Trochu dažďa
troška z každého rožka
Hromy svojou silou trhali ušné bubienky posádky Temného draka. Tu a tam udrel blesk tak blízko lode bojujúcej s vlnami, až sa Morgo obával, že celá loď buď zhorí, alebo sa potopí. Prežíval svoje vlastné osobné peklo. Za túto cestu draho zaplatil a to zďaleka nebolo všetko, čo ho to ešte bude stáť. Ale urobil by to pre ňu znova.
Jeho dcéra bola tehotná. Netušila ako, jedného dňa ju otec nenašiel ráno v izbe. Otvorené okno mu napovedalo čo sa asi udialo. Nedokázal ju nájsť, nech robil čokoľvek. Až jedného dňa, ju našli ležať špinavú medzi splaškami v temných uličkách Hargonu. Morgo bol šťastný jej návratu. Neušlo mu však, že bola trochu iná.
Okrem iného stavu v ktorom ju našiel, Michi prestala rozprávať. Opustila sa. Len s otcovou láskou a starostlivosťou sa ako tak začala zberať. Stále mlčala, no aspoň reagovala a občas na niečo ukázala.
Musel ju vziať preč. Predal dom, rozlúčil sa s hrobom jej matky a kúpil im cestu na jedinej lodi, ktorá mala odvahu preplávať oceán aj počas nepriaznivého počasia. Chvíľku sa zdalo, že to zabralo. Michi sa prechádzala po palube a zvedavo si obzerala posádku a loď.
Celá bola zdobená dračími motívmi. Možno pôsobila až trochu démonicky. No netreba súdiť knihu podľa obalu.
Posádka pôsobila neotesane, nie však natoľko inak ako ostatné. Kapitán Baal Nazar bol stoický chlap. Nenahovoril toho veľa. Dohodli sa na sume a destinácií. Po vzájomnom obchode na seba už nenarazili.
Morgo držal svoju dcéru v náručí a dúfal, že búrka čoskoro pominie. Po dlhom čase počul prvý krát jej hlas. No boli to len výkriky bolesti. Práve v tú noc sa dieťa rozhodlo prísť na svet. Držal dcére ruku a hladil jej spotenú hlavu. Michi sa zvíjala v pôrodných bolestiach. Nik im neprišiel na pomoc. Nik ich ani nepočul.
Niečo sa zjavilo jeho dcére medzi nohami. No nebolo to dieťa. Keď si to vystrašený otec obzrel lepšie, zistil, že je to vajce. Netušil ako je možné, že jeho vlastná krv kládla vajcia. Popravde, ani to radšej nechce vedieť. Napadlo ho, hodiť tú vec cez palubu do mora.
Vajce však bolo nápadné. Musel ho nejako ukryť. Vzal dcérinho medveďa, zošitého z vrecoviny a plného slamy, rozrezal mu brucho a chcel doň ukryť vajce.
Michi mu to však nedovolila urobiť. Okamžite vybrala medveďovi z brucha vajce a privinula si ho ako skutočné dieťa. Morgo nevedel čo si počať. Ale tú vec si iste nenechajú. Nevedia čo to je, prinášalo by to len zlé spomienky na veci, pred ktorými chceli utiecť. Nemohol nechať toto memento hrôzy, aby im ďalej sužovalo životy.
Siahol za vajíčkom ale Michi ho odtiahla. Nechtiac ním udrela o roh skrinky pri posteli. Na vajci sa urobila prasklina. Obaja vyľakane pozreli na vajce. Praskliny sa na ňom začínali množiť. Čoskoro bolo posiate čiarkami v pavučinovom vzore. Behom chvíľky bolo počuť aj zapraskanie a vajce sa začalo rozpadať. Z Michiných rúk na Morga vyskočil malý tvor. Nezazrel poriadne ani čo to bolo. Len dal ruky pred seba a pocítil ostrú bolesť. To malé čosi mu odhryzlo palec na ľavej ruke. Siapalo sa mu po tvári rýchlosťou dravca. Z celej sily mykol rukami a vec hodil o zem. Michi sedela pritlačená chrbtom k stene a nemo hľadela na zápas svojho otca s vlastným dieťaťom.
Malý tvor zaliezol pod posteľ. „Len seď moja. Ani sa nehni. Musíme zavolať pomoc.“ Povedal dcére a podišiel k dverám, že skríkne do chodby. Keď otvoril dvere, bleskovo ako had sa čosi obtrelo o jeho nohu a vybehlo to von. Nechalo to za sebou len tenkú, krvavú šmuhu.
„Michi počúvaj ma, zavri sa tu. Idem to niekomu oznámiť. Musíme to polapiť.“
Dcéra však nereagovala na otcové slová, zbierala zo zeme škrupinky a kolísala ich v náručí.
Morgo vyšiel do chodby. Nemal po ruke žiadnu zbraň. Mal akurát malý nožíček, ktorý mu nebol pri sebaobrane nič platný. Previazal si aspoň ranu po chýbajúcom palci. Všimol si tucet ďalších rán, akoby po zuboch.
Kráčal chodbami podpalubia a vykrikoval o pomoc. Nik mu však neodpovedal. Hromy prehlušili všetok zvuk. Kto mohol, bojoval so živlami na palube. Vybral sa teda tam.
Hneď ako vyšiel na palubu, takmer ho strhol vietor. Muži naokolo držali plachty, priväzovali sa k lodi alebo vylievali vodu cez palubu. Podišiel k jednému z nich, no ten ho iba odstrčil. Skúsil ďalšieho, tiež nepochodil.
Ukázalo sa, že nie len on nechcel mať nič s posádkou, ani posádka nechcela mať nič spoločné s ním. Kričal a ukazoval svoju ruku, no nikoho to nezaujímalo. Mali svojej práce vyše hlavy.
Morgo sa rozhodol zájsť ku kapitánovi. Musí upozorniť jeho. Ten už varuje posádku. A možno ten malý netvor už dávno sám skĺzol cez palubu a niet sa čoho obávať.
Aj tak to ale musí vyskúšať. Prešiel sa až ku kapitánovej izbe, pričom niekoľkokrát spadol a takmer ho spláchlo až k zábradliu. S vypätím všetkých síl to nakoniec dokázal. Skúsil dvere roztvoriť. Pochyboval o tom, že by bolo počuť klopanie. Neuspel. Kapitán nebol ani pri kormidle.
Otec sa rozhodol vrátiť k svojej dcére a ochrániť ju vlastnými silami. Bude musieť dúfať, že to zvládne. Cesta naspäť bola rovnako ťažká. Doudieral sa na každom rohu. Previazaná ruka krvácala aj cez provizórny obväz.
Dostal sa späť do kajuty kde bola jeho dcéra. Neposlúchla ho. Sedela tam ako ju nechal. Podišiel k nej a vzal ju do náruče. „To bude dobré. Všetko bude v poriadku.“ Potláčal plač a paniku, no biedne. Mal nervy na framforce.
Zahasproval dvere a sadol si s dcérou na posteľ. Nanovo si previazal ruku. Búrka pokračovala zúrivosťou ktorá sa nechystala poľaviť. Na ich dvere dopadli údery. Boli silné, duté a pomalé.
Morgo vzal stoličku a držal ju pred sebou ako provizórnu zbraň. Dvere niekto vyrazil.
Konečne sa našiel kapitán. „Čo ste to priniesli na moju loď?“
Morgo mu roztrasene odpovedal: „Ne, ne, netuším. Mmm moja dcéra čosi porodila. Nebolo to však dieťa.“
„Prečo ste mi to zatajili?“ dožadoval sa odpovede kapitán a vyzeral tak, že by sa najradšej zbavil všetkých pasažierov. Noc na to bola vhodná.
„Nevedel som čo v sebe nosí. Vedel som len o bruchu. Ona nerozpráva. Uniesli ju a...“
Kapitán vyrazil stoličku z Morgových rúk. Vzal ho pod krk a pritlačil k stene.
„Všetci pôjdete na morské dno.“ Mužom ukázal na Michi a Morga ťahal kapitán osobne.
Čosi začvachtalo a jeden z mužov padol na zem. Tvár mu prekryla ružovo-bledá vec a behom chvíľky sa už nehýbal.
Kapitán pustil Morga a tasil zbrane. Krátky meč švihal malou kajutou ale nič nezasiahol. Pištoľ ešte len čakala na svoje použitie. Pušný prach bol pripravený len na jeden výstrel. A nabíjanie by bolo zdĺhavé.
Ďalší z mužov zakričal a začal sa triasť na zemi. Chrčal ako mu hrdlo zaliala vlastná krv.
Loď sa otriasla. Kapitán, posledný z jeho doprovdu a otec s dcérou padli na podlahu.
Cez okienko kajuty bolo vidieť jasnú žltú žiaru. Blesk zasiahol loď. Loď slabo horela, ale v takej búrke sa požiaru nemuseli obávať. Loď sa znova zatriasla. To bolo horšie. Znamenalo to, že naberajú vodu.
Kapitán bodol Morga medzi rebrá a vyšiel z kajuty. „Postaraj sa o tú mrchu!“ rozkázal mužovi. Netušil kde je netvor, ale útočil na každého čo sa priblížil k jeho matke. Chlapík vytiahol dlhý nôž a postúpil k Michi.
Než ale uskutočnil svoj zámer, nečo ho celého obalilo. Stiahlo sa to okolo neho ako deka a rozmliaždilo ho to. Ako to nasávalo krv z mŕtvych mužov rástlo to. Loď sa triasla, v tom ako sa trhala na kusy pri potápaní.
Novorodený tvor pustil svoju obeť a priplazil sa k matke. Nežne jej zložil hlavu do lona.
Michi ho začala hladiť akoby to bolo to najkrajšie dieťa na svete. Loď zapraskala a ich kajutu to pretrhlo. Nemali už strop. Dážď padal do kajuty husto a neoblomne. Tvor obmotal okolo matky chápadlá, rozostrel blanité krídla a vzniesol sa s ňou do vzduchu.
Démonická loď sa vracala do pekla a jeden démon sa vydal objavovať svet.
Grimbur
Bookworm.
Diskusia
Veles
Som čakal, že či to bude drak, démon, alebo aj Votrelec :D Celkom dobrý nápad, aj keď ja osobne by som chcel presnejšie vedieť ako vyzeral démon.
26.06.2022
Som čakal, že či to bude drak, démon, alebo aj Votrelec :D Celkom dobrý nápad, aj keď ja osobne by som chcel presnejšie vedieť ako vyzeral démon.
26.06.2022
8HitBoy
Bolo to pomerne fajn. Nepáčili sa mi momenty, kedy si nám mohol lepšie opísať, ako niečo vyzerá alebo pôsobí. Démonický je síce pekné prídavné meno... ale čo si pod tým máme predstaviť? Použitie takéhoto slova pôsobí trošku lenivo.
Záver nemusel byť taký akčný a možno by vyznel lepšie. Po formálnej stránke bol text pomerne čistý a dobre čitateľný. Ďakujem za príjemný zážitok.
26.06.2022
Bolo to pomerne fajn. Nepáčili sa mi momenty, kedy si nám mohol lepšie opísať, ako niečo vyzerá alebo pôsobí. Démonický je síce pekné prídavné meno... ale čo si pod tým máme predstaviť? Použitie takéhoto slova pôsobí trošku lenivo.
Záver nemusel byť taký akčný a možno by vyznel lepšie. Po formálnej stránke bol text pomerne čistý a dobre čitateľný. Ďakujem za príjemný zážitok.
26.06.2022
Martin Hlavňa
Mne sa práveže trochu toho tajomna okolo démona páčilo, každý si pod tým môže predstaviť niečo iné, niečo čoho sa bojí najviac. Miestami ma vyrušovali reakcie kapitána (prečo ich chcel hodiť cez palubu? ako vedel, že za to čo je na lodi môžu pasažieri?) .
26.06.2022
Mne sa práveže trochu toho tajomna okolo démona páčilo, každý si pod tým môže predstaviť niečo iné, niečo čoho sa bojí najviac. Miestami ma vyrušovali reakcie kapitána (prečo ich chcel hodiť cez palubu? ako vedel, že za to čo je na lodi môžu pasažieri?) .
26.06.2022
Olex
Ahoj,
príbehy odohrávajúce sa na rozbúrenom oceáne mám veľmi rada. Páčila sa mi emotívna časť príbehu (matka a dieťa).
27.06.2022
Ahoj,
príbehy odohrávajúce sa na rozbúrenom oceáne mám veľmi rada. Páčila sa mi emotívna časť príbehu (matka a dieťa).
27.06.2022
YaYa
Podľa mňa slušný horor. Má dobrú atmosféru i príbeh.
Ten medveď z obrázka tam bol už trochu navyše, aj keď ušitý z vrecoviny, nehodil sa mi k dobe, do ktorej som si poviedku zaradila podľa lode. Keby si chcel poviedke venovať viac času, povenuj sa okrem čiarok a voľby slov aj správaniu postáv, jednak spomínaný kapitán (Prečo ste mi to zatajili?, veď asi vedel, že vezie tehotnú a chlapík ho hneď hľadal, tak mu nechcel zatajiť nič), námorníci (ignorovali by naozaj chlapa z odhryznutým prstom? Ak im aj na ňom nezáleží, možno by aspoň overili, či nehrozí nebezpečenstvo aj im), ale i hlavná postava (priznal by naozaj, že dcéra porodila netvora? To je jasné, že ju budú chcieť zabiť). Chápem, že v PNP si na to nemal čas, sú to len tipy, nad čím sa zamyslieť, keby si chcel príbeh ďalej rozvíjať ;)
29.06.2022
Podľa mňa slušný horor. Má dobrú atmosféru i príbeh.
Ten medveď z obrázka tam bol už trochu navyše, aj keď ušitý z vrecoviny, nehodil sa mi k dobe, do ktorej som si poviedku zaradila podľa lode. Keby si chcel poviedke venovať viac času, povenuj sa okrem čiarok a voľby slov aj správaniu postáv, jednak spomínaný kapitán (Prečo ste mi to zatajili?, veď asi vedel, že vezie tehotnú a chlapík ho hneď hľadal, tak mu nechcel zatajiť nič), námorníci (ignorovali by naozaj chlapa z odhryznutým prstom? Ak im aj na ňom nezáleží, možno by aspoň overili, či nehrozí nebezpečenstvo aj im), ale i hlavná postava (priznal by naozaj, že dcéra porodila netvora? To je jasné, že ju budú chcieť zabiť). Chápem, že v PNP si na to nemal čas, sú to len tipy, nad čím sa zamyslieť, keby si chcel príbeh ďalej rozvíjať ;)
29.06.2022
xius
Zamrzelo ma, ze to bolo bez odpovedi. Co bol zac netvor? Kto bol otcom? Preco Michi nehovorila? Potom to citam ako taky freeflow, ktory bude len dalej vymyslat dalsie a dalsie prvky. V pnp na nejake hlboke a zlozite uvahy cas velmi nie, ale na ukor takehoto paradneho rozsahu by to mozno slo? :)
08.07.2022
Zamrzelo ma, ze to bolo bez odpovedi. Co bol zac netvor? Kto bol otcom? Preco Michi nehovorila? Potom to citam ako taky freeflow, ktory bude len dalej vymyslat dalsie a dalsie prvky. V pnp na nejake hlboke a zlozite uvahy cas velmi nie, ale na ukor takehoto paradneho rozsahu by to mozno slo? :)
08.07.2022