Za česť a slávu.
Inšpirujúci príbeh o odvahe obyčajného, no chrabrého a čestného muža.
„Zasraná zima. Chcem ísť domov,“ povedal Rogi a odpľul si cez zábradlie do mora.
Na pleciach mu spočinula ťažká obrnená ruka.
„Ale choď. Nebuď taká citlivka,“ usmieval sa na kamaráta Waro.
„Je to svojím spôsobom veľmi krásny kraj,“ Waro rukou mávol na horizont a nakoniec ju nechal odpočívať na obrovskom meči, pripevnenom k opasku.
Rogi odstrčil kamaráta a odpovedal: „Nemusíš ma tu objímať a oblbovať ako nejakú mladú slečinku. Kurva v tejto krajine je len sneh, ľad a vravel som už, že aj zasraná zima? Načo si ma sem ťahal?“
Waro sa pousmial.
„No ak by som ťa nevzal sem, čakal by ťa iný druh chládku. Nezabúdaj, že som za teba nastavil krk. Takže si tie sprosté reči nechaj pre seba. Ak sa chceš niekomu vyžalovať, postav si snehuliaka. Materiálu budeš mať dosť.“
„Ha ha, kurva ha.“ Rogi nemal pripravenú žiadnu chytrú odpoveď a tak sa šiel niekam zašiť, aby nemusel pomáhať s vyloďovaním. Ponúkal kapitánovi, že ostane strážiť loď. Kapitánovi vojska, nie lode. Toho vyskúšal neskôr a v oboch prípadoch bol jeho návrh nešťastne odmietnutý.
Na pevnine muži stavali tábor. A bol poriadne veľký, musel totiž poskytnúť ochranu obrovskej armáde jeho veličenstva.
Korunný princ si vzal do hlavy, že vybojuje nejakú smiešnu vojnu s temnými silami, alebo tak niečo. Preto musela polka kráľovstva okamžite prestať so všetkým čo robili a nechať sa naverbovať. Rogiho Waro dokonca pretlačil do služby kráľovi, čo by za normálnych okolností asi nešlo.
Takže teraz nebol len obyčajný pešiak, ale vojak či čo. Sám to poriadne nechápal. Dostal brnenie, zbrane a musel každému s chocholom na helme dvíhať ruku.
Nedobrovoľne sa ocitol najprv na lodi a nakoniec aj v tábore na pevnine. Zaujímalo ho, ako sa vždy dostane tam, kde najviac nechce byť.
Waro bol šarža takže mal povinnosti. Rogi bol za to rád, aspoň mal pokoj od večného poučovania. Aj keď boli takmer ako rodina. Vyrastali spolu. Waro bol syn menšieho pána a Rogiho mama im robila slúžku. Otca nemal, ten padol v šarvátke s banditmi keď chránil Wara s jeho tatom.
Zo samej vďačnosti sa Waro rozhodol hrať na Rogiho staršieho brata a riadiť mu život.
Toto bol výsledok. Rogi krčiaci sa v stane, uprostred snehových zákopov. Obklopený ľadovým morom na jednej strane a borovicami ohýbajúcimi sa pod nánosmi snehu na druhej.
Až bolo všetko urobené, vydal sa spytovať, či netreba s niečím pomôcť.
Napadlo ho, že sa prihlási ako hliadkujúci pri člnoch. Nakoniec, bola to jediná cesta z toho bieleho pekla a v nutnom prípade by mohol jeden čln statočne zachrániť. Koniec koncov, keď na niečo dôjde, bude potrebné námornej posádke podať informácie z prvej ruky.
Hliadky už boli zadelené, takže ani to mu nevyšlo. Prechádzal sa táborom a sledoval ako muži všade poctivo rozrábajú ohne.
Možno ich motivoval fakt, že bez ohňa im v tej zime primrznú zadky k brneniu. Táborom sa tiahla menšia karavána. To musel byť korunný princ. Ten idiot ktorému všetci vďačia za tento nádherný výlet. Nebolo ho vidieť. Bolo skoro nemožné dostať sa do blízkosti niekoho z kráľovskej rodiny.
Za každých okolností ich obklopovala ich vlastná malá armáda. Jediné čo Rogi zazrel bolo zvláštne zlatisté svetlo. Behom chvíľky bolo po všetkom a celá promenáda sa stratila v niečom, čo pripomínalo palác. Taký stan by chcel aj Rogi. Tam by mu isto nebola zima.
Zabudol, že si v tom svojom nerozpálil piecku. Rýchly krok ktorý mú tá myšlienka venovala, spravil zázrak. Rogi zistil, že aj na tejto kocke ľadu predstierajúcej, že je zem, sa dá spotiť.
Noc prišla strašidelne rýchlo. Rogi opustil svoj vyhriaty stan, aby si mohol uľaviť. Chvíľu zvažoval aj možnosť ostať v stane a ozdobiť zem nejakými kresbami. Waro sa však dlho neukázal a nechcel sa zas nechať nachytať osamote s vtákom v ruke. Ťažko sa to vysvetľovalo.
Pobehol k najbližšiemu stromu a kým skončil, bola tma. Tlmené svetlá z tábora ho navádzali späť. Niečo mu na tej situácií vadilo. Nie to, že bol ľahko odetý len s kabátom a nožom mimo tábora v nepriateľskej krajine. Ani nie to, že asi trikrát zle stúpil a spadol do kopy snehu.
Niečo mu na tom smrdelo. Vlastne niečo fakt kurva smrdelo. A nie len v prenesenom zmysle.
Do nosa mu narazil silný zápach, aký doteraz nepoznal. A to poznal služobné latríny.
Ako silnel vietor, mocnel aj útok arómy na jeho zmysly.
Rogi sa v panike prikrčil a bystril do tmy.
„Kurva s tým snehom, nevidím ani vlastný...“ rozčuľoval sa, hladným šeptom. Okolo tábora hustla nejaká nadprirodzená tma. Ako keď niekto vyleje do pohára s vodou atrament.
V tej tme bolo vidieť akési siluety. Rogiho sa zmocnil ten neblahý pocit, čo mávajú všetci ľudia.
Keď človeku osoba s ktorou strávil jednu noc oznámi, že je v požehnanom stave. Keď človek stratí všetky peniaze v jednej, či dvoch partičkách preferovanej hazardnej hry a žena ho doma čaká s nastavenou dlaňou. Keď prirovná svojho šéfa k zvieracím genitáliám a ten to začuje. Alebo keď má vypité, vezie sa na koni a zastavia ho muži zákona.
Ten pocit keď človeka prepadne horúčava. Zaleje ho pot, prestane rozmýšľať a skrúti ho v brušku. A nechcene unikajúci závan vetra opustí jeho nohavice sprevádzaný piskľavými fanfárami.
Rogi chcel bežať. Nevedel však kam. Do tmy isto nie. Do tábora to tiež nevyzeralo práve lákavo. Do mora, no, až taký hlúpy sa necítil.
Počkať. Do mora. Napadlo ho.
Vedel kam pôjde. Rozbehol sa čo mu sily stačili. Ako sa k nemu približoval, muži na jeho okraji už bojovali s nepriateľom a všade sa ozývalo bojové trúbenie.
Zamával stráži a vykrikoval: „Nepriateľ útočí! Nepriateľ útočí! Všetci do zbrane!“
Keď prešiel okolo jedného zo strážcov, začul: „Bez teba by som si asi nevšimol ty posera.“ Rogi sa nestihol uraziť, už vôbec nemal čas, aby si to mohol vydiskutovať.
Preto len bežal ďalej.
Boj už prepukol v celom tábore. Monštruózne bytosti akoby pršali z mračien temnoty.
Rogi sa ukryl do záhybov cudzieho stanu. Bol prázdny a tak ho tam nik nevidel čupieť. Chvíľku sledoval situáciu. Znelo mu to lepšie ako povedať, že sa chovával. Muži bojovali s príšerami aké nikdy nevidel. Každá jedna vyzerala groteskne, smrdela horšie ako zdochlina a zvuk čo vydávali, mrazil krv v žilách.
Ak existovalo peklo, tak sa môžu potľapkať po pleciach, lebo ho našli.
Útok bol brutálny a krvavý. Beštie trhali mužov na kusy. Ľudské vojsko však malo prevahu a boj udržiavali v rovnováhe.
Rogi pozrel na svoj nôž a zmocnila sa ho túžba držať niečo väčšie.
„A to nie je jediný prípad v ktorom to platí že?“ počul v hlave fiktívny Warov hlas.
„Drž hubu čurák!“ zašepkal si odpoveď pre seba.
Motal sa medzi stanmi cestou k svojmu cieľu. Podarilo sa mu ukoristiť meč, nešťastníkovi ležiacemu tvárou vo vlastnej krvi asi nebude potrebný. Nemal v pláne ho použiť, no dodával mu pocit sebaistoty. Už bol blízko svojho cieľa. Boj tu však pritužoval.
Pochopil, že tu len tak ľahko neprejde. A bude si musieť zmočiť verkcajk.
Postavil sa k tomu ako chlap. Strategicky mysliaci chlap. Presúval sa do pozícií, kde bol v minimálnom ohrození a pritom vykonal pár nutných výpadov, aby dostal potvoru z cesty.
Tu niečo pichol do chrbta. Tam presekol nejakú šľachu, prirodzene na zadnej časti tela obludy. Neunúval sa dokončiť nič z toho čo poranil.
Bol ako opitá včela skáčuca z kvetu na kvietok bez riadneho opelenia. Nevedel či niečo, alebo niekoho zabil. Ryk ktorý začul mu prezradil, že bezpečne niekoho poriadne nasral.
Časom sa prepracoval k svojmu cieľu. Dostal sa priamo k člnom. Ale nejaký debil ich všetky vytiahol dvadsať metrov od mora a zabalil do plachiet.
„Kurva, kurva, kurva!“ šomral si pod nos Rogi. Nestrácal čas a jednu okamžite začal ťahať smerom k moru. Vyrušil ho blízky rev niečoho strašného a zacítil pach tak intenzívny, že sa mu natrávené jedlo pokúsilo spáchať hromadný exodus ústnou dutinou, zadržaný len zaťatými zubami.
Nasilu prehltol a obzrel sa po zdroji tohoto zmyslového potešenia. A takmer prišiel o hlavu.
Odskočil dozadu a na jeho bývalé miesto na svete dopadlo čosi ťažké. Mohol to byť kyjak, alebo pokojne aj telesná časť tej obludy.
Rogi rozoznával len akúsi čiernu siluetu pripomínajúcu koňa kríženého s chobotnicou. V skratke, bolo to veľké a malo to priveľa končatín. Takže Rogi len odskakoval, kľučkoval medzi stanmi, debnami a sudmi. Sem tam sa po protivníkovi zahnal mečom, aby sa nepovedalo.
Monštrum na tieto výpady nijak nereagovalo. Len pokračovalo ďalej v útokoch.
„Tak si už vyber kurva niekoho iného. Tamten je pekný!“ kričal Rogi zúfalo na netvora a ukázal na jedného z vojakov.
Každý mal však svoj boj a preto si ich nikto nevšímal. Monštrum ďalej prenasledovalo Rogiho ako filcky sociálnu pracovníčku.
Pri tom utekaní, snažiaceho sa podobať súboju, ostávali za nimi len dolámané trosky a potrhané plachty. Rogi si všimol ako on aj obluda stoja v čiernej mazľavej mláke a došlo mu, že dostal šancu. Museli rozmlátiť sudy s olejom.
Potreboval oheň. Našťastie, všade bolo dostatok faklí a ohrevných košov. Odhodil meč a dal sa do šprintu, aj keď bol na pokraji síl. Keď dosiahol najbližšiu fakľu. Monštrum nahnevane zrevalo.
Než spravilo dva kroky trafila ho do hlavy horiaca fakľa. Nebolo mu to príjemné, ale nijako mu to neublížilo. Až keď sa oheň dotkol olejom nasiaknutého piesku, začala sa tá správna opekačka.
Tvora krútilo, vydával nemožné zvuky a zdalo sa, že zdochne. Potom sa však vedľa neho zjavili dve ďalšie, podobné a predsa iné monštrá. Začali spoločne kamaráta ťahať z plameňov smerom k vode.
Rogiho to rozčúlilo.
„To nie je fér, kurva!“ Kopol do nejakej debničky, vzal malý súdok a zúrivo ho hodil do hlavy svojho pôvodného nepriateľa. Potom zazrel jasné ohnivé svetlo. Alebo ich možno bolo viac. To už Rogi nevedel povedať. Strácal sa v temnote.
ČAP
Rogi otvoril oči.
„No kamarát, už som sa o teba bál. Vstávaj, poď podopriem ťa,“ dvíhal ho Waro na nohy.
„Kde si dočerta bol? Skoro som tu zomrel,“ sťažoval sa Rogi.
„Hľadal som ťa a nebol si v stane. Tak som šiel chrániť princa. Keď na teba dohliadam, sťažuješ sa a ukrývaš sa. Tak čo chceš?“
„A zachránil si ho? Kiež by som ho stretol, aby som sa mu mohol za všetko poďakovať.“
„On zachránil nás. Jeho zbožnosť žiari ako jasné slnko. Prenikol tmou a rozptýlil ju. Nepriateľa drvil neskutočnou silou a zúrivosťou. Bolo to ohromujúce na pohľad. Mal som svoje pochybnosti o tom všetkom. Ale po tom, čo som videl, verím, že nakoniec zvíťazíme.“
„Mrzí ma, že si o mne pochyboval,“ prehovoril princ. Stál pred nimi ako hrdina vytesaný do mramoru. Vznešený, mohutný a každým centimetrom hrdina.
Mal dlhé zlatisté vlasy, umelecky tepaná zbroj bola zdobená levmi a v rukách držal ťažký mlat. No a za sebou dva tucty po zuby ozbrojených ochrancov.
„Prepáčte pane, ja som to tak nemyslel.“
„Som rád, že aspoň teraz je tvoja viera pevná kapitán. Kto je tvoj priateľ?“
Waro aj Rogi na seba pozreli a začali sa červenať.
„Toto je Rogi, vaša výsosť. Je to dobrý a statočný muž.“
„Nemusíš mi ďakovať Rogi. Naopak. Ja ďakujem tebe. Vypočul som si od mužov tvoj príbeh. Vraj aj ty si zažiaril na bojovom poli. Hoc iným spôsobom.“
Rogi stratil reč. Popravde, mal aj strach niečo povedať. S princom nemohol byť tradične drzý. Navyše, keď ho konečne videl, pripadal mu nesmierne charizmatický. Taký ten typ, ktorý človek nasleduje do náručia smrti.
„Počul som ako si chrabro bojoval. Obiehal si vraj zúrivo celé bojisko a bojoval kde sa dalo. Zachránil si viac než tucet životov. Taký muž si zaslúži rešpekt. Kapitán Waro, udeľujem tvojmu priateľovi poručíka. Naučíš ho dôstojníckym spôsobom a povinnostiam.“ Princ sa usmieval na oboch mužov a prizerajúci muži začali burácať.
Keď bolo po všetkom a boli znova sami, Rogi sa obrátil k Warovi a povedal: „Ja chcem ísť kurva domov!“
Grimbur
Bookworm.
Diskusia
Veles
Povedal by som, že je to taká typická Grimburovina :D Jeden alebo dvaja hrdinovia, fantasy kde sa značnú časť deja bojuje, hlášky a nadávky...
Bolo to celkok dobré, ale mám zopár výhrad. Najviac čo mi klalo oči bola "polka" kráľovstva, to by som v okamihu vymenil za polovičku. Aj to prirovnanie so sociálnou pracovníčkou mi tam nejako nepasovalo. Nejaké čiarky tam chýbali, inak som si nevšimol žiadne väčšie gramatické chyby.
Dej bol dobrý, rýchlo to odsýpalo, aj ten koniec pobavil :)
02.03.2023
Povedal by som, že je to taká typická Grimburovina :D Jeden alebo dvaja hrdinovia, fantasy kde sa značnú časť deja bojuje, hlášky a nadávky...
Bolo to celkok dobré, ale mám zopár výhrad. Najviac čo mi klalo oči bola "polka" kráľovstva, to by som v okamihu vymenil za polovičku. Aj to prirovnanie so sociálnou pracovníčkou mi tam nejako nepasovalo. Nejaké čiarky tam chýbali, inak som si nevšimol žiadne väčšie gramatické chyby.
Dej bol dobrý, rýchlo to odsýpalo, aj ten koniec pobavil :)
02.03.2023
Hieronymus
Taký klasický príbeh o chlapovi, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôli. Dej bol úplne OK, veľmi sa mi páčia takéto bojové poviedky.
Rovnako ako Velesovi mi vyskočilo slovo "polka", správne by malo byť polovica, polovička, a "sociálna pracovníčka" funguje v našom svete, vo fantasy až tak nie. Možno by bolo lepšie napísať "ako filcky na kňažku lásky", alebo niečo podobné. V niektorých vetách sa často vyskytovalo slovo "bolo", lepšie je nájsť si trefnejšie sloveso, alebo preformulovať vetu. Niektoré vety boli troška ťažkopádnejšie ako napr. "Rýchly krok ktorý mú tá myšlienka venovala, spravil zázrak", síce viem, čo chceš povedať, ale mohol si to napísať aj lepšie (táto myšlienka mu zázračne zrýchlila krok).
Ale toto všetko sú detaily, hlavný je dej a ten ma veľmi bavil. Som zvedavý, čo ďalšie napíšeš.
02.03.2023
Taký klasický príbeh o chlapovi, ktorý sa stal hrdinom proti svojej vôli. Dej bol úplne OK, veľmi sa mi páčia takéto bojové poviedky.
Rovnako ako Velesovi mi vyskočilo slovo "polka", správne by malo byť polovica, polovička, a "sociálna pracovníčka" funguje v našom svete, vo fantasy až tak nie. Možno by bolo lepšie napísať "ako filcky na kňažku lásky", alebo niečo podobné. V niektorých vetách sa často vyskytovalo slovo "bolo", lepšie je nájsť si trefnejšie sloveso, alebo preformulovať vetu. Niektoré vety boli troška ťažkopádnejšie ako napr. "Rýchly krok ktorý mú tá myšlienka venovala, spravil zázrak", síce viem, čo chceš povedať, ale mohol si to napísať aj lepšie (táto myšlienka mu zázračne zrýchlila krok).
Ale toto všetko sú detaily, hlavný je dej a ten ma veľmi bavil. Som zvedavý, čo ďalšie napíšeš.
02.03.2023
Ray Janonoff
Výraz Grimburovina sedí presne :) Ak si odmyslíme hlášky a vtipné prirovnania, ostáva hlavný hrdina s konkrétnym problémom a svet, o ktorom toho veľa nevieme. Pár informácií navyše by mi nevadilo, ale keďže mi poviedka pripomína pár starších grimburovín, myslím, že slúžila hlavne na vypísanie sa z niečoho.
Tak či tak, čítala sa celkom dobre.
09.03.2023
Výraz Grimburovina sedí presne :) Ak si odmyslíme hlášky a vtipné prirovnania, ostáva hlavný hrdina s konkrétnym problémom a svet, o ktorom toho veľa nevieme. Pár informácií navyše by mi nevadilo, ale keďže mi poviedka pripomína pár starších grimburovín, myslím, že slúžila hlavne na vypísanie sa z niečoho.
Tak či tak, čítala sa celkom dobre.
09.03.2023
Olex
Ahoj,
poviedka mala dobré tempo, pobavila som sa, aj keď bol hlavný hrdina hrozný mameluk:)
16.03.2023
Ahoj,
poviedka mala dobré tempo, pobavila som sa, aj keď bol hlavný hrdina hrozný mameluk:)
16.03.2023
Arcey
Na môj vkus príliš jednoduché. Postrehol som veľa chýb, hlavná postava mi bola absolútne nesympatická a nedokázal som jej ani na okamih držať palce. Nemám rád takýto typ hrdinov, ktorí vlastne ani hrdinovia nie sú. Na mnohých miestach príliš veľa prídavných miest, veľa viet by som preštylizoval. Opakujúce slová. Musím uznať, že sa čítala rýchlo, ale tie chyby ma i napriek tomu brzdili. Moje hodnotenie: 5/10
28.03.2023
Na môj vkus príliš jednoduché. Postrehol som veľa chýb, hlavná postava mi bola absolútne nesympatická a nedokázal som jej ani na okamih držať palce. Nemám rád takýto typ hrdinov, ktorí vlastne ani hrdinovia nie sú. Na mnohých miestach príliš veľa prídavných miest, veľa viet by som preštylizoval. Opakujúce slová. Musím uznať, že sa čítala rýchlo, ale tie chyby ma i napriek tomu brzdili. Moje hodnotenie: 5/10
28.03.2023