Na hlavu
Máte často zlú náladu? Čo keby existovali čiapky, ktoré vám s týmto problémom dokážu pomôcť? Depresie sú na hlavu. Dajte si na hlavu Clementine a budete šťastní - tak znejú záverečné slová reklamy, ktorá pravdepodobne zmení svet. Mimochodom, firma, ktorá tie čiapky vyrába nepochádza zo Zeme!
Carl Stevens, nakrátko vystrihaný mladík s pírsingom v obočí, sa v jeden obyčajný večer vrátil domov, posadil sa na gauč a pustil si televízor. Potom si nohy vyložil na malý konferenčný stolík. Cítil sa dobre, dokonca by sa dalo povedať, že sa cítil vynikajúco. Bol spokojný, uvoľnený a nič ho netrápilo, no len do tej chvíle, kým za ním do obývačky neprišla jeho matka. Dala si ruky v bok a prísne sa na Carla zadívala. Na sebe mal ešte stále oblečenú bundu a na nohách obuté zablatené biele tenisky značky Air Jordan. Keď jej zrak spočinul na tej prekliatej čiapke, zlostne pokrútila hlavou.
"To sa ani neplánuješ vyzliecť?" opýtala sa ho zvýšeným hlasom. Chcela kričať, dokonca z plných pľúc, ale pomohlo by to? Určite nie, odpovedala si v duchu.
"Daj si pohov, mama," odpovedal Carl bez toho, aby na matku čo i len kútikom oka pozrel. Nezaujímala ho. "Iba teraz som prišiel a už máš problém? Mala by si sa menej nervovať, lebo si privodíš infarkt. Už nie si najmladšia." Carl sa uštipačne zasmial a ďalej civel do obrazovky.
"Čo som ti povedala o tej čiapke?" položila matka Carlovi ďalšiu otázku, ale tentokrát na odpoveď nečakala. "Pokiaľ žiješ pod mojou strechou, neželám si, aby si ju nosil. Rozumel si? Okamžite si ju daj dole," prikázala mu.
"Daj mi pokoj."
"Nedám ti pokoj!" zrevala naňho. Potom prešla k nemu a čiapku mu strhla z hlavy.
V tom momente Carl vyskočil na nohy. "Vráť mi ju!" V jeho očiach sa zračila čistá nenávisť. Zúril, ako ešte nikdy predtým. A tiež sa ho začala zmocňovať panika. Čo keď mi ju nikdy nevráti? obával sa. Nezvládnem to. Potrebujem ju! "Povedal som ti, aby si mi ju vrátila, doriti! Čo si hluchá?!"
Matka držala červenú čiapku z neznámeho materiálu za chrbtom a snažila sa zadržať slzy. Ako je možné, že som nezakročila skôr? Už je príliš neskoro, vravela si, keď hľadela do tváre šialenca pred ňou. Kde je môj syn?
Vtedy ju Carl jedným rýchlym úderom päsťou zrazil na zem a vrhol sa ňu. Ovládli ho zvieracie pudy. Udieral matku do tváre, škrtil ju, trhal jej vlasy a zubami z nej vytrhával kusy mäsa. Neprestával, dokým si opäť nespomenul na svoju čiapku. Pozrel na ňu a vydýchol si. Ležala na zemi vedľa nehybnej ruky matky. Zobral čiapku do rúk, dal si ju na hlavu a opäť sa spokojne posadil na gauč.
Znova sa začínal cítiť fajn.
***
Jerry Thompson vyšiel z garáže, v ktorej sa posledné tri hodiny babral s prevodovkou svojho starého forda a cez neveľkú predzáhradku sa vybral k domu, malému bungalovu s tehlovým obkladom. Mal naponáhlo, pretože sa čo nevidieť mala domov vrátiť jeho manželka a tá s ním mala svoje plány. Rýchlo sa osprchoval, hodil na seba tepláky a obľúbené biele tričko a nalial si pohárik škótskej whisky Tamnavulin. Najradšej by si k nej zapálil aj cigaru, ale to si teraz dovoliť nemohol. Možno neskôr, povedal si a s pohárikom v ruke sa posadil do hlbokého tmavošedého kresla.
Keď Martha prišla domov, Jerry mal whisky už dopitú. V ruke držal ovládač od televízora a znudene prepínal kanály. Márne hľadal program, ktorý by ho zaujal, preto bol aj celkom rád, že s touto aktivitou mohol nateraz skončiť.
"Ahoj," pozdravil manželku. "Som si myslel, že sa ťa už nedočkám."
"Prepáč, trochu meškám," vzdychla si. Vzápätí sa na jej tvári zjavil natešený výraz. "Ale pozri, čo som si kúpila."
Nadvihol obočie a otočil sa k nej.
Martha z tašky vytiahla elegantnú baretku s krátkym šiltom. "Čo na ňu hovoríš? Je to Clementine." Potom si dala baretku ešte s visačkou na hlavu, zatočila sa a zastala v póze, akoby bola modelka a chystal sa ju fotiť fotograf z časopisu Glamour.
Jerry okamžite zbystril pozornosť. "Tá mimozemská značka? Mala by si byť opatrná, počul som o nej dosť divné veci."
Martha z modelkovskej pózy prešla do klasického, uvoľneného postoja a prižmúrila na Jerryho oči. "Je to len baretka, Jerry," informovala ho. "Navyše som si o nej čítala recenzie a tam nikto nič divné nepísal. Mal by si byť viac prístupný novým veciam. Majú čiapky aj pre teba. Nechceš?"
"Nie, vďaka," odvetil Jerry stroho a otočil sa späť k televízoru. Táto téma bola pre neho uzavretá.
Keby v tej chvíli Martha nepociťovala nával nadšenia a nekonečného šťastia, ktoré jej nová baretka začala dodávať, určite by mala pokazenú náladu. Ale keďže sa také nič neudialo a Martha bola momentálne v takom emočnom stave, v akom bola, zavolala Jerryho do spálne, aby tam vykonali to, na čom sa pred niekoľkými dňami dohodli. Išli splodiť dieťa.
***
Keď o dva dni neskôr prišiel Jerry Thompson z práce, povedal si, že by bolo načase konečne pokosiť trávnik. A tak sa po vypití jednej zalievanej kávy s mliekom prezliekol do pracovného oblečenia a pobral sa do garáže, aby z nej vytiahol svoju starú, no ešte stále spoľahlivú kosačku Hyundai. Dotlačil ju pred garáž, skontroloval, či je v nej dostatok benzínu a chystal sa ju naštartovať. Vtedy začul hlasy. Obzrel sa a pred vedľajším domom uvidel Morgana Derryho s manželkou. Práve vykladali nákup zo svojho luxusného esúvéčka Škoda Hlupáq, ako ho Jerry rád nazýval.
"Zdravím, susedko," pozdravil Jerryho Morgan, zavalitý, približne päťdesiatročný chlapík v okuliaroch, keď sa im ich pohľady stretli. Vyceril na Jerryho svoje neprirodzene žiarivo-biele zuby. "Kosíme? Keď skončíš u seba, mohol by si s tou mašinou prísť aj sem k nám? Už sa tu začínam cítiť ako v džungli." Zasmial sa. Chcel tiež napodobniť pohyb a zvuk šimpanza, no keď zbadal Jerryho tvár a jeho nulovú snahu o komunikáciu, svoju vtipnú vsuvku si rozmyslel.
Morganova zvedavá manželka sa vystrela, aby zistila, s kým sa to jej manžel rozpráva. Bola o hlavu vyššia než on a keď zvedavým pohľadom blúdila po okolí, Jerrymu pripomínala surikatu. Bola oblečená v priliehavých šatoch s obrovským výstrihom, na hlave mala ružový klobúčik z vlnenej plsti so známym logom.
Clementine, zopakoval si Jerry v hlave názov značky.
Keď Morganova manželka uvidela Jerryho, pozdravila ho a vrátila sa späť k nákupom. Jerry len kývol hlavou a snažil sa spomenúť si, čo o tých čiapkach vlastne počul. Vraj vedia meniť náladu človeka a nie vždy k lepšiemu - to počul od niekoho v práci, avšak nedokázal si spomenúť od koho. To bolo ešte pred tým, ako si domov Clementine priniesla Martha, takže tomu nevenoval prílišnú pozornosť.
"Tá tvoja kosačka je na benzín?" pokračoval v polovičnom dialógu Morgan. "Dofrasa, mal by si viac dbať na životné prostredie, susedko." Pokrútil hlavou.
Jerry ani na túto jeho poznámku nereagoval, namiesto toho prerušil tok myšlienok a radšej sa otočil späť ku kosačke, aby zatvoril zátku nádrže. A aby už konečne Morgan držal hubu.
"To bol len fór, kamarát! Srať na životné prostredie, všetko sú to kraviny!" Opäť sa ozval Morganov neznesiteľný smiech. Keď Jerry nereagoval ani tentoraz, Morgan si čosi zašomral popod nos, vytiahol zo zadnej sedačky auta svoju novú šiltovku a dal si ju na hlavu. Razom úplne zabudol na nevrlého suseda, pretože pocítil nával dobrej nálady, ktorá sa mu začínala šíriť celým telom a odrazu mal chuť tancovať. Alebo spievať. Alebo robiť všetko súčasne a popritom kopec ďalších skvelých vecí, ktoré mu ešte nestihli napadnúť. Ale isto ich bude mnoho a všetky budú skvelé, pomyslel si.
Keď Jerry trávnik pred svojím domom dokosil, pobral sa domov, aby sa stihol osprchovať, kým sa Martha vráti z práce. Prišla približne o hodinu. To už bol Jerry osprchovaný, najedený a práve dopíjal svoj tradičný večerný pohárik whisky. "Ahoj," pozdravil ju.
Marta zo seba zvliekla jarnú bundu a hodila ju na vešiak. "Zajtra nepôjdem do práce, nejaká som unavená. Asi jarná únava alebo čo. Vraj to môže trvať aj tri týždne. Vedel si, že to môže trvať tak dlho?" Vyzula si topánky, prešla okolo Jerryho a zvalila sa na gauč.
Jerry pokrútil hlavou. "Nevedel som ani, že jarná únava môže človeka postihnúť v máji. Nie je to neskoro?"
"Máj je stále jar," informovala ho. "A vraj to netreba podceniť, lebo ma to môže dobehnúť cez zimu a potom budem stále chorá." Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Potom oči otvorila a pozrela na Jerryho. "Nebude ti vadiť, ak dnes nebudeme sexovať?"
Jerry mykol plecom. "Bol to tvoj nápad. Ak to nevadí tebe, ja som s tým v pohode."
"Fajn."
"Fajn." Jerry vstal, aby si nalial ďalšiu whisky. Snáď nebude v tej čiapke aj spať, pomyslel si a otvoril si novú fľašu tamnavulinky.
***
Nasledujúci deň sa Jerry po práci zastavil v supermarkete. Zastal pred známym regálom, prezeral si fľaše, porovnával ceny obľúbených značiek a po krátkom uvážení vložil do košíka tri najvýhodnejšie z nich. Po ceste k pokladni sa znepokojivo obzeral po ľuďoch s čiapkami na hlavách. Všetci mali Clementine. Ako je možné, že sa tá značka na trhu presadila tak rýchlo? premýšľal. Je to len pár dní, čo sa v telke objavila prvá reklama a už ich nosia takmer všetci. To sa ešte nikto nezamýšľal nad tým, aké nebezpečné tie čiapky môžu byť? Čo konkurenčné značky? Nikomu nevadí, že sa ich produkty zrazu prestali predávať?
Vzápätí si odpovedal, že je asi ešte príliš skoro. Časom sa určite niekto ozve a začne sa s tým niečo robiť.
A tak zaplatil za nákup a odišiel.
Keď prišiel domov, našiel Marthu ležať na gauči. Oči mala uprené na obrazovku televízora a sledovala jeden z tých nekonečných a nekonečne nudných seriálov. Ruka jej podopierala hlavu, na nej mala svoju baretku. Mal chuť jej ju strhnúť z hlavy a zahodiť. "Ahoj," pozdravil ju.
Martha síce odzdravila, no ďalej sústredene sledovala dianie na obrazovke.
Vážne? opýtal sa v duchu Jerry a pokrútil hlavou. Potom odkráčal do kuchyne, vytiahol z tašky fľaše, jednu z nich otvoril a nalial si. Možno je naozaj chorá, uvažoval. Alebo za to môže tá čiapka. Možno robí presný opak toho, čím sa chvália v reklame. Ktovie, uzavrel nateraz Jerry tento myšlienkový pochod a vypil do dna obsah pohárika z českého kryštálu.
O niekoľko hodín neskôr, keď Martha prestala ležať na gauči a začala ležať v posteli, si Jerry zobral prenosný počítač, posadil sa do kresla a vyhľadal si reklamu firmy Clementine.
Na obrazovke pred ním sa zjavili traja ľudia. Mladá žena, približne rovnako mladý muž a žena, ktorá kľudne mohla byť ich matkou. Mladá žena mala na hlave modernú baretku, podobnú ako vlastnila Martha, muž športovú šiltovku a hlavu staršej ženy pokrýval štýlový klobúk. Všetci traja pôsobili mimoriadne optimisticky, kráčali smerom k Jerrymu a usmievali sa. Hlas v pozadí informoval, že pokrývky hlavy značky Clementine sú originálne, krásne a čo je vraj najdôležitejšie, sú vybavené najmodernejšou technológiou z planéty Kreos, ktorá v ľuďoch prebudí len tie najpríjemnejšie pocity. "Depresie sú na hlavu. Dajte si na hlavu Clementine a budete šťastní," zneli záverečné slová reklamy.
Jerry počítač zavrel. Myslel na Marthu, posledné dni príliš šťastne nevyzerala. Čo sú vlastne zač tí kreoťania? premýšľal. Čo keď im ide o niečo viac, než len o ovládnutie trhu s čiapkami?
***
Ešte v ten večer Jerry vypil celú fľašu whisky, sedel v kresle a pod vplyvom alkoholu dlho do noci premýšľal o firme Clementine a ich skutočných zámeroch. Potom mu hlavu zamestnávala Martha a na radu sa samozrejme dostala aj Zoey. Vždy na ňu myslel, keď sa nachádzal v podobnom rozpoložení. So spomienkou na ňu, a so slzami v očiach, v kresle nakoniec aj zaspal.
Nasledujúce ráno, keď Martha nejavila záujem vstať z postele, hoci bolo takmer desať hodin, si Jerry povedal, že takto to ďalej nepôjde. Buď navštívi doktora, hovoril si, alebo pôjdem na políciu a podám trestné oznámenie na tú poondiatu firmu, že z mojej ženy spravili živú mŕtvolu, uväznenú mimo reálneho sveta. Je z nej totálne nefunkčná osoba. To im predsa nemôže prejsť! V prvom rade sa však musí zbaviť tej čiapky...
Jerry odhodlane vošiel do spálne, prešiel k Marthe a prehovoril: "Tú čiapku si musíš dať okamžite dole z hlavy. Pozri sa na seba, nie je s tebou žiadna reč. Stále len ležíš a si uzavretá v tom svojom, neviemakom svete. Vôbec nevnímaš, čo sa okolo teba deje."
Chvíľu počkal, ako, a či vôbec nejako Martha na jeho slová zareaguje, no odozvy sa od nej nedočkal. Spod paplóna naďalej trčala len nehybná hlava s baretkou, položená na vysokom vankúši, oči neprítomne zahľadené do stropu. A tak k Marthe vystrel ruku a prísnym hlasom jej prikázal: "Daj mi tú čiapku!"
Ani sa nepohla.
V momente, keď sa Jerry rozhodol, že jej tú posratú baretku z hlavy strhne, sa Martha prebrala, prudko sa strhla a zamračila sa na Jerryho tak, ako ešte nikdy predtým.
"Opováž sa mi ju zobrať, ty hovädo skurvené!" zavrčala naňho. "Ak to urobíš, zabijem ťa!"
Jerry niekoľko sekúnd pozoroval tú čistú nenávisť v jej očiach, pripadali mu prázdne, no zároveň plné hnevu. Cítil ho až v žalúdku, zvieral mu ho, akoby bol tento hnev fyzická ruka, omnoho silnejšia ako Jerryho vnútorný orgán. Nemal voči nemu žiadnu šancu sa brániť.
A tak sa radšej otočil a odišiel. Rozhodol sa, že pôjde na políciu. Možno je podobných prípadov viac a budú nám vedieť pomôcť, zamýšľal sa.
Nemohol sa mýliť viac.
***
Cestou na policajnú stanicu si Jerry všímal okolie viac ako zvyčajne. Mohli za to produkty firmy Clementine, ktoré sa behom niekoľkých dní rozšírili tak, že ich na hlave nosil prakticky každý. A kto čiapku od nich ešte nemal, pravdepodobne smeroval do najbližšieho obchodu, aby si jednu takú kúpil. Rozdiel medzi ľuďmi s čiapkou a tými bez nej bol očividný. Tí, ktorých hlavy pokrývali čiapky s logom Clementine sa pohybovali pomaly a ležérne, akoby ich chôdza nebavila a ich pohľady boli prázdne, akoby stratili zmysel života - Jerry mával kedysi navlas rovnaký pohľad. A potom tu boli takí, ktorí na hlave nemali nič, avšak tých bolo neporovnateľne menej. Títo ľudia medzi živými-mŕtvymi vyzerali komicky, akoby ich ktosi zrýchlil či zdrogoval.
Keď Jerry prišiel do cieľa, nechal svojho šedého forda zaparkovaného na parkovisku pred stanicou a pobral sa dnu, aby zistil, čo sa v jeho situácii dá robiť. Naozaj veril, že mu tam dokážu pomôcť. Po prekročení prahu dvojpodlažnej budovy so zamrežovanými oknami ho však opustili aj posledné zvyšky nádeje.
Všetci ľudia na stanici mali hlavy pokryté čiapkami Clementine, každý jeden príslušník policajného zboru. Nie je na to nejaký zákon o rovnošate? zamyslel sa Jerry. Kto by to ale kontroloval, keď tie skurvené čapice už nosia určite aj ich nadradení? Dočerta s tým! zanadával si v hlave a pobral sa za najbližším policajtom, ktorý si s nohami vyloženými na kancelárskom stole hvízdal akúsi melódiu.
"Dobrý deň," oslovil policajta.
Muž s miernou nadváhou sa neochotne vymanil zo svojho sveta a prísnym pohľadom prebehol muža, ktorý si dovolil vyrušiť ho z jeho vnútorných záležitostí. "Čo chcete?"
Jerry už vedel, že prísť sem zrejme nebol ten najlepší nápad, no povedal si, že keď už je tu, pokúsi sa získať aspoň nejaké informácie. "Chcel som sa len opýtať... viete... ako sú teraz obľúbené tie čiapky... Clementine... či ste náhodou nezaznamenali nejaké prípady, kedy z nich človek ochorel. Moja žena si totižto jednu takú čiapku kúpila a teraz celé dni leží v posteli a keď jej tú čiapku chcem zobrať, je mimoriadne agresívna."
Policajt muža pred sebou počúval, prikyvoval, snažil sa tváriť vážne, no keď mu Jerry svoj príbeh dorozprával, začal sa hlasno smiať. Následne zložil nohy zo stola, otočil sa na svojich kolegov a zakričal: "Máme tu ďalšieho pacienta, ktorý chcel niekomu zobrať Clementine!"
Zvyšní policajti v miestnosti sa náhle prebrali, aby dali Jerrymu nahlas vedieť, čo si o jeho konaní myslia.
"Prečo si to spravil?" opýtal sa jeden a vyceril na Jerryho svoje žlté zuby. "Šibe ti?"
"Dilino!" zakričal druhý. "Čistý magor!"
"Samovrah je to!" pokrútil hlavou tretí a rukou si teatrálne plesol po čele.
Policajt, s ktorým sa Jerry rozprával sa otočil späť k Jerrymu a uprene sa mu zadíval do očí. "Máte šťastie, že ste ešte živý, keď robíte takéto hlúposti. Poradím vám, nikdy nikomu neberte jeho Clementine." Na moment sa zamyslel. "Alebo vám dám ešte lepšiu radu, hneď si choďte jednu kúpiť. Neviete o čo prichádzate. Clementine je budúcnosť. Je to ďalší stupeň evolúcie."
Jerry po týchto slovách z policajnej stanice odišiel, sadol si do svojho auta a dlhé minúty v ňom premýšľal o tom, čo mu ten policajt povedal. Ďalší stupeň evolúcie? Čo tým, došľaka, myslel? Prebudilo to v ňom zvedavosť, tú vlastnosť, vďaka ktorej sa človek vyvinul v to, čo momentálne je a vďaka ktorej sa neukojiteľne ženie za ďalšími poznaniami.
Čo keď má ten poliš pravdu? uvažoval Jerry. Čo ak to, čo vravel je skutočné? Keď to nepochádza z našej planéty, môže to byť mimo môjho chápania, no nie? Veď keby to nebolo dobré, zrejme by tie čiapky nenosilo toľko ľudí...
Nakoniec sa Jerry rozhodol, že si jednu kúpi. Na skúšku, za to nič nedá. Maximálne pár kreditov, ale to bola naozaj malá cena za to, že konečne pochopí, čo na tej značke všetci vidia. A tak zamieril do najbližšieho obchodného domu a jednu čiapku firmy Clementine si kúpil.
***
Po príchode domov si Jerry nalial pohárik whisky. Potom sa posadil do kresla a skepticky sa zahľadel na svetlohnedú šiltovku, ktorú držal v ruke. Zdala sa mu úplne obyčajná. Pár kusov kvalitnej látky spojenej úzkymi švami bez vytŕčajúcich koncov nití. Na pohľad precízna práca, no nič, čo by naznačovalo, že by sa mohlo jednať o vec, ktorá dokáže ovplyvniť ľudské vedomie. Žiadne elektronika, iba akási mimozemská tkanina.
Jerry si čiapku ešte raz prezrel, akoby stále zvažoval, či to chce naozaj urobiť. Nakoniec sa odhodlal, vypil obsah pohárika a čiapku si na hlavu nasadil. Niekoľko prvých minút necítil nič zvláštne. Dokonca začal uvažovať, či nekúpil napodobeninu, keď vtom si zrazu uvedomil, že sa usmieva. Prišlo to sčista-jasna. Žiadny postupný účinok, len brutálna facka pozitívnych emócií.
Vystrašene si čiapku strhol z hlavy. "Doriti! To je ale sila!"
Hoci mal strach, odrazu zatúžil zistiť, čo tá vec dokáže. Sľúbil si, že to len vyskúša. Potom ju navždy odložím, vravel si. Navždy. Navždy je rovnako radikálne slovo ako nikdy, zamyslel sa. To už mal čiapku späť na hlave a zaplavovali ho príjemné pocity šťastia, vzrušenia a nepredstaviteľného a nekonečného dojatia.
Nikdy ju nezložím z hlavy, už nikdy, sľúbil si.
Tesne pred touto myšlienkou sa mu pred očami zjavila Zoey, jeho, kedysi desaťročná dcéra, ktorú mu pred pár rokmi zobrala jedna smrteľná choroba. Zoey teraz stála pred ním, krásna ako kedysi, nevinná, šťastná... A živá.
Jerry sa usmial a utrel si slzy, ktoré mu stekali po tvári. Aj on bol šťastný.
Keď začul známy hlas, otočil sa. "Už ti je lepšie?" opýtal sa jej, pretože veril, že skutočne vstala z postele. Opäť budeme kompletná rodina, pomyslel si.
A tento pocit v ňom zotrval už navždy.
MartinB
Autor, ktorý píše o tom, čo ho baví. Ak tým pobaví aj ostatných, dodá mu to ešte väčšiu motiváciu sa zlepšovať. Inak je to viacnásobný finalista súťaže Literárny Zvolen a dvojnásobný víťaz Fantastickej poviedky.
Diskusia
Veles
Pre mňa osobne je toto zatiaľ najlepšia poviedka, čo som od teba čítal :) Páčilo sa mi to, bola tam dobrá atmosféra, začiatok aj koniec boli super. Gramatické chyby neviem či tam boli nejaké, možno som si ich len nevšimol. Zaujímalo by ma, či je to prepojené s Vraždou na planéte Kreos, alebo si len použil ten istý názov mimozemšťanov? A zaujímalo by ma, čo je konečný cieľ tých čiapok, alebo za akým účelom ich predávajú. Inak super práca, naozaj sa mi to páčilo :)
04.07.2023
Pre mňa osobne je toto zatiaľ najlepšia poviedka, čo som od teba čítal :) Páčilo sa mi to, bola tam dobrá atmosféra, začiatok aj koniec boli super. Gramatické chyby neviem či tam boli nejaké, možno som si ich len nevšimol. Zaujímalo by ma, či je to prepojené s Vraždou na planéte Kreos, alebo si len použil ten istý názov mimozemšťanov? A zaujímalo by ma, čo je konečný cieľ tých čiapok, alebo za akým účelom ich predávajú. Inak super práca, naozaj sa mi to páčilo :)
04.07.2023
MartinB
dik za koment, potesil. nejako sa mi nechcelo vymyslat dalsiu mimozemsku rasu, tak som pouzil kreotanov. a konecny ciel zostava otvoreny, chcel som aby citatel nevedel rovnako ako hrdina, ci im ide o profit alebo nieco viac. hlavne je, ze to malo stastny koniec ;)
04.07.2023
dik za koment, potesil. nejako sa mi nechcelo vymyslat dalsiu mimozemsku rasu, tak som pouzil kreotanov. a konecny ciel zostava otvoreny, chcel som aby citatel nevedel rovnako ako hrdina, ci im ide o profit alebo nieco viac. hlavne je, ze to malo stastny koniec ;)
04.07.2023
MartinB
Ďakujem, Kasiopejka. Tešia ma tvoje slová a budem sa snažiť, aby aj ďalšie poviedky bavili.
07.07.2023
Ďakujem, Kasiopejka. Tešia ma tvoje slová a budem sa snažiť, aby aj ďalšie poviedky bavili.
07.07.2023
Hieronymus
Je to naozaj skvele napísané, len sa mi zdá, že hlavná postava nemá dosť motivácie na to, aby si dala tú čiapku na hlavu, skôr by som povedal, že má dosť motivácie si ju na hlavu nikdy nedať. To, že sa potom v závere spomenie jeho mŕtva dcéra mi príde trošku ako z ničoho, lebo dovtedy sa mi nezdalo, že by nejak extra smútil. Ale asi mi niečo ušlo. V každom prípade naozaj super napísané.
08.07.2023
Je to naozaj skvele napísané, len sa mi zdá, že hlavná postava nemá dosť motivácie na to, aby si dala tú čiapku na hlavu, skôr by som povedal, že má dosť motivácie si ju na hlavu nikdy nedať. To, že sa potom v závere spomenie jeho mŕtva dcéra mi príde trošku ako z ničoho, lebo dovtedy sa mi nezdalo, že by nejak extra smútil. Ale asi mi niečo ušlo. V každom prípade naozaj super napísané.
08.07.2023
MartinB
vdaka, Hieronymus. celkom dost pil, cize som chcel tak dat vediet nejaku bolest z minulosti, ten alkohol tam nebol len nahodou, rovnako na nu spominal ked vypil celu flasu a so slzami v ociach tak nakoniec aj zaspal. uz aj vtedy bolo spomenute jej meno. nechcel som ju tam vkladat prilis okato, skor len takymito naznakmi na zamyslenie.
09.07.2023
vdaka, Hieronymus. celkom dost pil, cize som chcel tak dat vediet nejaku bolest z minulosti, ten alkohol tam nebol len nahodou, rovnako na nu spominal ked vypil celu flasu a so slzami v ociach tak nakoniec aj zaspal. uz aj vtedy bolo spomenute jej meno. nechcel som ju tam vkladat prilis okato, skor len takymito naznakmi na zamyslenie.
09.07.2023
Ray Janonoff
Od úvodnej scény som vedel, ako ďaleko čiapka dokáže zájsť, možno by som situáciu nechal pri hádke. Inak sa príbeh čítal dobre, pekné detaily a záver mi práveže úplne sedí.
Možno to chápem zle, ale prišlo mi, že spomienky na Zoe takmer potlačil - so zlými aj tie dobré, preto ju skoro nespomenul. Lenže zrazu mal možnosť byť len v dobrých naveky, kto by odolal?
Celé mi to príde ako mierumilovné ovládnutie planéty, čo je fajn, akurát nebol celý Kreos planéta veľkosti Ružomberka alebo tak niečo?:) Neviem, kde zobrali kapacity na, takpovediac, *tajnú inváziu*, ale zase plne chápem, že im je tesno.
11.07.2023
Od úvodnej scény som vedel, ako ďaleko čiapka dokáže zájsť, možno by som situáciu nechal pri hádke. Inak sa príbeh čítal dobre, pekné detaily a záver mi práveže úplne sedí.
Možno to chápem zle, ale prišlo mi, že spomienky na Zoe takmer potlačil - so zlými aj tie dobré, preto ju skoro nespomenul. Lenže zrazu mal možnosť byť len v dobrých naveky, kto by odolal?
Celé mi to príde ako mierumilovné ovládnutie planéty, čo je fajn, akurát nebol celý Kreos planéta veľkosti Ružomberka alebo tak niečo?:) Neviem, kde zobrali kapacity na, takpovediac, *tajnú inváziu*, ale zase plne chápem, že im je tesno.
11.07.2023
Martin Hlavňa
Zatiaľ asi najvyššie hodnotenie, ktoré som v rámci FP dal (aj keď teda zatiaľ som hodnotil iba toto a predchádzajúce kolo xD). Napísané to bolo veľmi dobre a príbeh ma bavil... a teraz pár drobností, čo mi nesadli:
Je troška škoda, že hneď úvodná scéna prezradila vlastne celé tajomstvo čiapky. To by nemusel byť problém, ak by sa ďalej v príbehu objavili aspoň naznačené dôvody, že prečo sa tá čiapka vlastne dostala na pozemský trh. Takto je inak vlastne úplne jedno, že je to mimozemská technológia. Ak by aj nebola, tak sa príbeh zmení možno len v pár vetách. To celé vedie teda k slabšiemu koncu, kde sa nič neodhalí "len" Jerry spadne do rovnakej pasce ako všetci ostatní a jeho konanie je vlastne aj nelogické - zvlášť pri tom ako vníma, že sú ľudia s čiapkami bezduchí a jeho žena si na nej vytvorila tak strašnú závislosť. Tá premisa mŕtvej dcérky je fajn, ale obaja rodičia sú podľa mňa až príliš nad vecou. Alkohol síce niečo naznačuje a Zoey je naozaj skôr spomenutá, ale to jeho pitie mi prišlo skôr ako "večerný pohárik". Utápanie žiaľu v alkohole vyzerá inak. V jednom bode je síce spomenuté, že vypil celú fľašu, ale v tom bode som už ako dôvod vnímal skôr to, že nevedel, čo sa mu to deje so ženou. Znova to nie je veľký problém, skôr mi chýbalo len viac náznakov, aby som tú skrytú traumu viac precítil... no a poslednú pripomienku mám v tom, že úvodná scéna (ktorá bola výborná) pôsobí od zvyšku poviedky trochu odtrhnuto, lebo sa už nikde nespomína a Carl s matkou sa úplne vytratia. Znova to je len drobnosť, ktorú by stačilo naznačiť. Dokonca by sa to aj krásne hodilo to tej pasáže, kde Jerry sedel pri telke a prepínal kanály. Na jednom z nich by mohli byť správy, kde by bol spomenutý prípad brutálnej vraždy.
12.07.2023
Zatiaľ asi najvyššie hodnotenie, ktoré som v rámci FP dal (aj keď teda zatiaľ som hodnotil iba toto a predchádzajúce kolo xD). Napísané to bolo veľmi dobre a príbeh ma bavil... a teraz pár drobností, čo mi nesadli:
Je troška škoda, že hneď úvodná scéna prezradila vlastne celé tajomstvo čiapky. To by nemusel byť problém, ak by sa ďalej v príbehu objavili aspoň naznačené dôvody, že prečo sa tá čiapka vlastne dostala na pozemský trh. Takto je inak vlastne úplne jedno, že je to mimozemská technológia. Ak by aj nebola, tak sa príbeh zmení možno len v pár vetách. To celé vedie teda k slabšiemu koncu, kde sa nič neodhalí "len" Jerry spadne do rovnakej pasce ako všetci ostatní a jeho konanie je vlastne aj nelogické - zvlášť pri tom ako vníma, že sú ľudia s čiapkami bezduchí a jeho žena si na nej vytvorila tak strašnú závislosť. Tá premisa mŕtvej dcérky je fajn, ale obaja rodičia sú podľa mňa až príliš nad vecou. Alkohol síce niečo naznačuje a Zoey je naozaj skôr spomenutá, ale to jeho pitie mi prišlo skôr ako "večerný pohárik". Utápanie žiaľu v alkohole vyzerá inak. V jednom bode je síce spomenuté, že vypil celú fľašu, ale v tom bode som už ako dôvod vnímal skôr to, že nevedel, čo sa mu to deje so ženou. Znova to nie je veľký problém, skôr mi chýbalo len viac náznakov, aby som tú skrytú traumu viac precítil... no a poslednú pripomienku mám v tom, že úvodná scéna (ktorá bola výborná) pôsobí od zvyšku poviedky trochu odtrhnuto, lebo sa už nikde nespomína a Carl s matkou sa úplne vytratia. Znova to je len drobnosť, ktorú by stačilo naznačiť. Dokonca by sa to aj krásne hodilo to tej pasáže, kde Jerry sedel pri telke a prepínal kanály. Na jednom z nich by mohli byť správy, kde by bol spomenutý prípad brutálnej vraždy.
12.07.2023
Lucika
Aj podľa mňa je toto tvoja najlepšia poviedka :) super nápad, pekne spracované, aj ten koniec sa mi pozdával. Jedine by som tam ešte doplnila, ako spomínal aj Martin Hlavňa, niečo o tej vražde zo začiatku
14.07.2023
Aj podľa mňa je toto tvoja najlepšia poviedka :) super nápad, pekne spracované, aj ten koniec sa mi pozdával. Jedine by som tam ešte doplnila, ako spomínal aj Martin Hlavňa, niečo o tej vražde zo začiatku
14.07.2023
Olex
Ahoj,
ja by som vytkla jedine reakciu policajtov, ktorí si robili z Jerryho posmešky, lebo podľa fungovania čiapky sa skôr od nich dala očakávať apatia a uzavretie sa do vnútorného sveta. Názov Clementine je taký krásne krehký pre niečo tak brutálneho, čo vezme ľuďom skutočné životy, pekne vymyslené. Najskôr som si hovorila, toľko alkoholu pri plodení potomka, ale neskôr som pochopila. Pekne si na pozadí uveriteľného vzťahu dvoch ľudí rozohral mimozemskú inváziu. Celú dobu som si myslela, že ako má každá rodina čiernu ovcu, každá rodina má aj svojho Jerryho. Všetci okolo už majú na hlavách čiapky a on ešte stále netuší, čo sa to vlastne deje a samozrejme si tú novotu odmieta zaopatriť :D Ja hodnotím poviedku veľmi vysoko. Spokojnosť.
14.07.2023
Ahoj,
ja by som vytkla jedine reakciu policajtov, ktorí si robili z Jerryho posmešky, lebo podľa fungovania čiapky sa skôr od nich dala očakávať apatia a uzavretie sa do vnútorného sveta. Názov Clementine je taký krásne krehký pre niečo tak brutálneho, čo vezme ľuďom skutočné životy, pekne vymyslené. Najskôr som si hovorila, toľko alkoholu pri plodení potomka, ale neskôr som pochopila. Pekne si na pozadí uveriteľného vzťahu dvoch ľudí rozohral mimozemskú inváziu. Celú dobu som si myslela, že ako má každá rodina čiernu ovcu, každá rodina má aj svojho Jerryho. Všetci okolo už majú na hlavách čiapky a on ešte stále netuší, čo sa to vlastne deje a samozrejme si tú novotu odmieta zaopatriť :D Ja hodnotím poviedku veľmi vysoko. Spokojnosť.
14.07.2023
MartinB
Dakujem pekne za komentare vsetkym. ta ciapka je nieco ako droga, na kazdeho moze ucinkovat trochu inak, resp. kazdy ju inak zvlada. ak ma niekto veci, ktore ho tahaju sa riadne uzavriet do seba, tak sa riadne uzavrie. ak to ma niekto len ako poharik alkoholu na zlepsenie nalady, zvlada ciapku lepsie. ale tiez ucinky, resp.
zavislost sa casom zhorsuju. taky jednoduchy koncept, len som ho vlozil do mimozemskej ciapky.
14.07.2023
Dakujem pekne za komentare vsetkym. ta ciapka je nieco ako droga, na kazdeho moze ucinkovat trochu inak, resp. kazdy ju inak zvlada. ak ma niekto veci, ktore ho tahaju sa riadne uzavriet do seba, tak sa riadne uzavrie. ak to ma niekto len ako poharik alkoholu na zlepsenie nalady, zvlada ciapku lepsie. ale tiez ucinky, resp.
zavislost sa casom zhorsuju. taky jednoduchy koncept, len som ho vlozil do mimozemskej ciapky.
14.07.2023
Arcey
Musím sa pripojiť k tým, ktorý považujú tento text ako jeden z najlepších, aké si kedy vytvoril. Je pekné vidieť, ako sa neustále zlepšuješ a pracuješ na sebe. Len tak ďalej. Poviedka sa mi páčila ale mám dve veci, pre ktoré nedostala vyššie hodnotenie. Prvé je ten úvod, bez ktorého by sa to úplne obišlo a mohlo by sa viac budovať s napätím, že čo sa stane, keď sa niekto pokúsi tú čiapku zobrať a druhá vec je ten prerod Jerryho. Čakal som od neho, že bude mať väčšie sebazaprenie a že bude bojovať proti tomu a možno ostane ako jeden z posledných na zemi, ktorý sa pustí do boja s touto inváziou. Mohlo to skončiť niečo na ten štýl, a teraz sa s vami porátam, vy bastardi - ale to je iba nápad na pokračovanie. Moje hodnotenie: 7
31.07.2023
Musím sa pripojiť k tým, ktorý považujú tento text ako jeden z najlepších, aké si kedy vytvoril. Je pekné vidieť, ako sa neustále zlepšuješ a pracuješ na sebe. Len tak ďalej. Poviedka sa mi páčila ale mám dve veci, pre ktoré nedostala vyššie hodnotenie. Prvé je ten úvod, bez ktorého by sa to úplne obišlo a mohlo by sa viac budovať s napätím, že čo sa stane, keď sa niekto pokúsi tú čiapku zobrať a druhá vec je ten prerod Jerryho. Čakal som od neho, že bude mať väčšie sebazaprenie a že bude bojovať proti tomu a možno ostane ako jeden z posledných na zemi, ktorý sa pustí do boja s touto inváziou. Mohlo to skončiť niečo na ten štýl, a teraz sa s vami porátam, vy bastardi - ale to je iba nápad na pokračovanie. Moje hodnotenie: 7
31.07.2023
MartinB
Vdaka za hodnotenie. prave preto som tam ten uvod vlozil, aby bolo napätie z toho, čo ta čiapka dokaze a aby citatel cakal co viac sa ešte moze stat (a nestane sa už nic podobne). bez neho by na mna poviedka posobila chudobne, bez stipky akcie.
01.08.2023
Vdaka za hodnotenie. prave preto som tam ten uvod vlozil, aby bolo napätie z toho, čo ta čiapka dokaze a aby citatel cakal co viac sa ešte moze stat (a nestane sa už nic podobne). bez neho by na mna poviedka posobila chudobne, bez stipky akcie.
01.08.2023