia osoba na svete.
Zaregistroval som dupot podpätkov. Zrazu sa objavila ďalšia osoba. Žena. Mala dlhé čierne vlasi. Postavila sa k chlapíkovi v obleku a prehovorila:
"Ako Frank, ako sa dnes mame?" - chytila chlapíka v obleku za plece a výťazoslávne sa usmiala.
Trix. To nie je možné. Toto je Trix. Len ona vedela o Eme. Trix sa objavila krátko po tom ako Joe prepadol banku.
Toto cele plánujú už rok
Chlapík v obleku vyšiel hore schodmi za Emou, chytil ju za krk. Ema stisla oči a vytreskli jej z nich slzy.
"Tak čo Frank rozmyslel si si to s tým heslom?
Más hodinu na to aby si zohnal ten zdrap papiera s heslom. Potom začnem každých desať minúť zabíjať jedného z rukojemníkov a nakoniec tuto krásku. Ale predtým sa s ňou trochu zabavím" - pozrel na Emu
"Je to na tebe. Buď bude živá, alebo mŕtva."
Stal som ako prikovaný.
"Čas beží. Na čo čakáš? Utekaj." - pridala sa k nemu Trix.
Vybehol som z banky k Jassonovi.
"Frank čo sa tam...."
"Rýchlo mi daj kľúče od pút a ten telefón" - skočil som mu do reči.
Podával mi kľúče od pút. Schytil som ich a bežal k autu.
"Ale Frank, kam bežíš, hej." - krical na mňa Jasson
"Musím niekam isť. Nič nerobte kým neprídem"
Sedel som v aute. Pedál som tlačil na podlahu a za jazdy som si odopínal puta.
Spomenul som sin a ten lístok. Večer v ten deň prepadu som ho vytiahol z bundy a hodil som ho na stôl. Len dúfam že som ho nezahodil. Predbiehajúc okoloidúce autá som sa ponáhľal domov. Nedopustím aby sa Eme niečo stalo.
Vytvoril som pred domom dlhu brzdnú dráhu. Vbehol som do bytu rovno k stou a začal som vysípat všetky šuplíky. Prehrabával som sa v papieroch ale ten blbý lístok som nemohol nikde nájsť. So dlhom hľadaní som sa oprel o stôl s povyťahovanými šuplíkmi a rozmýšľal som.
Hodil som ho na stôl. Kam dávam veci čo hodím na stôl. Odkladám ich niekam do šuplíka. Hodil som ho na stôl. Stôl. Mohol to byt stôl v práci. Rozbehol som sa k autu ponáhľal som sa tak, že som ani dvere nezavrel. Nasadol som.
"Do čerta kľúče" - povedal som si nahlas keď so zistil že nemám kľúče od auta.
Vbehol som do domu. Kľúče ležali na sedačke. Schmatol som ich a bežal naspäť k autu. Pozrel som na hodiny. Ubehlo už stiridsat minút. Naštartoval som auto a na šmyku som vyrazil do prace. Cesty boli dosť preplnene a nedalo sa mi ísť tak rýchlo ako by som chcel. Predbiehal som auta ktoré na mňa trúbili a ktorých vodiči na mňa vykrikovali či som šialenec.
Ignoroval som ich. Len som tlačil na plynový pedál a počítal sekundy.
Konečne som dorazil do prace. Vybehol som hore po schodoch a začal sa hrabať v mojom stole. Rovnako ako doma som povyberal šuplíky a začal sa prehrabávať v tonách papieru.
Neznášam papierovačky.
Mam ho. Ten lístok ležal vzadu z jedného zo šuplíkov. Schmatol som ho pevne do rúk a zanechal som po sebe len hromadu rozhádzaného papiera. Bežiac dolu schodmi som kontroloval čas. Mam štyri minúty. To nemôžem stihnúť.
Naskočil som do auta a s pískaním gúm som odpichol a letel k banke. Uz som sa blížil. Videl som modré svetla.
Začul som výstrely.
"NIE!!!" skríkol som.
Zastavil som auto. Vybehol som von. A bežal smerom k vchodu.
"Začali strieľať Frank. Museli sme ísť dnu" - krical na mňa Jasson
Ignoroval som ho. Vbehol som dnu. V nútri boli stopy po streľbe. Chlapík v obleku ležal mŕtvy na zemi. Kúsok odomňa som zaregistroval Emu. Pozrel som jej do oči. Kútikom oka som zazrel postavu ležiacu na schodoch siahajúcu po zbrani. Bola to zbraň s optickym zameriavaním. Červené svetielko zasvietilo na Eme. Reflexívne som sa rozbehol proti postave so zbraňou. Bežal som tak, aby som Emu kryl vlastným telom. Namieril som zbraň. Bola to Trix. Zazneli dva presné výstrely. Trix trafil jeden vystrel a klesla k zemi. Druhy nebol z mojej zbrane. Bol zo zbrane Trix. Trafila ma rovno do srdca. Z posledných síl som sa otočil k Eme.
Mala vystreté ruky a bežala ku mne.
Kľakla si ku mne a pevne ma objala.
"Prečo si mi to nepovedal" - povedala uplakaným hlasom
Jemne ma pobozkala a ja som na jej perách cítil horkosť jej sĺz.
Ten bozk bola posledná vec ktorú som cítil.
Veľmi som chcel žít, ale to už nebolo možné.

xyzetovic

xyzetovic

Diskusia

xius
ziova, zase raz persi... bude to tvrde ;) zlepenes tretej smrtonostnej zbrane, vyjednavaca a toho filmu, kde chlapici pouzili podobny trik s odoberanim istej malickej sumy na kazdom ucte (ale pomylili sa o desatinne miesto...nazov filmu si nepamatam) + tie najstarsie akcnacke klise! ak by sa to bolo sfilmovalo, zapadne do prachu priemernosti... na uplny zaciatok fajn, ale chce to sa oslobodit od masovej romantiky (vrhanie sa gulkam v ustrety!) a takto oplieskanych napadov... smarja a tie miliardy chyb (cechizmy, i/y, cestina, priama rec, ciarky,zmena casu) ...a silna naivita (heslo na papieriku?! ...btw co sa asi stane s takym papierikom po roku? jj, presne tak - zmizne akoby nikdy nejestvoval :)) tak-tak slabe... ale mam teoriu, ze kazdy schopny spisovatel zacina prave prepieranim (cim vyzdvihujem aj seba ;)) juuuu...
17.10.2005
kanys (Anonym)
Suche, nemastne, neslane vety, strelili do ramena umrel??!?! Pripominalo mi to strasnym sposobom swordfish, priam z toho srsi ze bud nemas paru ako to vo svete informacii na nasej planete chodi, alebo si neuvedomujes suvislosti a fakt ze len tak napisat program ktory by ti presmeroval dolar z kazdeho uctu neni len tak. Je to z technickeho hladiska nemozne. Ja viem, ze scifi.sk ale aj spravne scifi sa aspon drzi znamych veci. (Aspon nastudovat, skor nez publikujem) Okrem Startreku a Starwarsov. Tie su dobre aj bez toho :). Swordfish, bola mimochodom ukrutna kokotina. V banke asi robia vratane ludi co sa staraju o informacnu infrastrukturu samy mozgovo-amputovany zombici. Chalanisko si presmeruje ucet a oni mu to len tak zo zabavy nechaju presmerovane. Alebo bol taky dobry hacker ze o tom nikto nevedel? Mno, to by aj mohlo byt, budis. Dalsia vec, co rozumies pod pojmom zahelsovany ucet. Ukaz mi prosimta banku ktora ti spravi konto, na ktore ti kazdy moze pristupit bez akehokolvek overovania. Aj na kreditku potrebujes datum expiracie uctu, adresu, telefom, alebo podpis. Po roku listok?? Ale to uz spominal aj Xius. A na zaver. FANTASY??!?!?!? F-A-N-T-A-S-Y!!!!!! Mam taky pocita ze by autori tejto stranky mali pomali zacat aj citat co zaraduju do systemu. Alebo vytvorit novu kategoriu. Pretoze toto neni ani scifi a fantasy uz vobec nie. Pfuuu. Ale sa mi ulavilo :) Tak a teraz ta poprosim o jednu vec, neber prosim cokolvek co som teraz povedal osobne. Snazim sa ti ako kritik vyjadrit co na tvojom diele nieje dobre, z mojho pohladu. Suhlasim s xiusovov poslednov vetou. Nechci vidiet moje prve diela :)
17.10.2005
Aldeberan (Anonym)
no, ja osobne osm sa už od zaciatku snazil byt originálny ... ale zrejme niesom dobry autor :)
18.10.2005
Kel Thuzad
Ak len zacinas, to, ze si sa snazil byt originalny a nepodarilo sa ti to...to nic neznamena...
Len pis dalej a ak na to mas, casom sa ti podari najst nejake to vlastne vakuum, kde budes mat ulozene tie "svoje" napady a budes ich odtial vytahovat...
18.10.2005
xyzovic (Anonym)
Xius Eyroo
Ked som si to po sebe precitala, tak ma presne to iste napadlo ;-)
kanys
dik za rady do zivota (pisania), vezmem k srdcu a neberiem to osobne a ver tomu ze ma vobec prekvapilo ze niekto bol ochotny koli mojmu "dielu" napisat aku dlhu reakciu
Aldeberan
prvy znak idiotizmu je pocit vlastnej geniality, takze ides na to dobre
Kel Thuzad
takze moje napady su ulozene vo vakuu?!?!?!? :-D vazne, dik za podporu
Toto zatracovane umenie ktore som vytvorila nevzniklo len tak, ale ista udalost v mojom zivote bola velmi podobna tomuto. Samozrejme ze udalosti su nahradene inymi, ale v podstate maju vystihovat nieco skutocne.
PS: Ak by niekoho plielo ze mam take skoro muzske meno/nick tak to len preto, ze som zase raz chcela byt originalna ;-)
23.10.2005
Trin (Anonym)
xyzovic:S tou originalitou si to fakt vystihla a muzske meno???Asi by to kazdeho napadlo na prvy krat... Ale myslim, si o tvojom diele, ze je to huste, celkom dobre a ak odzrkadluje nieco, co sa ti stalo, tak potom musis mat aj dobry pocit, ze si to zo seba vobec dostala, teda aspon ja mam vacsinou taky pocit pri pisani...A co ja viem, podla mna to celkom fantasy bola...kto mohol cakat, ze ten listok si tak dlho bude schovavat??? Xius:Ty si si asi nikdy neschoval nieco a potom si to nassiel, ja nahodou nachadzam veci, ktore som napisala aj niekolko rokov dozadu a teraz maju pre mna vyznam aky vtedy naozaj nemali...
Pacilo sa mito, dalo sa....A originalita sa ceni...:-)))
29.10.2005
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.