Za dverami

Prečítaj si.
Filmová história scifi
Za dverami
Keď sa prebral a bolesť mu dovolila aby otvoril oči, uvidel že sa nachádza v akejsi malej miestnosti asi o veľkosti 2 metroch štvorcových.
Steny boli čierne a ich povrch bol hladký a pripomínal kompozit. Pred ním bol uzavretý otvor. Lapal po dychu a napravo si všimol v stene niekoľko prázdnych priesvitných valcov.
No tak čo sa vlastne stalo Martin, pomyslel si v duchu. Čo si vlastne predtým robil? Kde si bol?
Dvere pred ním sa rozžiarili a zobrazili mu muža stojaceho pod nočným osvetlením. Plakal.
Mal otvorené ústa a z očí mu tiekli veľké slzy.
To som predsa ja pomyslel si a zachvátil ho smútok, ešte sa nevidel plakať. Prišiel o dcéru.
Nemohol nič robiť. Znova mu vybehli slzy. Keď sa tak stalo začul zvuk.
Prvá nádoba sa naplnila, nerozumel tomu.
Následne sa na obrazovke zobrazil obraz, ako objíma svoje dievčatko. Zaliala ho láska a začal sa usmievať. Posadil sa pohodlne do tureckého sedu. Začul ten istý zvuk, nádoba sa naplnila.
Obraz sa zmenil opäť, videl sám seba ako si píše s dobrým priateľom, ten mu však odmietal pomoc. Martin rovnako ako na obraze pocítil hnev, okamžite sa naplnila ďalšia nádoba.
Čo dopekla? Pomyslel si a z mnoha emócií sa dopredu predral hrozivý strach.
Mesiace už na našich nebesách nechávajú tie ich vznášajúce sa lode.
Nikto neprišiel s delegáciou s pokusom a prvý kontakt, neposlali žiadny pozdrav, či už rádiom, obrazom, projekciou alebo správou v obilí.
Toto je ono, odchytili ho ako zver, nemajú ani toľko slušnosti aby sa ukázali...
Ešte štyri skúmavky alebo ako by to nazval zostali prázdne, poznali vďaka nemu základné emócie. Na čo im to je? Pomyslel si. Zadíval sa na ňu a pomyslel si, potrebujú ťa naplniť.
Priestorom sa ozvalo cvaknutie a zvuk podobný ženskému chorálu sprevádzal pohyb v ktorý ani nedúfal. Tak predsa môže odísť, naplnila ho radosť a nádej, vstal.
Okamžite sa naplnili ďalšie dve skúmavky, zostali posledné dve.
Prečo zostala len jedna? Čo ešte nepocítil? Na čo im to je?
Vonku uvidel lampu pod ktorou stál keď zmizol. Stačia tri kroky a je po všetkom.
Šťastie si už stiahli. O čo tu ide? Oni mapujú, potrebujú nás poznať, keby prišli v dobrom neunesú človeka pre Boha, pomyslel si.
Neprišli v dobrom. Veľký trojuholník svetla pod lampou sa akoby hýbal, to sneh. Začal padať a on zacítil pokoj. Všade okolo bola temnota.
Zúfalstvo a sklamanie, to ešte nezažil. Toto zistenie ho dalo do zvláštneho stavu mysle.
Znovu si sadol. Vyberie sa von a zaseknú mu dvere rovno pred nosom! To nie.
Upokojil sa a prvý krát v živote si uvedomil, že je človek pre Božie zmilovanie, takto s ním predsa nikto zaobchádzať nebude.
Sedel a hľadel na sneh ako pokojne padá, je nesmrteľný duch v utrápenom tele, nič im nedá, nedovolí im aby pochopili človeka, aby ho poznali a ovládli. Ak je on jediný exemplár tak teda majú smolu.
Sedel tam a díval sa ako sa striedajú dni a cítil ako chradol. Odídem ale nie týmito dverami pomyslel si...
V ten večer zmizlo 200 ľudí z celého sveta, po dvanástich dňoch sa neznáme objekty vzniesli do vesmíru a navždy našu planétu opustili.

andrej android praznovsky

andrej android praznovsky

Diskusia

ama_rilla
Začalo to dobre, dej bol napínavý, bola som zvedavá na vyústenie. Ale ten záver nejako vyšiel naprázdno... Nie je mi teda jasné, čo mimozemšťania chceli a čo vlastne dosiahol hlavný hrdina?
20.08.2022
andrej android praznovsky
Ahoj, v prvom rade Ti ďakujem že si si našla čas a prečítala moju mini poviedku. Mimozemšťania prišli ovládnuť zem, veľmi arogantným spôsobom a to tak, že si naštudujú osobnosť človeka do detailov, aby vedeli ako ho zničiť emocionálne. Čo dosiahol hlavný hrdina? Pochopil ich zámer a obetoval svoj život za ostatných, lebo našiel obrovskú silu a vzor. Navzdory mienke ľudstva o sebe samom a to nie veľmi dobrej si myslím, dokázal toto spraviť pre ostatných každý jeden unesený. Ak by jeden podľahol túžbe vymaniť sa, skončilo by celé ľudstvo. Pôvodne to malo skončiť otvorené aby čitateľ opúšťal postavu ktorá je na vážkach, čo by bolo oveľa zaujímavejšie, ale niekto by to mohol nazvať lajdáckym písaním.
21.08.2022
YaYa
Bolo to dosť také všeobecne napísané, aj keď námet zaujímavý. Koniec by som ale nepochopila, keby si ho už nevysvetlil v komentári. Poviedka by mala hovoriť sama za seba
21.08.2022
andrej android praznovsky
YaYa : Vzhľadom na časové obmedzenie v písaní som veľmi do hĺbky nemohol ísť. Čo sa konca týka myslel som si že nejaké to tajomno si vzhľadom na náročnosť dnešného čitateľa mohol dovoliť. Nakoniec som ale zvolil koniec , ktorý si myslím je až príliš prezrádzajúci. Chcel som poskytnúť skúsenosť človeka s niečím novým a jeho pohľadom na túto skúsenosť.
21.08.2022
Milan "Miňo" Tichý
Ten nápad nie je úplne zlý, aj keď teda ak sa zamyslíme hlbšie, je to dosť pritiahnuté za vlasy. Čiarky a štylistika šli dosť bokom aj na pomery PnP čo samo o sebe rušilo pri čítaní. Tak isto mi ten záver nedával príliš zmysel.
21.08.2022
Olex
Ahoj,
história nám ukázala, že ľudia v sebe dokážu nájsť silu a obetovať sa, je to zaujímavá téma. Zamyslela by som sa nad tým, ako bude prebiehať výskum ľudských emócií. Najprv píšeš, že si uvedomil stratu dcéry a bol nešťastný, potom mu ukázali obrázok s dcérou a bol šťastný. Nebol by skôr rozľútostený a ešte nešťastnejší? Celý ten obrázkový proces je nereálny. Takto jednoducho a rýchlo sa emócie v človeku nestriedajú.
22.08.2022
B.T. Niromwell
Veľmi zaujímavý a vzhľadom na tému netypický nápad. Koniec som nepochopila tak, že sa všetci obetovali, na to mi tam chýbal nejaký vsunutý detail, ale aj bez toho mi to fungovalo, len to nebolo potom až také úderné. Skôr ako záver by bolo podľa mňa užitočnejšie prekopať trochu štylistiku, niektoré vety pôsobia až príliš priamočiaro.
22.08.2022
andrej android praznovsky
Olex: S tou zmenou emócií, ked si prezeráš rodinný album je to to isté. Záleží na človeku aký má emočný kvocient. A postava v poviedke tam nebola zavretá 30 sekúnd. Tento mimozemský nesmierne krutý národ, si vyberal najemotívnejšie bytosti práve z tohto dovodu. Na margo nie príliš doslovného písania by som chcel, aby ste vedeli, že som to tak chcel. Chcel som aby ste boli tou postavou a aby ste na všetko prichádzali s ním. Vysvetlovat doslova mi pripadá velmi lacné. Napriek tomu že koniec mal byť otvorený, aby čitateľ myslel na to čo sa s ním môže stať.
B.T: Ďakujem za prečítanie, tie priamočiare vety ak myslíme na tie isté, boli zámer, rád striedam priamočiare s napriamočiarym pripadá mi to zaujímavé. Odpísal by som skôr, ale cez telefón sa nedá prihlásiť na stránku.
24.08.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.