Cez špáru medzi dverami a zárubňou prenikalo svetlo. Vytváralo jasný obdĺžnikový obrys, vďaka ktorému dnu nevládla nepreniknuteľná tma tak ako obvykle. Kevin na ten výjav hľadel fascinovane.

„Vidíte? Nie som žiadny táraj,“ riekol trochu pyšne, odlepil zrak od dverí a prebodol pohľadom dvojicu spolužiakov, ktorých sa mu po dlhom presviedčaní podarilo dostať na miesto činu. Zvedavosť ho tam ťahala každú noc.

„Jasné, že si táraj,“ uchechtol sa Ignác, no z výrazu jeho tváre bolo jasné, že je z objavu rovnako prekvapený ako ostatní v miestnosti. Neveriacky pokrútil hlavou, dva páry rúk dal v bok, zatiaľ čo si piatou rukou zahladil dlhú ofinu za tykadlá.

„Mali by sme to povedať riaditeľovi, chalani,“ Klára bola z trojice najmenej odvážna, a to čo videla, jej naháňalo ozajstnú hrôzu. Veľké zreničky sa jej nekontrolovateľne chveli strachom.

„Nebuď sraľa,“ vyštekol na ňu Ignác, no vtom sa spoza dverí ozval hlasný hurhaj. Svetlá v špáre začali prebleskovať, ozývalo sa odtiaľ niekoľko hlasov a pomedzi to niečo, čo by sa s prižmúrením všetkých očí, nech už ich máte hocikoľko, dalo nazvať hudbou. Nakoniec to celé zaklincoval jasný záblesk a zvuk výbuchu. To sa už aj Ignác a Kevin preľakli a náhlivo zaspätkovali až kým ich nezastavila stena.

„Čo to bolo?“ riekol vyplašene Kevin a v hlave sa pohrával s myšlienkou, či by predsa len nemali zdúchnuť a nahlásiť to celé riaditeľovi. Nakoniec to zavrhol a zvedavo podišiel bližšie.

Šialený tanec svetiel náhle ustal, čosi zavŕzgalo a ozval sa rázny ženský hlas. Trojica nastražila uši no reči, ktorá k nim doľahla nerozumeli. Dokonca ani Kevin, a ten vďaka svojim veľkým špicatým ušiam počul najviac.

„Skúsim ich otvoriť,“ odhodlal sa napokon a načiahol ku kľučke svoje dlhé hnáty. Mal čo robiť, keďže dvere boli oproti nim obrovské. Aj on ako najvyšší im siahal ledva do polovice. Schmatol kľučku medzi drápy a začal ňou opatrne hýbať. No šlo to sťažka. Jeho kumpáni to sledovali zo zatajeným dychom, no cez všetku snahu dvere neotvoril.

Náhle niečo z druhej strany vletelo do dverí. Bol to silný a hlasný náraz sprevádzaný výkrikom. Všetci traja od preľaknutia popadali na zadok.

Svetlo v špáre zhaslo.

„V tme nevyzerajú tak desivo,“ šepol Ignác a zdalo sa, že mu celkom odľahlo.

„Zasvieť, Klára.“

„Isto?“

„Isto,“ zvedavosť v Kevinovi priam bublala.

Klárine veľké oči začali žiariť červeným svetlom, ktoré sa rozlialo po miestnosti a preniklo aj do špáry. Kevin päsťou z celej sily udrel do dverí až drevo, z ktorého boli vyrobené, zaprašťalo. Klára sa zľakla a jej oči pohasli.

Z druhej strany sa ozval ďalší výkrik a dupot.

„Tak, a teraz čo?“ prehovoril do ticha Ignác, no miesto odpovede započul tiché a pomalé vŕzganie, ktoré sa približovalo.

Kľučka sa začala pomaly hýbať.

Trojicu prepadla panika a náhlivo sa ukryli kam to len šlo. Klára sa schúlila do tmavého kúta, Ignác vyšplhal na strop, no Kevin si našiel rafinovaný úkryt s dobrým výhľadom.

Dvere sa prudko otvorili a dnu vletel lúč jasného svetla, ktorý náhlivo prehľadal celý priestor.

„Vidíš, nič tu nie je, Jožko. Máš bujnú fantáziu. To máš z tej telky,“ známy ženský hlas, ktorému trojica aj tak nerozumela sa im zavŕtal do uší. „A okamžite bež spať, do rána o tebe nechcem vedieť!“

„Ale mami!“

Dvere sa s buchnutím opäť zatvorili.

„Fascinujúce,“ šepol Kevin s údivom.