Anežka si rozopla zimný kabátik a tvárička sa jej stiahla nevôľou.

„Mamíííí! To je hííííc! Prečo je taký híííc, veď je ešte len marec? Šak len pred chvíľou sme sa ešte guľovali!“ zaťahovala a nešťastne prekladala nohu cez nohu. „Možem si dať dole kabátik?“

„Len si ho pekne nechaj!“ zatvárila sa mama prísne. „O chvíľu zájde slniečko za mraky a bude ti zima.“

Mala pravdu, ako rodičia zvyknú. Už o pár minút sa Anežka znovu pozapínala až po krk a pritiahla si šál. Bol to presne jeden z tých dní, keď sa ľudia začali deliť na dve časti – na tých, čo vyšli von v zimných kabátoch, a na tých, čo vyšli v tričku.

„Ale mamííí?“

„Áno, zlatko?“

„Ale prečooo?“

Prečo je obľúbená detská hra. Zároveň je to jedna z tých hier, čo sa nedá odložiť. Neodpoviete im raz a oni sa už nikdy nespýtajú znova. A vám to môže byť ľúto.

„Čo prečo? Sme v prechodnom období,“ odpovedala mama. „Na hranici zimy a jari.“

„V prechodnom?“

„Áno. To znamená, že príroda už bojuje so zimou, aby sa rastlinky mohli zobudiť. Zima sa snaží, udiera z posledných síl, prituhuje!“ zvýšila mama dramaticky hlas, ukázala päšťou do vzduchu Anežka sa zachichotala. „Ale jar napokon vždy zvíťazí.“

„Príroda bojuje,“ zopakovala Anežka na znamenie, že rozumie.

Mama radostne prikývla.

--------------------------------------

Hej, hej, príroda!

Na opačnej strane zemegule, tam kde sa piesok lial a voda sypala, vystrelila do vzduchu päsť Santa Clausa a len tak-tak minula hebkú tváričku veľkonočného zajaca.

„Tu máš, ty sviňa! Práš do nory! Veď ješ ešte len pr-vé-ho marca!“ slabikoval Santa do rytmu vlastných úderov.

„Sa poser, dedo starý!“ odpľul si zajačik, mocnými nohami sa odrazil a silným kopom zhodil Santu z nôh.

Anežka si znova rozopla kabátik.